KETURIST

Úchvatná Košická kotlina: Objavte skrytý turistický raj na východnom Slovensku

Vstúpte do sveta, kde sa história pretína s divokou prírodou a moderným pulzom veľkomiest.

Aké tajomstvá ukrýva Košická kotlina, malebné srdce juhovýchodného Slovenska, a prečo by nemala chýbať na zozname žiadneho objaviteľa?

Táto podmanivá oblasť ponúka fascinujúci koktail zážitkov – od unikátnych studených gejzírov cez záhadné praveké sídliská až po tiché zákutia meandrujúcich riek.

Objavte región, ktorý dokonale spája oddych, poznanie a dobrodružstvo.

Kde presne sa nachádza Košická kotlina a aké je jej miesto v hierarchii?

Košická kotlina je geomorfologická zníženina, ktorá sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenska.

V rámci presného geomorfologického členenia našej krajiny predstavuje tento región samostatný geomorfologický celok.

Pre dokonalé pochopenie jej geografického zaradenia slúži nasledovná hierarchia:

Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Lučensko-košická zníženina → Košická kotlina

Z hľadiska polohopisu toto územie na západe susedí so Slovenským krasom a Volovskými vrchmi.

Na severe hraničí s Čiernou horou, Šarišskou vrchovinou, Spišsko-sharišským medzihorím a Beskydským predhorím.

Smerom na severovýchod a sever susedí s Ondavskou vrchovinou.

Východný horizont uzatvárajú malebné Slanské vrchy, s ktorými má spoločnú hranicu.

Južná hranica tohto územia je úplne totožná so štátnou hranicou s Maďarskom.

Akú charakteristiku má terén a na ktoré podcelky sa delí Košická kotlina?

Košická kotlina je oblasť špecifická svojím pretiahnutým tvarom smerom od severu k juhu.

Miestny terén je pestrý a variabilný, pričom sa tu rozľahlé roviny harmonicky striedajú s nevysokými kopcami a malými pahorkami.

Medzi najvyššie body tejto oblasti patria vrchy Diaľna (384 m), Osláš (357 m n. m.), Margita (352 m n. m.), Orechový les (341 m n. m.), Rozhľadná (341 m n. m.) a Červený grúnik (305 m).

V rámci vnútorného geomorfologického členenia zahŕňa Košická kotlina tri špecifické podcelky, ktoré reprezentujú rôzne výškové stupne:

• Košická rovina – zaberá nížinný, planárny stupeň medzi mestečkom Turňa nad Bodvou a centrálnou časťou intravilánu mesta Košice.

• Medzevská pahorkatina – zaberá podhorský, kolínny stupeň medzi obcou Jasov a západnou časťou intravilánu Košíc.

• Toryská pahorkatina – zaberá taktiež kolínny stupeň rozprestierajúci sa medzi obcou Trstené pri Hornáde a samotným intravilánom mesta Prešov.

Ktoré veľkomestá a prírodné kaňony ukrýva Košická kotlina?

V tejto lokalite ležia hneď dve kľúčové slovenské veľkomestá – Košice a Prešov, ktoré sú kultúrnymi, akademickými a hospodárskymi centrami celého regiónu.

Okrem pulzujúceho mestského života však oblasť ponúka aj skryté prírodné skvosty.

Medzi najvýznamnejšiu dolinu, akú Košická kotlina vo svojom vnútri ukrýva, patrí jedinečný Tufový kaňon pri obci Ploské.

Tento prírodný úkaz sa nachádza presne medzi dedinkami Ploské a Ortáše, situovaný približne 1,2 kilometra smerom na východ od prvej menovanej obce.

Prečo je obec Nižná Myšľa rajom pre milovníkov archeológie?

Pri obci Nižná Myšľa sa nachádza jedno z najbohatších a najvýznamnejších archeologických nálezísk na celom Slovensku, ktoré láka vedcov aj nadšencov histórie.

Prvé stopy po tunajšom osídlení pochádzajú už z obdobia praveku.

V súčasnosti v okolí obce prebieha intenzívny archeologický výskum zameraný na osídlenie z mladšej doby bronzovej.

Na základe týchto unikátnych objavov bola Nižná Myšľa oficiálne označená za významnú archeologickú lokalitu už v roku 1892.

