Vítajte na stránkach propagujúcich Košice a okolie, jeho pamiatky, kultúru, prírodu a históriu.

Ferocolor.sk

Volovské vrchy

Spravodaj Všeobecné informácie
Všeobecné informácie

Volovské vrchy sú horským krajinným celkom nachádzajúce sa na východe Slovenska s celkovou rozlohou okolo 1330 km2.

img_7556

Pohľad z vrcholu Pipítka (1225 m n.m.)

Zo severozápadu hraničí so NP Slovenský raj, zo severu je to Hornádska kotlina a Šarišská vrchovina, z východu Košická kotlina a Čierna hora, z juhu je to NP Slovenský kras a Rožňavská kotlina a zo západu NP Muránska planina.

Najväčší horský celok v orografickej oblasti Slovenského rudohoria, rozložený v jej východnej časti.

výhľadový Vysoký vrch

Orograficky patria do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok Volovské vrchy.

Predstavujú zväčša masívne pohorie vo východnej časti Slovenského rudohoria, kde väčšinu plochy pohoria tvorí členitý hornatinový reliéf.

Nadmorské výšky chrbtov vrchov sa pohybujú vo výške 800 až 1200 m.

Volovské vrchy sa delia do sedem podcelkov ( Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilické vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička ).

folkmar

Folkmarská skala (915 m n.m.)

Najvyšším vrchom Volovských vrchov je vrch Zlatý stôl (1322 m), ktorý patrí do podcelku Zlatý stôl.

Podcelok Zlatý stôl sa nachádza v centrálnej časti Volovských vrchoch .

Medzi najvýznamnejšie a najnavštevovanejšie vrchy v tomto podcelku patria výhľadový vrch Skalisko – Volovec (1293 m n.m.) a výhľadový vrch Hekerová (1260 m n.m.).

Významným krajinným prvkom tohto podcelku je rozložitá Smolnícka dolina, v ktorej sa nachádza Úhornianské jazero.

Neďaleké významné turistické sedlo a križovatka turistických a cykloturistických trás Úhornianské sedlo (999 m n.m.) oddeľuje od seba geomorfologické celky Zlatý stôl a Pipítka.

img_7104

Turniský tunel

Podcelok Pipitka sa nachádza na juhovýchode od spomínaného sedla.

Najvyšším vrchom tohto zalesneného horského chrbátu je vrch Pipítka (1225 m n.m.).

Rozlohou najväčším podcelkom Volovských vrchov je Kojšovská hoľa.

Nachádza sa vo východnej časti Volovských vrchoch.

Najvyšším vrchom tohto podcelku je rozložitý, hôľnatý a výhľadový vrch Kojšovská hoľa (1246 m n.m.).

kamen

Vodopád na Kamennom potoku – Šikľavá skala

Ďalším dominantným a turistami vyhľadávaným vrchom tohto podcelku je výhľadová Folkmarská skala (915 m n.m.).

Neďaleko sa nachádzajú bizarné zoskupenie skalných veží so skalným oknom nazývané Turniská.

Podcelok Holička je najmenším podcelkom vo Volovských vrchoch s rovnomenným najvyšším vrchom.

Významným krajinným prvkom tohto podcelku sú vodné nádrže Bukovec a Pod Bukovcom.

Chrastianska Šikľavá skala

Najzápadnejším podcelkom sú Havranie vrchy s najvyšším vrchom Hýľ (1158 m n.m.).

Naprieč Havraními vrchmi prechádza turisticky významná Hnilecká dolina.

Na sever od Hnileckej doliny sa nachádza podcelok Knola s najvyššími vrchmi Babiná (1277 m n.m.) a Veľká Knola (1266 m n.m.).

Na severe Volovských vrchov sa nachádza rozsiahly podcelok Hnilecké vrchy, ktorého najvyšším vrchom je výhľadový vrch Bukovec (1127 m n.m.).

porac

Poráčska dolina

Hnilecké vrchy predeľuje turistický významná dolina a tiesňava Poráčska dolina.

Na sever od tejto doliny sa nachádza rozsiahla planina Galmus s výskytom krasových javov.

V jej severnej časti sa nachádzajú významné turistické doliny ( Bielovodská dolina a Kamenná dolina).

Kamennou dolinou preteká  Kamenný potok, ktorý vytvára vďaka výškovým rozdielom asi 12 metrový vodopád nazývaný Šikľavá skala.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Úhornianské jazero

Bielovodská dolina svojím vzhľadom pripomína rokliny Slovenského raja.

Na severnom úpätí výhľadového Vysokého vrchu (824 m n.m.) sa nachádza významná jaskyňa Šarkanova diera.

Ďalším významným vrchom tejto planiny je výhľadový vrch Biela skala (926 m n.m.), ktorý sa nachádza nad obcou Slovinky.

Medzi významné turistické lákadlá  tohto podcelku patrí  vodopád Matejovská Šikľavá skala.

img_2926

Vrchol Kojšovej Hole

Na južnej strane Poráčskej doliny leží pomerne menšia krasová planina Slovinská skala s najvyšším vrchom Skala (1014 m n.m.).

Vo Volovských vrchom sa nachádzajú tieto chránené územia: NPR Červené skalyNPR Galmuská tišinaNPR Kloptáň, PR Polianske rašelinisko, Chránené vtáčie územie Volovské vrchyPP Farská skala a PP Závadské skalky.

Od stredoveku sa tu ťažilo zlato, striebro, železná ruda a meď.

Turizmus

Z  hľadiska turistiky je pohorie nerovnomerne rozvinuté.

dsc04633

Čermeľská dolina – Rázcestie

Vo Volovských vrchoch sú vytvorené dobré podmienky pre zimné športy a celoročnú turistiku.

