Spravodaj / Všeobecné informácie

Všeobecné informácie

cierna

Čierna hora – Sivec v pozadí

Malé hory pri Košiciach s množstvom prírodných krás.

Čierna hora je horský krajinný celok najvýchodnejšej časti Slovenského rudohoria.

Na severe hraničí so Šarišskou vrchovinou, na severozápade s Braniskom, na východe s Košickou kotlinou, na juhu a západe s Volovskými vrchmi (hranicu tu tvorí Čermeľská dolina).

Prevažná časť Čiernej hory je zalesnená (vyše 80%) a zväčša neosídlená.

cierna

vrch Čierna hora (1025 m)

Pohorím preteká turisticky významná rieka Hornád, ktorá tu vytvorila najkrajšiu dolinu v blízkosti mesta Košice nazývanú Hornádska dolina.

Čierna hora sa delí do päť podcelkov a to Roháčka, Bujanovské vrchy, Sopotnické vrchy, Pokryvy, a Hornádske predhorie.

Najvyššími vrchmi Čiernej hory sú vrchy Roháčka (1028 m) a výhľadová a turistami vyhľadávaná Čierna hora (1025 m), ktoré ako jediné prevyšujú nadmorskú výšku 1000m.

holica

vrch Holica (Napoleónov klobúk) [641 m n.m.]

Nachádzajú sa v podcelku Roháčka.

Najvyšším vrchom Bujanovských vrchov je Suchý vrch (798 m).

Tento podcelok je celkovo veľmi pekný aj vďaka Ružínskej priehrade.

Ružínska priehrada je sústava dvoch vodných diel Ružín I. a Ružín II. (nazývaná ja vodná nádrž Malá Lodina).

Ružín II. funkčne vytvára vyrovnávaciu nádrž k prečerpávacej vodnej elektrárni Ružín I.

arturova

Antonova jaskyňa (600 m n. m.)

V minulosti sa v Bujanovských vrchov v časti Dolný prielom Hornádu  nachádzalo hlboké a kľukaté kaňonovité údolie, ktoré  vytvorila rieka Hornád.

Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia bola v tomto nepriechodnom údolí postavená trať Košicko-bohumínska železnice, ktorá tadiaľ prechádzala do roku 1955.

Celý tento úsek trate prechádzajúci Dolným prielomom Hornádu bol neobyčajne krásny.

janosik

Pohľad z Jánošíkovej skaly na Hornádsku dolinu a Bokšovské skaly

Prepravné nároky na železnicu mali za následok vybudovania novej dvojkoľajnej Trate družby s novým Bujanovským tunelom, ktorá už Dolným prielomom Hornádu obchádzala.

Následne bola táto časť Hornádskej dolinyBujanovských vrchov zatopená v rokoch 1963-1972 vodnou nádržou Ružín.

Najviac navštevovaným vrchom Čiernej hory s najkrajším výhľadom je vrch Sivec (780 m), ktorý sa nachádza v podcelku Pokryvy.

DSC04228

Vodná nádrž Ružín I – Kozinec

Z jeho vrcholového brala je pekný výhľad na Volovské vrchy, vodnú nádrž Ružín a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry.

Najvyšším vrchom tohto podcelku je vrch Pokryvy (888 m).

Ďalšími turistami vyhľadávanými miestami tohto podcelku sú výhľadové  Bokšovské skaly (720 m n.m.), výhľadová Drienková skala (530 m n.m.), výhľadový vrch Holica (Napoleónov klobúk) [641 m n.m.]Vysoký vrch (851 m n.m.), výhľadová Janošíková bašta (523 m n.m.), výhľadová Arturova skala (799 m n.m.), vyhľadová Koňová skala (370 m n.m.)Sivecké lúky a lúka na Prielohách.

IMG_4863

Na vrchu Sivec

V severovýchodnej časti Čiernej hory sa nachádza podcelok Sopotnícke vrchy s najvyšším vrchom Somár (701 m) a s rozsiahlymi Hornadskými lúkmi.

Turisticky významnou oblasťou tohoto podcelku je aj dolina Sopotnice, v ktorej sa nachádzajú zvyšky po vodných mlynoch.

Najväčším lákadlom tohto podcelku je výhľadová Skalka (420 m n.m.).

Na východnom okraji pohoria Čierna hora sa nachádza podcelok Hornádske predhorie.

dsc09986

Dolina Malý Ružinok

Medzi často navštevované miesta tohto podcelku patrí vrch Hradová (486 m).

Nachádza sa tu vyhliadková veža mesta Košice, z ktorej je široký výhľad do Košickej kotliny a na mesto Košice spolu s okolitými pohoriami.

Návštevníci vrchu tu môžu obdivovať zrúcaninu košického hradu.

Najnižší vrch má okolo 300m a nachádza sa v doline Hornádu severne od Košíc.

V podcelku Pokryvy sa nachádza aj Ružinský kras, ktorý je bohatý na povrchové, ale ja podpovrchové javy a to hlavne v doline Malý Ružinok.

20150613_095203

výhľad z vrchu Holica

Zo severu a východu ho ohraničujú obce Kysak, Veľká Lodina a Malá Lodina.

