Ako vás očarí pohorie Čierna hora a prečo by malo byť vaším ďalším cestovateľským cieľom?
Prečo by malo byť toto skryté slovenské pohorie vaším ďalším cestovateľským cieľom a ako fascinujúca Čierna hora očarí každého dobrodruha? Tento tajuplný kút prírody spája divokú divočinu, dychberúce výhľady, stredovekú históriu a technické unikáty do jedného nezabudnuteľného zážitku.
Kde presne sa nachádza pohorie Čierna hora a aké sú jeho geografické hranice?
Malebné pohorie Čierna hora sa rozprestiera severne od pulzujúceho mesta Košice. Z hľadiska geomorfologického členenia predstavuje Čierna hora horský krajinný celok, ktorý tvorí najvýchodnejšiu časť úchvatného geomorfologického celku Slovenské rudohorie.
Tento podmanivý horský masív je jasne ohraničený susediacimi geomorfologickými celkami. Na severe hraničí so Šarišskou vrchovinou, zatiaľ čo na severozápade nadväzuje na mohutné Branisko. Východný okraj pohoria plynule klesá do rovinatatejšej Košickej kotliny. Južnú a západnú hranicu územia definujú malebné Volovské vrchy, pričom prirodzenú prírodnú hranicu v týchto smeroch vytvára hlboká Čermeľská dolina.
Aké prírodné charakteristiky robia pohorie Čierna hora výnimočným pre ekoturizmus?
Prevažná časť územia, ktoré zaberá Čierna hora, je husto zalesnená, pričom lesný porast pokrýva vyše 80 % celkovej rozlohy, a zväčša zostáva neosídlená, čo zaručuje dokonalý únik do ticha prírody. Celým týmto horským masívom preteká turisticky mimoriadne významná rieka Hornád, ktorá tu svojou neutíchajúcou silou vytvorila najkrajšiu dolinu v tesnej blízkosti mesta Košice, všeobecne známu ako malebná Hornádska dolina.
Z hľadiska detailnejšieho členenia sa Čierna hora delí do piatich samostatných geomorfologických podcelkov, medzi ktoré patrí Roháčka, Bujanovské vrchy, Sopotnické vrchy, Pokryvy a Hornádske predhorie.
Ktoré sú najvyššie vrcholy podcelku Roháčka a čo ponúka skalné mestečko Koľvek?
Najvyššími bodmi celého pohoria Čierna hora sú majestátne vrchy Roháčka s nadmorskou výškou 1028 m a panoramatická, výhľadová Čierna hora dosahujúca 1025 m. Tieto dva impozantné dominanty ako jediné v celom regióne prevyšujú magickú nadmorskú výšku 1000 m a geograficky sa nachádzajú v geomorfologickom podcelku Roháčka.
Na exponovanom skalnom hrebeni tohto podcelku sa ukrýva fascinujúce skalné mestečko Koľvek, ktoré formuje hlavná, masívna vápencová skala a prudko klesajúce okolité vápencové formácie s mimoriadne strmými svahmi, ktorých sklon dosahuje 20 až 40°. Prírodnou súčasťou tohto atraktívneho skalného zoskupenia je taktiež vyhľadávaný výhľadový vrch Koľvek týčiaci sa do výšky 800 m n. m.
Čím lákajú Bujanovské vrchy a aké tajomstvá skrýva zatopený Dolný prielom Hornádu?
Najvyšším bodom geomorfologického podcelku Bujanovské vrchy je Suchý vrch s výškou 798 m. Celý tento prírodný podcelok je vizuálne veľmi pôsobivý a pekný aj vďaka prítomnosti populárnej Ružínskej priehrady. Táto známa Ružínska priehrada je dômyselná sústava dvoch vodných diel, ktoré nesú označenie Ružín I. a Ružín II., pričom druhá menovaná je často nazývaná aj ako vodná nádrž Malá Lodina. Vodné dielo Ružín II. funkčne vytvára dôležitú vyrovnávaciu nádrž k susednej prečerpávacej vodnej elektrárni Ružín I..
V minulosti sa v oblasti Bujanovských vrchov, konkrétne v úseku nazývanom Dolný prielom Hornádu, nachádzalo hlboké, divoké a kľukaté kaňonovité údolie, ktoré počas tisícročí pracne vytvorila dravá rieka Hornád. Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia bola v tomto neprístupnom a dovtedy nepriechodnom údolí vybudovaná slávna trať Košicko-bohumínskej železnice, ktorá týmto náročným terénom úspešne prechádzala až do roku 1955. Z hľadiska aktívnej turistiky je v tejto lokalite významný najmä vrch Šľuchta s výškou 781 m n. m.
