Lokalizácia: Volovské vrchy
Všeobecné informácie
Planina Galmus a pohorie Galmus sa nachádza na severovýchode Volovských vrchov (podcelok Hnilecké vrchy).
Galmus je vapencovo-dolomitická platňa, ktorá je rozdelená na dve časti centrálnou Poráčskou dolinou.
Na severe je to planina Galmus a na juhu Planina Slovinská skala.
Táto skrasovatená plošina je na severe ohraničená riekou Hornád, na západe Markušovským potokom a na juhovýchode Slovinským potokom.
Galmus predstavuje pomerne homogénnu krasovú a nekrasovú lúčno-lesnú krajinu s prirodzenými ekosystémami.
Najzachovalejší prales v celom Galmuse sa nachádza v závere Svätojánskej doliny, v nadmorskej výške 550–750 m n.m..
Priemerná nadmorská výška planiny je v rozmedzí medzi 500 a 1000 m.
Najvyšším vrchom je tu vrch Skala (1014 m n.m.).
Nachádzajú sa tu rôzne krasové formy ako sú škrapy a závrty a jaskyne.
Najznámejšou jaskyňou je 177 metrov dlhá Šarkanova diera s archeologickými nálezmi.
Z chránených oblastí sa tu nachádzajú NPR Galmuská tišina a PR Červené skaly.
Je tu množstvo výhľadových vrchov a miest, z ktorých je pekný pohľad na okolité vrchy a kotliny.
V rámci Galmusu medzi najväčšie zaujímavosti patria jaskyňa Šarkanova diera, výhľadový Vysoký vrch (824 m n.m.), približne 9 km dlhá krasovitá Poráčska dolina, Bielovodská dolina, vodopád a ľadopád Matejovská Šikľavá skala, krasový útvar Vodopád na Kamennom potoku, výhľadová Biela skala (926 m n.m.) a planina Slovinská skala.
V Galmuse sa nachádzajú rekreačné strediská, lyžiarske strediská, je tu množstvo turistických a cykloturistických trás.
V zime tu nechýbajú udržiavané bežecké lyžiarske trasy.
Planina Galmus
Severná časť krasovej plošiny je rozbrázdená vodnými tokmi a ich dolinami, z ktorých najznámejšie sú dolina Kamenný potok a Bielovodská dolina.
Planina Galmus má celkvú dĺžku približne 3.5 km a šírku 1,5 km.
Slovinská skala
Na juhozápade planiny Galmus sa nachádza dominantný skalný masív nazývaný ako planina Slovinská skala.
Planina Slovinská skala má celkvú dĺžku približne 2.8 km a šírku 1,1 km.
Pozostáva z vrchov Matisovec (877 m n.m.), Skala (1014 m n.m.), Suchinec (943 m n.m.) a Holina (880 m n.m.) a planinou o rozlohe 3 km2 nachádzajúcou sa medzi spomínanými vrchmi.
Mytológia
Podľa starej povesti je celá oblasť Galmusu domovom lesného ducha s menom Belor.
Belor je spravodlivý a starostlivý majiteľ a strážca lesa, ktorý zachraňuje zvieratá a rastliny pred poškodením a lieči ich.
Ochraňuje hlavne zver, vlci a zajace sú považovaní za jeho stáda.
Belor prísne dohliada na poriadok v lese, straší, trestá tých, ktorí robia hluk a hlasno sa smejú a nevážia si dary lesa.
A ak sa hubár, ktorý sa zatúla na jeho územie, správa úctivo k prírode, potom mu Belor ukáže cestu na miesto bohaté na huby.
Ak však človek bezdôvodne ubližuje stromom a zvieratám, Belor mu môže zamotať stopy a zaviesť ho do nepriechodných močiarov alebo nasadiť na neho dravú zver.
Niekedy zlým návštevníkov lesa zaháňa desivým krikom alebo rôznymi žartami.
Miluje parodovať hlasy zvierat a vtákov alebo sa smejú a nahlas plačú, čím strašia okoloidúcich.
Človek, ktorého obišiel vraj stráca pamäť.
Pred každým človekom sa Belor objaví v inej podobe.
Niekedy ako trpaslík, niekedy ako obor a niekedy ako normálny človek.
Často sa mení na obyčajného človeka, najčastejšie známeho, aby vyvolal v pocestných dôveru.
Môže sa premeniť na vtáka alebo zviera, dokonca aj na silný vietor.
Najčastejšie sa však Belor zjavuje ako starý muž s dlhou zelenkastou bradou a s dlhými, bielymi vlasmi, svietiacimi zelenými očami a telom pokrytým srsťou.
Jeho koža býva hrubá ako kôra a chlpy na tele zelené.
Výška Belora závisí od výšky stromov, môže siahať až k ich korunám, mimo lesa zase byť veľký ako tráva.
Hoci je Belor považovaný za dobrého ducha, v dávnych dobách sa ho ľudia báli, v lese nerobili hluk, nepískali, nekričali, predtým, ako išli do lesa na huby alebo lesné plody, požiadali ho o dovolenie a nechávali mu dary na pňoch alebo cestičkách.
Stávalo sa aj to, že pastieri s ním uzavreli dohodu aby im Belor pomáhal pri pasení stáda na horských lúkach a chránil ho pred divou zverou za čo mu pastier dával jednu kravu.
Pastier však musel dodržiavať určité sľuby (nestrihať si vlasy ani sa neholiť, s nikým si nepotriasť rukou, nezabíjať lesnú zver, nezbierať huby a lesné plody).
Jeho prítomnosť možno spoznať aj podľa šumenia lesa a chvenia stromov.
Ako sa dostať na planinu Galmus
Dobrými východiskami do Galmusu sú obce Poráč, Slovinky, Olcnava, Matejovce nad Hornádom, ale aj mestá Spišské Vlachy a Krompachy.
Okolité Strediská a centrá
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
