Volovské vrchy

Prečo sú Volovské vrchy skrytým rajom pre každého dobrodruha?

Divoká príroda, zabudnuté banícke doliny a výhľady, ktoré berú dych – toto všetko ukrýva najväčší horský celok Slovenského rudohoria. Ak hľadáte únik od masového turizmu a túžite objaviť autentické karpatské lesy, Volovské vrchy sú pre vás ideálnou destináciou.

Tento mohutný horský krajinný celok sa rozprestiera na východe Slovenska a zaberá impozantnú rozlohu okolo 1330 km2, pričom jeho podstatnú časť tvorí členitý hornatinový reliéf s nadmorskými výškami hlavných chrbtov od 800 do 1200 m.

Masívne pohorie je situované vo východnej časti geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie, ktorá orograficky spadá pod subprovinciu Vnútorné Západné Karpaty.

Kde presne ležia Volovské vrchy a s akými územiami hraničia?

Tento rozsiahly horský systém je obklopený rozmanitými prírodnými celkami. Zo severozápadu bezprostredne hraničí s Národným parkom Slovenský raj, zo severnej strany ho ohraničuje Hornádska kotlina spolu so Šarišskou vrchovinou a z východu Košická kotlina s pohorím Čierna hora.

Južnú hranicu lemuje Národný park Slovenský kras, juhozápadný okraj tvorí Rožňavská kotlina a zo západu pohorie uzatvára Národný park Muránska planina.

Ako sa členia Volovské vrchy a ktoré sú ich najvyššie vrcholy?

Pohorie sa vnútorne delí na sedem špecifických podcelkov, medzi ktoré patria Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilické vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička. Najvyšším bodom celého pohoria je vrch Zlatý stôl s výškou 1322 m n.m., situovaný v centrálnej časti rovnomenného podcelku Zlatý stôl.

K mimoriadne významným a turisticky vyhľadávaným vrcholom tohto konkrétneho podcelku patria dominantné výhľadové vrchy Skalisko – Volovec (1293 m n.m.) a Hekerová (1260 m n.m.). Významným krajinným prvkom v tejto oblasti je rozložitá Smolnícka dolina, v ktorej je osadené malebné Úhornianské jazero.

Dôležité turistické Úhornianské sedlo (999 m n.m.), ktoré slúži ako významná križovatka peších a cykloturistických trás, prirodzene oddeľuje geomorfologický podcelok Zlatý stôl od susedného podcelku Pipitka.

Podcelok Pipitka sa rozkladá juhovýchodne od spomínaného sedla, pričom najvyšším bodom tohto husto zalesneného horského chrbta je samotný vrch Pipítka (1225 m n.m.).

Z hľadiska rozlohy je najväčšou časťou pohoria podcelok Kojšovská hoľa, situovaný vo východnej časti územia. Jeho dominantou je rozložitý, hôľnatý a ďaleké výhľady ponúkajúci vrch Kojšovská hoľa (1246 m n.m.).

Ďalším atraktívnym bodom pre návštevníkov je panoramatická Folkmarská skala (915 m n.m.), v ktorej blízkosti sa nachádza bizarné zoskupenie skalných veží so skalným oknom s názvom Turniská.

Naopak, najmenším územným podcelkom sú Havranie vrchy s najvyšším vrcholom Hýľ (1158 m n.m.), cez ktoré prechádza turisticky dôležitá Hnilecká dolina. Na sever od nej sa tiahne podcelok Knola s najvyššími bodmi Babiná (1277 m n.m.) and Veľká Knola (1266 m n.m.).

Najmenej rozsiahlou časťou je podcelok Holička s rovnomenným najvyšším vrchom, pre ktorý sú charakteristickým krajinným prvkom vodné nádrže Bukovec a Pod Bukovcom.

Aké prírodné krásy a tiesňavy ukrývajú Hnilecké vrchy a planina Galmus?

Na severe pohoria dominuje rozsiahly podcelok Hnilecké vrchy s najvyšším výhľadovým vrcholom Bukovec (1127 m n.m.). Toto územie pretína turisticky vyhľadávaná Poráčska dolina, ktorá má charakter tiesňavy. Severne od nej sa rozprestiera rozsiahla planina Galmus s bohatým výskytom krasových javov.

