Všeobecné informácie
Volovské vrchy sú horským krajinným celkom nachádzajúce sa na východe Slovenska s celkovou rozlohou okolo 1330 km2.
Zo severozápadu hraničí s národným parkom Slovenský raj, zo severu s Hornádskou kotlinou a Šarišskou vrchovinou, z východu s Košickou kotlinou a pohorím Čierna hora, z juhu s národným parkom Slovenský kras, z juhozápadu Rožňavskou kotlinou a zo západu s národným parkom Muránska planina.
Najväčší horský celok v orografickej oblasti Slovenského rudohoria, rozložený v jej východnej časti.
Orograficky patria do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok Volovské vrchy.
Predstavujú zväčša masívne pohorie vo východnej časti Slovenského rudohoria, kde väčšinu plochy pohoria tvorí členitý hornatinový reliéf.
Nadmorské výšky chrbtov vrchov sa pohybujú vo výške 800 až 1200 m.
Volovské vrchy sa delia do sedem podcelkov ( Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilické vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička ).
Najvyšším vrchom Volovských vrchov je vrch Zlatý stôl (1322 m), ktorý patrí do podcelku Zlatý stôl.
Podcelok Zlatý stôl sa nachádza v centrálnej časti Volovských vrchoch .
Medzi najvýznamnejšie a najnavštevovanejšie vrchy v tomto podcelku patria výhľadový vrch Skalisko – Volovec (1293 m n.m.) a výhľadový vrch Hekerová (1260 m n.m.).
Významným krajinným prvkom tohto podcelku je rozložitá Smolnícka dolina, v ktorej sa nachádza Úhornianské jazero.
Neďaleké významné turistické sedlo a križovatka turistických a cykloturistických trás Úhornianské sedlo (999 m n.m.) oddeľuje od seba geomorfologické celky Zlatý stôl a Pipítka.
Podcelok Pipitka sa nachádza na juhovýchode od spomínaného sedla.
Najvyšším vrchom tohto zalesneného horského chrbátu je vrch Pipítka (1225 m n.m.).
Rozlohou najväčším podcelkom Volovských vrchov je Kojšovská hoľa.
Nachádza sa vo východnej časti Volovských vrchoch.
Najvyšším vrchom tohto podcelku je rozložitý, hôľnatý a výhľadový vrch Kojšovská hoľa (1246 m n.m.).
Ďalším dominantným a turistami vyhľadávaným vrchom tohto podcelku je výhľadová Folkmarská skala (915 m n.m.).
Neďaleko sa nachádzajú bizarné zoskupenie skalných veží so skalným oknom nazývané Turniská.
Podcelok Holička je najmenším podcelkom vo Volovských vrchoch s rovnomenným najvyšším vrchom.
Významným krajinným prvkom tohto podcelku sú vodné nádrže Bukovec a Pod Bukovcom.
Najzápadnejším podcelkom sú Havranie vrchy s najvyšším vrchom Hýľ (1158 m n.m.).
Naprieč Havraními vrchmi prechádza turisticky významná Hnilecká dolina.
Na sever od Hnileckej doliny sa nachádza podcelok Knola s najvyššími vrchmi Babiná (1277 m n.m.) a Veľká Knola (1266 m n.m.).
Na severe Volovských vrchov sa nachádza rozsiahly podcelok Hnilecké vrchy, ktorého najvyšším vrchom je výhľadový vrch Bukovec (1127 m n.m.).
Hnilecké vrchy predeľuje turistický významná dolina a tiesňava Poráčska dolina.
Na sever od tejto doliny sa nachádza rozsiahla planina Galmus s výskytom krasových javov.
V jej severnej časti sa nachádzajú významné turistické doliny (Bielovodská dolina a Kamenná dolina).
Kamennou dolinou preteká Kamenný potok, ktorý vytvára vďaka výškovým rozdielom asi 12 metrový vodopád nazývaný Šikľavá skala.
Bielovodská dolina svojím vzhľadom pripomína rokliny Slovenského raja.
Na severnom úpätí výhľadového Vysokého vrchu (824 m n.m.) sa nachádza významná jaskyňa Šarkanova diera.
Ďalším významným vrchom tejto planiny je výhľadový vrch Biela skala (926 m n.m.), ktorý sa nachádza nad obcou Slovinky.
Na južnej strane Poráčskej doliny leží pomerne menšia krasová planina Slovinská skala s najvyšším vrchom Skala (1014 m n.m.).
Vo Volovských vrchom sa nachádzajú tieto chránené územia: NPR Červené skaly, NPR Galmuská tišina, NPR Kloptáň, PR Polianske rašelinisko, Chránené vtáčie územie Volovské vrchy, PP Farská skala a PP Závadské skalky.
Od stredoveku sa tu ťažilo zlato, striebro, železná ruda a meď.
Turizmus
Z hľadiska turistiky je pohorie nerovnomerne rozvinuté.
Vo Volovských vrchoch sú vytvorené dobré podmienky pre zimné športy a celoročnú turistiku.
V severozápadnej časti, v podcelkoch Havranie vrchy a Knoľa, sú frekventované rekreačné oblasti pri vodnej nádrží Palcmanská Maša, pri obci Dedinky, Mlynky s miestnou časťou Biele Vody a lyžiarske stredisko Hnilčík Mráznica.