Ako prvá bola v historických prameňoch spomenutá známa lokalita Skalka, pričom následne k nej pribudli ďalšie dôležité náleziská:

• Alamenev

• Koscelek

• Moľva

• Prepoštstvo

• Várheď (Varhégy)

Priamo v priestoroch slávneho archeologického náleziska Varhégy môžu návštevníci obdivovať verné repliky zrubov obydlí, ktoré pochádzajú zo staršej a strednej doby bronzovej.

Všetky vzácne nájdené exponáty sú pre verejnosť vystavované v miestnom múzeu, ktoré bolo zriadené v podmanivých priestoroch bývalého kláštora z 13. storočia.

Aké historické pamiatky ponúka turisticky atraktívna obec Budimír?

Ďalšou mimoriadne významnou turistickou lokalitou, ktorú zahŕňa Košická kotlina, je obec Budimír.

K najväčším historickým zaujímavostiam tejto dediny v blízkosti Košíc patria štyri architektonické skvosty: až 300-ročný želiarsky domček, rokokovo-klasicistický kaštieľ, samostatný klasicistický kaštieľ and panská kúria.

Miestny želiarsky dom v Budimíre, známy pod tradičným názvom „belava chiška babki Strakovej“, predstavuje nenápadnú, no historicky hodnotnú stavbu situovanú vedľa niekdajšej hlavnej cesty „furmanca“, ktorá spája Košice a Prešov.

Prvý a zároveň starší kaštieľ, ktorý nesie meno Flórián, je pôvodne neskorogotické pánske sídlo – hrádok.

Tento objekt bol v roku 1561 architektonicky prestavaný a upravený do podoby kaštieľa.

Druhý, klasicistický kaštieľ slúži v súčasnosti ako vysunutá expozícia Slovenského technického múzea (STM) v Košiciach.

V jeho niekdajšej reprezentačnej miestnosti je dnes inštalovaná stála expozícia historických hodín, ktorá prezentuje vybranú kolekciu cenných exponátov zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach.

Aká klíma a podnebie charakterizujú oblasť Košická kotlina?

Z hľadiska klimatológie a poveternostných podmienok sa podnebie, ktoré ovplyvňuje územie Košická kotlina, radí medzi teplé oblasti Slovenska.

V priebehu zimných mesiacov sa tu priemerné teploty bežne pohybujú v rozmedzí od -1 do -3 °C.

Naopak, v letnom období dosahujú priemerné hodnoty príjemných 18 až 20 °C, čo vytvára ideálne podmienky na letnú turistiku.

Z hľadiska podrobných meteorologických štatistík je pre túto oblasť príznačné, že počet dní so snehovou pokrývkou je menší než 50, zatiaľ čo počet letných dní sa ročne pohybuje v priemere medzi 60 až 70 dňami.

Aká flóra a vegetácia sa zachovali v intenzívne obhospodarovanej krajine?

Pôvodný rastlinný porast v tejto lokalite tvoria prevažne listnaté lesy, v ktorých sa vyskytuje hojné množstvo drevín ako dub, buk, hrab a breza.

Pri vodných tokoch sa na niektorých miestach zachovala cenná sprievodná zeleň, ktorú reprezentujú najmä topoľové a jelšové poraste.

Približne 70 % územia, ktoré zaberá Košická kotlina, však v súčasnosti tvorí poľnohospodársky intenzívne obhospodarovaná krajina.

Dominantné zastúpenie na tomto území má orná pôda, ktorá je charakteristická rozsiahlymi parcelami bez prítomnosti sprievodnej drevinovej vegetácie.

Ostatná prítomná sprievodná zeleň pozostáva výhradne z bylinnej zložky.

Spomínaná vegetácia na ornej pôde je už na prvý pohľad jednoznačne zmenená pod vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby.

Povrch krajiny v týchto miestach pokrývajú väčšinou úrodné hnedozeme.

Ktoré vodné toky a jazerá robia tento región atraktívnym pre rekreáciu?

Miestny vodné toky majú v krajine prevažne severojužnú orientáciu, pričom sa pri nich miestami zachovala pôvodná sprievodná zeleň v podobe topoľov a jelší.

Úplne najvýznamnejšími riekami, ktoré pretekajú cez územie Košická kotlina, sú Torysa, Hornád, Bodva a Ida.

Rieka Hornád tu zohráva kľúčovú rolu, pričom práve do nej sa na tomto úseku vlievajú ďalšie dôležité rieky – Torysa a Olšava.

Územie nazývané Hornádske meandre zahŕňa samotný tok rieky Hornád, vrátane pridružených mŕtvych ramien a zamokrených lúčnych porastov, pričom sa tiahne od obce Ždaňa až po štátnu hranicu s Maďarskom.

