Náš vidiek pomaly a postupne prichádza o svoju ľudovú architektúru.
Z roka na rok nám miznú desiatky až stovky stavieb pôvodných sedliackych domov a hospodárskych objektov.
Prvým dôvodom je to, že ich majitelia nechali schátrať a následne rozpadnúť.
Druhým dôvodom je v dnešných časoch to, že ich majitelia zrekonštruovali a stratili tak svoju historickú pamiatkovú hodnotu.
Majitelia takýchto stavieb to robia preto, lebo si chcú zlepšiť svoj štandard bývania.
Robia tak zásahy do týchto objektov, ktoré nezodpovedajú pôvodnej ľudovej architektúre.
Pri hospodárskych objektoch platí to isté.
Musíme si pripomenúť, že ľudová architektúra na vidieku sa vo veľkom ničila už aj za socializmu.
Bolo to spôsobené tým, že obyvatelia na vidieku začali túžiť po modernom a kvalitnom bývaní.
Začali sa stavať takzvané „kocky“, ktoré boli funkčne rozložené a ponúkali na tu dobu aj vysoký štandard bývania.
Táto architektúra výrazne zmenila vzhľad našich dedín.
Samozrejme nie je dobré túto architektúru zatracovať, lebo svojím spôsobom sa objekty vtedy postavené pomaly stávajú taktiež pamiatkami.
Tieto stavby poukazujú na určitú historickú dobu a preto ich bude taktiež potrebné zachraňovať.
Je pravdou, že v súčasnej dobe za zanedbanie starostlivosti o kultúrnu pamiatku hrozí ich majiteľom pokuta.
Lenže tieto ľudové domy a hospodárske stavby nie sú vo veľkej miere zaradené medzi kultúrne pamiatky.
Preto je potrebné, aby všetky sedliacke domy a významné hospodárske objekty postavené do prvej polovice 20. storočia by mali byť zaradené medzi kultúrne pamiatky.
Štát v súčasnosti podporuje a dáva financie na obnovu pamiatok a to z fondu ministerstva kultúry v rámci programu „Obnovme si svoj dom“.
Musíme si uvedomiť, že pokiaľ nebudú tieto objekty nášho ľudového staviteľstva zaradené medzi kultúrne pamiatky hrozí im úplná likvidácia.
Takýmto prístupom tak prichádzame o našu históriu, tradičnú kultúru a pamiatky.
Takáto zachovaná ľudová architektúra by mohla pomôcť v rozvoji cestovného ruchu.
Príkladom by nám malo byť susedné Rakúsko, kde majitelia v obnovených sedliackych domoch v nich prevádzkujú ubytovacie zariadenia, obchody, reštaurácie a iné služby spojené s cestovným ruchom.
Taktiež je chvályhodné, že v Rakúsku sa stavajú aj novostavby, ktoré sú napodobeninami tradičných roľníckych domov.
Veľkou nádejou boli a hlavne v dnešných časoch u nás sú chalupári, ktorí tieto objekty zachraňujú na vlastné náklady a využívajú ich na rekreáciu.
Je naďalej potrebné vytvárať na našich dedinách aj pamiatkové zóny a rezervácie.
Dobrým príkladom sú v našom kraji obce Vyšný Medzev, Lúčka, Smolník a Turnianska Nová Ves.
Ďalšími dedinkami, ktoré by mohli byť podľa môjho názoru zaradené medzi pamiatkové zóny a rezervácie sú obce Veľká Lodina, Háj, Hačava, Henclová a Zádiel.