V jej severnej časti nájdeme atraktívne turistické doliny – Bielovodskú a Kamennú dolinu. Kamennou dolinou preteká Kamenný potok, ktorý vďaka výrazným výškovým rozdielom formuje približne 12 metrov vysoký vodopád známy ako Šikľavá skala.

Samotná Bielovodská dolina svojím divokým vzhľadom nápadne pripomína rokliny Slovenského raja.

V tejto oblasti, na severnom úpätí výhľadového Vysokého vrchu (824 m n.m.), sa ukrýva dôležitá jaskyňa Šarkanova diera.

Nad obcou Slovinky sa hrdo týči ďalší významný bod planiny, výhľadový vrch Biela skala (926 m n.m.).

Na južnej strane Poráčskej doliny sa nachádza o niečo menšia krasová planina Slovinská skala, ktorej najvyšším bodom je Skala (1014 m n.m.).

Ochrana týchto jedinečných hodnôt je zabezpečená v chránených územiach, medzi ktoré patria NPR Červené skaly, NPR Galmuská tišina, NPR Kloptáň, PR Polianske rašelinisko, Chránené vtáčie územie Volovské vrchy, PP Farská skala a PP Závadské skalky. Historickou zaujímavosťou regiónu je, že sa tu už od stredoveku intenzívne ťažilo zlato, striebro, železná ruda a meď.

Ako funguje turizmus a aké rekreačné strediská región ponúka?

Z hľadiska turistickej infraštruktúry je toto pohorie rozvinuté nerovnomerne, avšak poskytuje výborné podmienky na zimné športy aj celoročnú pešiu turistiku. V severozápadnej časti, konkrétne v podcelkoch Havranie vrchy a Knola, sú mimoriadne frekventované rekreačné oblasti lokalizované v blízkosti vodnej nádrže Palcmanská Maša, pri obciach Dedinky a Mlynky s miestnou časťou Biele Vody, a tiež v lyžiarskom stredisku Hnilčík Mráznica.

Cez podcelok Zlatý stôl prechádza slávna hrebeňová magistrála – Cesta hrdinov SNP. Tá vedie okolo vrchu Skalisko – Volovec (1293 m n.m.), pokračuje na vrch Pipítka (1225 m n.m.), prechádza cez Štós-kúpele, hrebeň Trohánka až na Kojšovskú hoľu (1246 m n.m.) a končí v lokalite Košice-Čermeľ.

K hlavným turistickým centrám patrí okolie vrchu Volovec, obec Úhorná s priľahlou vodnou nádržou, Smolník a Štós-kúpele.

Približne 15 minút chôdze po zelenej turistickej značke od vrchu Skalisko – Volovec, smerom na obec Čučma, môžu turisti celoročne využiť služby Chaty pod Volovcom. V rámci Hnileckých vrchov sú pre návštevníkov najzaujímavejšie hrebene a doliny tiahnuce sa od Poráča až po Slovinky, vrátane známeho lyžiarskeho strediska Plejsy.

V podcelku Kojšovská hoľa je kľúčovou rekreačnou zónou samotné okolie Kojšovskej hole s priľahlým hlavným hrebeňom, a to najmä na južných svahoch nad obcou Zlatá Idka. Vo východnej časti pohoria sa teší popularite stredisko Jahodná a prímestské rekreačné oblasti mesta Košice, ako sú Čermeľ a Bankov.

Na severovýchodnom okraji územia sa nachádza rekreačná oblasť situovaná pri južnom výbežku vodnej nádrže Ružín, ktorá zahŕňa lokality Opátka, Košické Hámre a Košická Belá.

Aké vodstvo, rieky a nádrže nájdeme v tejto oblasti?

Všetky povrchové aj podzemné vody z oblasti odtekajú cez rieku Hornád a jej jednotlivé prítoky. Mimoriadne dôležitým zdrojom pitnej vody sú priehrady Bukovecká priehrada a Ružinská priehrada. Súbežne s nádržami na pitnú vodu sa v regióne nachádzajú aj rekreačné vodné plochy, konkrétne jazero Úhorná a vodná nádrž pod Bukovcom, ktoré sú využívané na kúpanie najmä počas letnej sezóny.

Medzi veľké turistické lákadlá patrí známy vodopád a zimný ľadopád Chrastianska šikľavá skala – Šikľavá skala.

V blízkej Kamennej doline pri obci Olcnava, vo výške 640 m n.m., sa nachádza ďalší významný vodopád oblasti Galmusu nazývaný Vodopád na Kamennom potoku – Šikľavá skala, ktorý je v topografických mapách uvádzený aj ako vodopád na Kamennom potoku.