Zo západu je to Ružínska priehrada a južne, obec Košická Belá.

Ružínsky kras tvorí  niekoľko krasových ostrovov o rozlohe 50 km2.

Kras je tvorený  triasovými dolomitami a vápencami.

Celkovo v Čiernej hore bolo nájdených približne 60 jaskýň.

V Ružínskom krase medzi vrchmi Sivec a Vysoký vrch sa nachádza Veľká Ružínska jaskyňa (614 m n. m.), ktorá dosahuje dĺžku okolo 110 metrov s veľkým portálovým vchodom.

dsc09949

Veľká Ružínska jaskyňa

Medzi ďalšie jaskyne nachádzajúce sa v doline Malý Ružinok patria Mala kvapľová jaskyňa (602 m n. m.), Antonova jaskyňa (600 m n. m.) a Netopieria jaskyňa (621 m n. m.).

Medzi ďalšie významné jaskyne v pohorí Čiernej hory patrí aj Kysacká jaskyňa.

Nachádzajú sa tu prírodné rezervácie Sivec 105 ha (Pokryvy), Bujanov 88,2 ha (Bujanovské vrchy), Vozárska 76,6 ha (Pokryvy), Humenec 76 ha (Sopotnické vrchy), Bokšov – 74,6 ha (Pokryvy), Vysoký vrch 36,5 ha (Pokryvy), Kavečianska stráň 3,20 ha (Hornádske predhorie) a Chránené územie európskeho významu Natura 2000 – Stredné Pohornádie 7275,58 ha.

hrad obisovce

Obišovský hrad

Z pamiatok sa tu nachádzajú zrúcaniny hradov Sokoľ, Kysak, Obišovský hrad a Košický hrad.

Z náboženských pamiatok je najhodnotnejší neskororománsky kostol sv. Kataríny Alexandriskej v Kysaku.

Z technických pamiatok je to Margecanský tunel, ktorý bol postavený a uvedený do prevádzky v roku 1872.

Čierna hora sa využíva najmä na lesné hospodárstvo a turizmus.

Turizmus

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

vodná nádrž Malá Lodina

Z hľadiska turistiky je pohorie nerovnomerne rozvinuté.

Najlepšie rozvinutá je Košická prímestská rekreačná oblasť Alpinka, Čermeľ a Hradová.

Na severozápadnej a západnej okraji pohoria je rekreačná oblasť pri južnom výbežku vodnej nádrže RužínKošické Hámre, Košická Belá,  obce Margecany a Jaklovce.

Veľmi dobrú perspektívu majú obce v doline Hornádu.

Vodstvo

dsc09633

rieka Hornád – pri vrchu Humenec

Hydrograficky patrí Čierna hora do povodia Hornádu, ktorý ňou preteká od Kluknavy po Košice v dĺžke asi 60 km.

Na Hornáde bola vybudovaná vodná nádrž Ružín.

Väčšie ľavostranné prítoky sú Dolinský potok, Sopotnica, a Svinka, pravostranné Hnilec, Opátka a Čermeľ.

Klimatológia

Rozdiely v nadmorskej výške Čiernej hory sa zreteľne prejavujú aj v jej podnebí.

Prevažná časť leží v mierne teplej, nižšie polohy na juhovýchode v teplej, a najvyššie v chladnej oblasti.

Priemerná ročná teplota je 5-7°C,

júlové teploty 16-17°C,

január -5°C,

priemerné množstvo zrážok 700-800 mm.

Geológia

dsc09974

Antonová jaskyňa

Čiernu horu budujú horniny kryštálika.

Najmä v západnej časti zaberajú značné plochy rozl. pararuly, miestami vznikli svory, fylonity a migmanity, medzi Kluknavskou a Bystrou dolinou anatektické žuly.

Vo východnej časti pohoria sú z kryštalických hornín najrozšírenejšie granitoidy, ktoré vytvárajú medzi Margecanmi a Košicami niekoľko masívov – južná časť Bujanovej, v doline Soptnice, severovýchodne od Veľkej Lodiny a inde.

boksov3

Bokšovské skaly (720 m n.m.)

Na horninách kryštalinika ležia fylity, zlepence, pieskovce, brekcie, pestré bridlice mla. prvohôr – karbónu a permu.

Severnú a južnú časť Čiernej hory budujú druhohorné horniny krížňankej jednotky – kremence, bridlice, vápence, dolomity.

V malých zvyškoch sa zachovali aj bazálne zlepence a brekcie stredných treťohôr v okolí Ruských Peklian, pri Veľkej Lodine a Margecanoch.

Tektonická stavba Čiernej hory je veľmi zložitá.

Alpínske horotvorné pochody silne zvrásnili nielen druhohorné komplexy, ale spôsobili zbridličenie a prevrásnenie kryštalinika.

Charakteristické  sú zlomy smeru sever-juh.

Čierna hora má ráz prevažne nižšej hornatiny s relatívnymi výškovými rozdielmi 300-400 m a vyššej vrchoviny a výškovými rozdielmi 180-300 m.

Na menších plochách v oblasti Roháčky, Pokryvov, Čečatovej je vyššia hornatina s výškovými rozdielmi až 600 m.

Mapy

Turistická

Cykloturistická

Lyžiarská