Na jeho severnom svahu, približne 1 km od samotnej vrcholovej časti, sa pred turistami otvárajú tri malebné výhľadové skaly pomenované Kolovrat, Lada a Dživa. Ďalším nemenej významným miestom tohto subregiónu je očarujúca vyhliadka pod Bujanovom situovaná v nadmorskej výške 610 až 640 m n. m., ktorá je v turistických kruhoch známa aj ako mýtická skala Mokoš. Celý tento historický úsek železničnej trate, prechádzajúci cez niekdajší Dolný prielom Hornádu, byl v minulosti neobyčajne krásny a vizuálne príťažlivý.
Rastúce prepravné nároky na efektivitu železnice však neskôr mali za následok vybudovanie novej, modernej dvojkoľajnej Trate družby s technicky pokrokovým Bujanovským tunelom, ktorá už pôvodný Dolný prielom Hornádu obchádzala. Následne bola táto pôvodná časť Hornádskej doliny v oblasti Bujanovských vrchov v rokoch 1963 až 1972 definitívne zatopená novovybudovanou vodnou nádržou Ružín.
Ktoré sú najkrajšie výhľady v podcelku Pokryvy a prečo navštíviť vrch Sivec?
Najviac navštevovaným a turisticky najpopulárnejším vrchom pohoria Čierna hora, ktorý sa pýši nepochybne najkrajším kruhovým výhľadom, je ikonický vrch Sivec s výškou 780 m, lokalizovaný v geomorfologickom podcelku Pokryvy. Z jeho exponovaného ostro rezaného vrcholového brala sa otvára dychberúci, pekný výhľad na blízke Volovské vrchy, trblietajúcu sa vodnú nádrž Ružín a za predpokladu priaznivého počasia je možné zahliadnuť aj majestátne Vysoké Tatry.
Najvyšším bodom tohto špecifického územia je rovnomenný vrch Pokryvy dosahujúci výšku 888 m. Medzi ďalšie turistami nesmierne vyhľadávané a atraktívne miesta tohto podcelku patria panoramatické Bokšovské skaly (720 m n. m.), malebná výhľadová Drienková skala (530 m n. m.), charakteristický výhľadový vrch Holica, známy pod výstižným prívlastkom Napoleónov klobúk (641 m n. m.), a mohutný Vysoký vrch (851 m n. m.).
Milovníci výšok ocenia aj miesta ako je výhľadová Jánošíkova bašta (523 m n. m.), drsná Arturova skala (799 m n. m.) či nižšie položená výhľadová Koňová skala (370 m n. m.). Prírodnú krásu dopĺňajú rozprávkové Sivecké lúky a malebná lúka na Prielohách.
Čo ponúkajú Sopotnícke vrchy a kde nájdete najkrajšiu mestskú vyhliadku v Hornádskom predhorí?
V severovýchodnej časti pohoria Čierna hora leží podmanivý podcelok Sopotnícke vrchy s najvyšším bodom Somár (701 m) and s čarovnými, rozsiahlymi Hornádskymi lúkami. Turisticky veľmi významnou a vyhľadávanou oblasťou tohto celku je hlboká dolina Sopotnice, v ktorej návštevníci dodnes môžu objavovať historické zvyšky po starých vodných mlynoch. Najväčším magnetom a lákadlom pre peších turistov je tu však panoramatická výhľadová Skalka týčiaca sa do výšky 420 m n. m.
Na samotnom východnom okraji geomorfologického celku Čierna hora sa nachádza geomorfologický podcelok Hornádske predhorie. Medzi najčastejšie navštevované a mimoriadne populárne miesta tohto prímestského podcelku patrii historický vrch Hradová s výškou 486 m. Práve na tomto mieste je situovaná známa Vyhliadková veža mesta Košice, z ktorej sa návštevníkom naskytá široký, ničím nerušený výhľad do celej Košickej kotliny, na samotné mesto Košice a na okolité horské pohoria.
Súčasne môžu návštevníci tohto vrchu priamo v areáli obdivovať a preskúmať tajomnú zrúcaninu stredovekého Košického hradu. Najnižšie položený vrch celého pohoria dosahuje výšku okolo 300 m a nachádza sa priamo v malebnej doline Hornádu, severne od metropoly východu Košíc. Medzi ďalšie kľúčové a významné doliny, ktoré formujú charakter pohoria Čierna hora, sa radia hlboká Čermeľská dolina, tichá Antonova dolina a už spomínaná divoká dolina Sopotnice.
Aké podzemné bohatstvo ukrýva tajuplný Ružínsky kras a jeho jaskyne?
V geomorfologickom podcelku Pokryvy sa rozprestiera unikátny Ružínsky kras, ktorý je mimoriadne bohatý na rôznorodé povrchové, ale aj tajuplné podpovrchové krasové javy, pričom ich vysoká koncentrácia sa nachádza hlavne v malebnej doline Malý Ružinok. Z geografického hľadiska tento krasový fenomén zo severnej a východnej strany ohraničujú malebné obce Kysak, Veľká Lodina a Malá Lodina. Zo západnej strany tvorí jeho prirodzenú hranicu vodná Ružínska priehrada a z južnej strany ho lemuje pohostinná obec Košická Belá.