V severozápadnej časti, v podcelkoch Havranie vrchy a Knoľa, sú frekventované rekreačné oblasti pri vodnej nádrží Palcmanská Maša, pri obci Dedinky, Mlynky s miestnou časťou Biele Vody a lyžiarske stredisko Hnilčík Mráznica.

sarkanova

Jaskyňa – Šarkanova diera

Podcelkom Zlatý Stôl prechádza hrebeňovka – „cesta Hrdinov SNP“ vedúca okolo vrchu Skalisko – Volovec (1293 m n.m.) a pokračujúca na vrch Pipítka (1225 m n.m.), Štos-kúpele, hrebeň Trohánka na Kojšovskú hoľu (1246 m) a ďalej až po Košice-Čermeľ.

Turistickými strediskami sú okolie vrchu Volovca, obec Uhorná aj s vodnou nádržou, Smolník a Štos-kúpele.

Neďaleko vrchu Skalisko – Volovec (1293 m n.m.) asi 15 minút po zelenej značke smerom na obec Čučma sa nachádza turistická chata pod Volovcom.

volovec

Horska chata Volovec

V Hnileckých vrchoch je z hľadiska turistiky zaujímavé hrebene a doliny od Poráča až po Slovinky a lyžiarské stredisko Plejsy.

V podcelku Kojšovská hoľa je najvýznamnejšou rekreačnou oblasťou okolie Kojšovskej hole (1246 m) s príľahlým hlavným hrebeňom.

Hlavne na južných svahoch po okolí Zlatej Idky.

Vo východnej časti Volovských vrchov je rekreačné stredisko Jahodná a košické prímestské rekreačné oblasti Čermeľ a Bankov.

Na severovýchodnom okraji pohoria je rekreačná oblasť pri južnom výbežku vodnej nádrže Ružín: OpátkaKošické HámreKošická Belá.

Vodstvo vo Volovských vrchoch

V oblasti Volovských vrchov odteká voda cez rieku Hornád a jeho prítoky.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Vodná nádrž Bukovec

Významným zdrojom pitnej vody sú priehrady Bukovecká priehrada a Ružinská priehrada.

Zároveň pri nádržiach pitnej vody sa vyskytujú aj rekreačné nádrže (jazero Uhorná a vodná nádrž pod Bukovcom) využívané najmä v letných mesiacoch na kúpanie.

Flóra vo Volovských vrchoch

Vegetácia Volovských vrchov je vďaka svojej polohe, kde sa prelínajú biotopy karpatskej horskej oblasti a teplejších nížin bohatá a druhovo pestrá.

polianske

PR Polianske rašelinisko

Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity.

Zo vzácnejších rastlinných druhov treba spomenúť kýchavicu lobelovu, chlpánik oranžový, čermeľ lesný, soldanelku uhorskú, alebo zlatobyľ obyčajný.

Hodnotné botanické lokality nájdeme aj v okolí Košíc, napríklad v okolí Jahodnej, Čermeľskej doliny a Kamenného hrbu.

Rozmiestnenie drevín vo Volovských vrchoch je veľmi dobré a pestré vďaka rôznorodej výškovej polohe.

Dá sa povedať, že prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená.

V nižších polohách prevládajú hlavne karpatské dubové hrabiny ako sú duby, hraby a brezy.

Vo vyšších polohách prevládajú smrek a jedľa.

Na skalnatejších svahoch bradlového pásma nájdeme jasene a javory.

Fauna vo Volovských vrchoch

Vo Volovských vrchoch prevládajú hlavne druhy žijúce v lesoch.

Len malá časť sa viaže na lúčne biotopy.

Z cicavcov tu žijú líška, jazvec, rys, zajac poľný a vlhbokých lesoch tu nechýbajú ani vlk a medveď.

Početná je tu jelenia, srnčia a diviačia zver.

Nájdeme tu viacero plazov a obojživelníkov, ako sú salamandra škvrnitá, užovka stromová, jašterica múrová, mlok karpatský a vretenica obyčajná.

Vtáčia zver je tiež pestrá.

Môžete tu pozorovať orla kráľovského, výra skalného, sokola myšiara, sokola sťahovavého, sokola rároha, bociana čierneho a bieleho a iné.

Klimatologia vo Volovských vrchoch

Oblasť Volovských vrchov sa nachádza v chladnej klimatickej oblasti.

dsc07343

Bielovodská dolina

Nižšie svahy a podolia patria do mierne teplej oblasti.

Najvyšších oblastiach Volovských vrchoch majú priemer zrážok za rok nad 1000 mm, z toho veľkú časť v podobe snehu.

Snehová pokrývka sa tu drží v priemere 145 dní v roku.

Priemerné teploty sú tu v zime -4°C a v lete 17°C.

V najteplejších okrajových častiach sú teploty v zime -2°C a v lete 19°C.

Geológia vo Volovských vrchoch

Vo Volovských vrchoch z geologického hľadiska majú dominantné zastúpenie vyvreté premenné prvohorné horniny.

img_7092

Murovaná skala

Tvoria ich rozličné usadené horniny vo flýšovom vývoji, hlavne fylity, kremence a pieskovce.

V severnej časti Volovských vrchov sa nachádzajú druhohorné horniny.

Sú to hrubé súvrstvia vápencov a slienov.

 Mapy

Turistická

Cykloturistická

Lyžiarská

Share

Google search

booking.com



Booking.com

              Všetky práva vyhradené. Copyright and design © 2008-2017 OZ Turizmus Východné Slovensko ... Obsah www stránky (fotky a texty) je možné používať len so súhlasom majiteľa stránky. Kontakt a autorské práva ... ¦ Zdroj informácií ... ¦
UbytovanieStravovanie
↓


TOPlist TOPlist