Podcelkom Zlatý Stôl prechádza hrebeňovka – „cesta Hrdinov SNP“ vedúca okolo vrchu Skalisko – Volovec (1293 m n.m.) a pokračujúca na vrch Pipítka (1225 m n.m.), Štos-kúpele, hrebeň Trohánka na Kojšovskú hoľu (1246 m) a ďalej až po Košice-Čermeľ.
Turistickými strediskami sú okolie vrchu Volovca, obec Uhorná aj s vodnou nádržou, Smolník a Štos-kúpele.
Neďaleko vrchu Skalisko – Volovec (1293 m n.m.) asi 15 minút po zelenej značke smerom na obec Čučma sa nachádza turistická chata pod Volovcom.
V Hnileckých vrchoch je z hľadiska turistiky zaujímavé hrebene a doliny od Poráča až po Slovinky a lyžiarske stredisko Plejsy.
V podcelku Kojšovská hoľa je najvýznamnejšou rekreačnou oblasťou okolie Kojšovskej hole (1246 m) s priľahlým hlavným hrebeňom.
Hlavne na južných svahoch po okolí Zlatej Idky.
Vo východnej časti Volovských vrchov je rekreačné stredisko Jahodná a košické prímestské rekreačné oblasti Čermeľ a Bankov.
Na severovýchodnom okraji pohoria je rekreačná oblasť pri južnom výbežku vodnej nádrže Ružín: Opátka – Košické Hámre – Košická Belá.
Vodstvo vo Volovských vrchoch
V oblasti Volovských vrchov odteká voda cez rieku Hornád a jeho prítoky.
Významným zdrojom pitnej vody sú priehrady Bukovecká priehrada a Ružinská priehrada.
Zároveň pri nádržiach pitnej vody sa vyskytujú aj rekreačné nádrže (jazero Uhorná a vodná nádrž pod Bukovcom) využívané najmä v letných mesiacoch na kúpanie.
Medzi významné turistické lákadlá tohto podcelku patrí vodopád a ľadopád Chrastianska šikľavá skala – Šikľavá skala.
V neďalekej Kamennej doline pri obci Olcnava sa nachádza vo výške 640 m n.m. ďalší významný vodopád v oblasti Galmusu nazývaný Vodopád na Kamennom potoku – Šikľavá skala.
Nazývaný je aj ako vodopád na Kamennom potoku.
Flóra vo Volovských vrchoch
Vegetácia Volovských vrchov je vďaka svojej polohe, kde sa prelínajú biotopy karpatskej horskej oblasti a teplejších nížin bohatá a druhovo pestrá.
Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity.
Zo vzácnejších rastlinných druhov treba spomenúť kýchavicu lobelovu, chlpánik oranžový, čermeľ lesný, soldanelku uhorskú, alebo zlatobyľ obyčajný.
Hodnotné botanické lokality nájdeme aj v okolí Košíc, napríklad v okolí Jahodnej, Čermeľskej doliny a Kamenného hrbu.
Rozmiestnenie drevín vo Volovských vrchoch je veľmi dobré a pestré vďaka rôznorodej výškovej polohe.
Dá sa povedať, že prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená.
V nižších polohách prevládajú hlavne karpatské dubové hrabiny ako sú duby, hraby a brezy.
Vo vyšších polohách prevládajú smrek a jedľa.
Na skalnatejších svahoch bradlového pásma nájdeme jasene a javory.
Fauna vo Volovských vrchoch
Vo Volovských vrchoch prevládajú hlavne druhy žijúce v lesoch.
Len malá časť sa viaže na lúčne biotopy.
Z cicavcov tu žijú líška, jazvec, rys, zajac poľný a v hlbokých lesoch tu nechýbajú ani vlk a medveď.
Početná je tu jelenia, srnčia a diviačia zver.
Nájdeme tu viacero plazov a obojživelníkov, ako sú salamandra škvrnitá, užovka stromová, jašterica múrová, mlok karpatský a vretenica obyčajná.
Vtáčia zver je tiež pestrá.
Môžete tu pozorovať orla kráľovského, výra skalného, sokola myšiara, sokola sťahovavého, sokola rároha, bociana čierneho a bieleho a iné.
Klimatologia vo Volovských vrchoch
Oblasť Volovských vrchov sa nachádza v chladnej klimatickej oblasti.
Nižšie svahy a podolia patria do mierne teplej oblasti.
Najvyšších oblastiach Volovských vrchoch majú priemer zrážok za rok nad 1000 mm, z toho veľkú časť v podobe snehu.
Snehová pokrývka sa tu drží v priemere 145 dní v roku.
Priemerné teploty sú tu v zime -4°C a v lete 17°C.
V najteplejších okrajových častiach sú teploty v zime -2°C a v lete 19°C.
Geológia vo Volovských vrchoch
Vo Volovských vrchoch z geologického hľadiska majú dominantné zastúpenie vyvreté premenné prvohorné horniny.
Tvoria ich rozličné usadené horniny vo flýšovom vývoji, hlavne fylity, kremence a pieskovce.
V severnej časti Volovských vrchov sa nachádzajú druhohorné horniny.
Sú to hrubé súvrstvia vápencov a slienov.
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