Celý podmanivý Ružínsky kras je tvorený niekoľkými izolovanými krasovými ostrovmi, ktoré zaberajú celkovú rozlohu približne 50 $km^2$. Tento kras je geologicky formovaný najmä starobylými triasovými dolomitami a vápencami. Celkovo bolo v masíve pohoria Čierna hora doteraz objavených a zdokumentovaných približne 60 tajomných jaskýň.
Priamo v srdci Ružínskeho krasu, v priestore medzi majestátnymi vrchmi Sivec a Vysoký vrch, sa ukrýva impozantná Veľká Ružínska jaskyňa (614 m n. m.), ktorá dosahuje celkovú dĺžku okolo 110 metrov a pýši sa obrovským, monumentálnym portálovým vchodom. Medzi ďalšie významné a speleologicky hodnotné jaskyne v tejto lokalite patria Malá kvapľová jaskyňa (602 m n. m.), skrytá Antonova jaskyňa (600 m n. m.), podzemná Netopieria jaskyňa (621 m n. m.), ako aj Laciho jaskyňa, tajuplná Medvedia jaskyňa a kľukatá Zákrutová jaskyňa. Zoznam významných podzemných priestorov v celom pohorí Čierna hora uzatvárajú známa Kysacká jaskyňa a historická Hradná jaskyňa.
Ktoré chránené územia, hrady a technické pamiatky môžete v regióne obdivovať?
Na tomto ekologicky vzácnom území sa nachádzajú cenné prírodné rezervácie, medzi ktoré patrí rezervácia Sivec s rozlohou 105 ha (podcelok Pokryvy), Bujanov s výmerou 88,2 ha (podcelok Bujanovské vrchy), Vozárska rozprestierajúca sa na 76,6 ha (podcelok Pokryvy) a Humenec zaberajúci 76 ha (podcelok Sopotnícke vrchy). Ochranu dopĺňajú prírodné rezervácie Bokšov s rozlohou 74,6 ha (podcelok Pokryvy), botanicky hodnotný Vysoký vrch na ploche 36,5 ha (podcelok Pokryvy) a menšia, no vzácna Kavečianska stráň s rozlohou 3,20 ha (podcelok Hornádske predhorie).
Celú túto prírodnú mozaiku zastrešuje a chráni rozsiahle Chránené územie európskeho významu Natura 2000 – Stredné Pohornádie, ktoré sa pýši celkovou rozlohou až 7275,58 ha.
Z hľadiska historických architektonických pamiatok sa v lesoch tohto pohoria ukrývajú romantické zrúcaniny stredovekých hradov, ako sú hrad Sokoľ, strážny Kysak, tajomný Obišovský hrad a už spomínaný mestský Košický hrad. Medzi mimoriadne atraktívne technické pamiatky regiónu patrí unikátny Margecanský tunel, ktorý bol úspešne postavený a oficiálne uvedený do prevádzky už v historickom roku 1872. V súčasnosti sa celá Čierna hora hospodársky a spoločensky využíva najmä na udržateľné lesné hospodárstvo a aktívny turizmus.
Ako je v regióne rozvinutá turistická infraštruktúra, vodstvo a aká klíma tu panuje?
Súčasný stav cestovného ruchu a rekreačné oblasti
Z hľadiska rozvoja praktickej turistiky je toto pohorie infraštruktúrne rozvinuté pomerne nerovnomerne. Najlepšie vybudovaná a komplexne rozvinutá je obľúbená Košická prímestská rekreačná oblasť, do ktorej spadajú známe lokality Alpinka, zelená dolina Čermeľ a výhľadová Hradová.
Na severozápadnom a západnom okraji tohto pohoria sa nachádza atraktívna rekreačná oblasť situovaná pri južnom výbežku vodného diela, ktorým je vodná nádrž Ružín, kde turisti nájdu strediská Košické Hámre, Košická Belá a pohostinné obce Margecany a Jaklovce. Veľmi sľubnú a dobrú rozvojovú perspektívu pre cestovný ruch majú taktiež všetky malebné vidiecke obce situované priamo v doline Hornádu.
Vodstvo a riečna sieť regiónu
Z hydrografického hľadiska patrí celá Čierna hora do uceleného povodia rieky, ktorou je Hornád, pričom tento mohutný tok preteká naprieč pohorím od obce Kluknava až po mesto Košice v celkovej úctyhodnej dĺžke asi 60 km. Práve na tejto rieke bola v minulosti vybudovaná strategická vodná nádrž Ružín. Medzi väčšie a vodnaté ľavostranné prítoky rieky sa radia Dolinský potok, divoká Sopotnica a rieka Svinka, zatiaľ čo významné pravostranné prítoky reprezentujú horský Hnilec, potok Opátka a prímestský Čermeľ.