V obci Herľany vyviera svetoznámy Herľanský gejzír, ktorý je unikátny svojou erupciou minerálnej vody v pravidelných 32 až 34-hodinových intervaloch.

Tento prírodný úkaz funguje nepretržite už od roku 1872, pričom do roku 1903 a následne v rokoch 1957 – 2006 bol dokonca jediným studeným gejzírom v celej Európe.

Pre milovníkov rekreácie a vody sa v okolí obce Čaňa nachádzajú populárne Čanianske jazerá.

Na príjemné kúpanie, letný oddych a rybárčenie využívajú domáci obyvatelia i návštevníci z okolia najmä miestne štrkovisko, ako aj priľahlé štrkovisko Geča.

Opomenúť nemožno ani významnú vodnú plochu štrkovisko Kechnec, kde je možný lov kapra a iných druhov rýb, u ktorých momentálne neprebieha individuálna zákonom stanovená ochrana.

Ako je zabezpečená ochrana prírody a ktoré vzácne rezervácie tu nájdeme?

Hoci Košická kotlina ako celok nepatrí medzi chránené krajinné oblasti (CHKO), napriek tomu aj tu nájdeme veľmi hodnotné prírodovedné aj krajinárske lokality.

Tieto chránené lokality boli zriadené pre uchovanie miestnej flóry a fauny, ktorá je tu druhovo veľmi pestrá a bohatá.

K najvýznamnejším bodom ochrany patria štátne prírodné rezervácie:

• Gýmešský jarok

• Humenec

• Zbojnícky zámok

K nim sa pridávajú ďalšie vzácne územia, akými sú chránené nálezisko Mirkovská kosatcová lúka a významná chránená plocha Kokošovská dubina.

Okrem toho bola v roku 2008 na tomto území oficiálne vyhlásená rozsiahla chránená zóna s názvom Chránené vtáčie územie Košická kotlina, ktoré sa rozprestiera na celkovej ploche 173,54 štvorcových kilometrov.

Hlavným cieľom ochrany v tomto CHVÚ je zabezpečenie priaznivého stavu prirodzených biotopov pre druhy vtákov európskeho významu, ako aj pre biotopy sťahovavých vtáčích druhov.

Medzi obcami Nižná Myšľa a Trstené pri Hornáde sa nachádzajú ekologicky cenné mŕtve riečne ramená rieky Hornád.

Ide o zachovanú časť pôvodného koryta rieky a vývojovo staršie formy meandrov, ktoré boli v minulosti odklonené v dôsledku regulačných prác.

Tieto mŕtve ramená sú dodnes mimoriadne bohaté na hniezdiace vtáctvo a typickú flóru pôvodných lužných lesov.

Najhodnotnejšie brehové porasty alúvia rieky Hornád v tejto oblasti predstavujú zároveň najbohatší ekosystém v podmienkach strednej Európy.

Za obcou Trstené pri Hornáde, smerom až do Maďarska, vytvára rieka Hornád vo svojom pôvodnom koryte aktívne meandre, ktoré sú známe ako Hornádske meandre.

Tieto meandre, mŕtve ramená a zamokrené lúčne porasty od obce Ždaňa až po štátnu hranicu s Maďarskom spoločne tvoria Navrhované chránené územie Hornádske meandre.

Veľmi vzácnou lokalitou je tiež Chránený areál Perínske rybníky, kde je hlavným predmetom ochrany pôvodný biotop rybníkov nachádzajúci sa v močaristej Bodvianskej depresii.

Päť dôvodov, prečo si zamilujete tento skrytý kút Slovenska

Návšteva tohto jedinečného regiónu prináša cestovateľom neopakovateľnú príležitosť vidieť európsky unikát v podobe studeného gejzíru na vlastné oči. Milovníci histórie tu zažijú autentickú cestu v čase vďaka pravekým obydliam a vzácnym expozíciám historických hodín v budimírskom kaštieli. Pre vyznávačov panenskej prírody oblasť ponúka prechádzky okolo najbohatších riečnych ekosystémov strednej Europí a dychberúcich meandrov. Rekreanti a rybári ocenia čisté vodné plochy miestnych štrkovísk, ktoré sú ideálne na letné osvieženie a ničím nerušený relax. Táto rozmanitá krajina v sebe spája dobrodružstvo poznania s pokojom prírodných rezervácií, čo z nej robí dokonalý cieľ pre rodinný výlet aj expedičnú turistiku.