Čím je špecifická flóra a pestré zloženie lesov?

Vegetácia tohto územia je vďaka svojej geografickej polohe, kde sa prirodzene prelínajú biotopy karpatskej horskej oblasti a teplejších nížin, neobyčajne bohatá a druhovo pestrá.

Sú tu bohato zastúpené viaceré západokarpatské a karpatské endemity. K vzácnejším zástupcom rastlinnej ríše patria kýchavica lobelova, chlpánik oranžový, čermeľ lesný, soldanelka uhorská či zlatobyľ obyčajný.

Botanicky mimoriadne hodnotné lokality sa nachádzajú aj v bezprostrednom okolí mesta Košice, napríklad v oblasti Jahodnej, Čermeľskej doliny a Kamenného hrbu. Priestorové rozmiestnenie drevín je veľmi vyvážené a pestré, čo je podmienené rôznorodou nadmorskou výškou.

Prevažná časť územia je súvisle zalesnená. V nižších polohách dominujú karpatské dubovo-hrabové lesy s účasťou duba, hrabu a brezy.

Vo vyšších polohách majú prevahu ihličnany, najmä smrek a jedľa. Na exponovaných skalnatých svahoch bradlového pásma majú svoje zastúpenie jaseň a javor.

Ktoré druhy fauny obývajú tunajšie hlboké lesy?

V živočíšnej ríši jednoznačne dominujú druhy, ktoré sú existenčne viazané na lesné komplexy, pričom len malá časť fauny je viazaná na otvorené lúčne biotopy. Z cicavcov tu stabilne žije líška, jazvec, rys a zajac poľný. V najhlbších lesných zátišiach nechýbajú ani veľké šelmy ako vlk a medveď.

Lokálne populácie jelenej, srnčej a diviačej zveri sú mimoriadne početné. Z obojživelníkov a plazov tu nachádzajú domov salamandra škvrnitá, užovka stromová, jašterica múrová, endemitický mlok karpatský a vretenica obyčajná.

Druhové zloženie vtáctva je rovnako pestré, vďaka čomu sa tu dá pozorovať orol kráľovský, výr skalný, sokol myšiar, sokol sťahovavý, sokol rároh, ako aj bocian čierny a bocian biely.

Aká je klimatológia a geologická stavba tohto pohoria?

Z hľadiska klímy sa podstatná časť územia nachádza v chladnej klimatickej oblasti, zatiaľ čo nižšie položené svahy a podolia spadajú do mierne teplej oblasti.

Najvyššie situované lokality vykazujú ročný priemer zrážok nad 1000 mm, pričom významná časť padá vo forme snehu.

Snehová pokrývka sa v týchto polohách udrží v priemere 145 dní v roku. Priemerné teploty v centrálnom pohorí dosahujú v zimnom období -4 °C a v letných mesiacoch 17 °C. V najteplejších okrajových častiach sa priemery pohybujú okolo -2 °C v zime a 19 °C v lete.

Z geologického hľadiska majú v štruktúre dominantné zastúpenie vyvreté a premenené prvohorné horniny. Sú tvorené rozličnými usadenými horninami vo flýšovom vývoji, najmä fylitmi, kremencami a pieskovcami.

V severnej časti pohoria sa zasa nachádzajú mladšie druhohorné horniny, ktoré reprezentujú hrubé súvrstvia vápencov a slienov.

Prečo zažiť Volovské vrchy na vlastnej koži?

Tento rázovitý kút Slovenska predstavuje dokonalú synergiu divokej karpatskej prírody a bohatej baníckej histórie. Návštevníkom ponúka neopakovateľnú možnosť prejsť legendárnu Cestu hrdinov SNP bez toho, aby museli čeliť preplneným chodníkom. Objavíte tu fascinujúce krasové útvary planiny Galmus a unikátne vodopády, ktoré sa v zime menia na monumentálne ľadopády. Vďaka strategickej blízkosti Košíc a vynikajúcim podmienkam na cykloturistiku, lyžovanie či letné kúpanie v tajchoch ide o ideálnu destináciu pre každého dobrodruha. Autentická pohostinnosť na horskej Chate pod Volovcom a dychberúce výhľady z Kojšovskej hole vás okamžite presvedčia o tom, že toto pohorie si zaslúži pevné miesto na vašej cestovateľskej mape.