Klimatologické podmienky a zrážky
Výrazné rozdiely v nadmorskej výške, ktorými sa Čierna hora vyznačuje, sa zreteľne a jasne prejavujú aj v charaktere jej lokálneho podnebia. Prevažná časť tohto horského územia leží v mierne teplej klimatickej oblasti, zatiaľ čo nižšie položené lokality na juhovýchode spadajú do teplej oblasti a naopak, tie najvyššie položené vrcholy sa nachádzajú v chladnej klimatickej oblasti.
Miestna priemerná ročná teplota sa dlhodobo pohybuje v rozmedzí 5-7 °C. Príjemné júlové teploty dosahujú v priemere 16-17 °C, zatiaľ čo chladný január prináša priemerné teploty okolo -5 °C. Celkové priemerné ročné množstvo zrážok v tejto oblasti dosahuje hodnoty 700-800 mm.
Aká je geologická stavba a tektonická minulosť tohto územia?
Pohorie Čierna hora geologicky budujú najmä starobylé horniny kryštalinika. Najmä v západnej časti tohto pohoria zaberajú značne veľké plochy rozmanité pararuly, pričom na mnohých miestach vplyvom tlakov vznikli svory, jemné fylonity a páskované migmatity. V oblasti medzi Kluknavskou a Bystrou dolinou sa zasa nachádzajú špecifické anatektické žuly. Vo východnej časti tohto pohoria sú z hľadiska zastúpenia kryštalických hornín vôbec najrozšírenejšie granitoidy, ktoré úspešne vytvárajú medzi obcou Margecany a mestom Košice niekoľko samostatných masívov – ide najmä o južnú časť masívu Bujanovej, oblasť v doline Sopotnice, územie severovýchodne od obce Veľká Lodina a ďalšie lokality.
Priamo na týchto starých horninách kryštalinika spočívajú vrstvy fylitov, spevnené zlepence, kremité pieskovce, ostrohranné brekcie a pestré bridlice pochádzajúce z obdobia mladších prvohôr – konkrétne z karbónu a permu. Severnú a južnú časť územia pohoria Čierna hora zasa budujú mladšie druhohorné horniny patriace pod známu krížňanskú jednotku (krížňanský príkrov), kde dominujú odolné kremence, vrstevnaté bridlice, sivé vápence a pevné dolomity.
V podobe menších zachovaných zvyškov sa na tomto území zachovali aj bazálne zlepence a sedimentárne brekcie pochádzajúce z obdobia stredných treťohôr, ktoré je možné študovať v okolí obce Ruské Pekľany, pri obci Veľká Lodina a v blízkosti Margecian.
Celková tektonická stavba, ktorou sa Čierna hora vyznačuje, je mimoriadne zložitá a vrstevnatá. Dávne alpínske horotvorné pochody v minulosti veľmi silne zvrásnili nielen mladšie druhohorné komplexy, ale navyše spôsobili aj výrazné zbridličnatene a intenzívne prevrásnenie staršieho kryštalinika. Pre celú túto oblasť sú z hľadiska tektoniky veľmi charakteristické hlboké zlomy smeru sever-juh. Z hľadiska celkového reliéfu má Čierna hora ráz prevažne nižšej hornatiny s relatívnymi výškovými rozdielmi v rozmedzí 300-400 m a vyššej vrchoviny s typickými výškovými rozdielmi na úrovni 180-300 m. Na geograficky menších plochách, konkrétne v strmých oblastiach masívov Roháčky, Pokryvov a Čečatovej, nadobúda krajina ráz vyššej hornatiny, kde relatívne výškové rozdiely dosahujú až úctyhodných 600 m.
Prečo vymeniť preplnené Tatry za nedotknutý raj krasových jaskýň a hradov?
Pohorie, ktoré stráži tajomstvá východného Slovenska, ponúka neopakovateľnú kombináciu divokej prírody a historického dedičstva priamo na dosah ruky. Objavte čaro miesta, kde môžete v jeden deň prechádzať hlbokými kaňonmi rieky Hornád a hneď nato obdivovať tajuplný podzemný svet Ružínskeho krasu.
Zabudnite na preplnené turistické chodníky a vychutnajte si skutočný pokoj hlbokých lesov, ktoré ukrývajú stredoveké hrady aj technické pamiatky. Panoramatické výhľady z vrchu Sivec na trblietavú hladinu Ružína a siluetu Tatier sa vám natrvalo vryjú do pamäte. Naplánujte si svoj ďalší výlet do tohto neobjaveného raja a zažite dobrodružstvo, ktoré prekoná všetky vaše očakávania.
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
