Podkategória: Hrady a kaštiele
Lokalizácia: Čierna hora
Hrad Sokoľ – prebúdzanie tichého hradu s tajomstvom v skalách
Hrad Sokoľ, ukrytý vysoko v horách Čiernej hory na vrchu Hrádek, patril medzi menej známe, no historicky cenné miesta východného Slovenska.
Dodnes sú tu viditeľné zvyšky stredovekého muriva, hlboká hradná priekopa a studňa na nádvorí, ktoré naznačujú podobu malého strážneho hradu z 13. storočia.
Tieto pozostatky dnes postupne prechádzajú rekonštrukciou, aby sa zachovali a sprístupnili verejnosti.
Vznik hradu sa spája s obdobím po mongolskom vpáde, keď sa v neprístupných terénoch budovali kamenné útočiská.
Prvá písomná zmienka z roku 1299 ho uvádza ako hraničný hrad, neskôr vyhlásený za kráľovský a darovaný mestu Košice.
Hrad zanikol v 15. storočí, no dnes sa jeho príbeh opäť dostáva do povedomia návštevníkov. Neoddeliteľnou súčasťou tohto miesta je aj Hradná jaskyňa, nachádzajúca sa v svahu pod hradom.
Hrad Sokoľ tak dnes nie je len miestom minulosti, ale aj živým príkladom prepojenia histórie, rekonštrukcie a prírody.
Čo je to Hrad Sokoľ a kde ho nájdem?
Hrad Sokoľ sa nachádza západne od obce Sokoľ, na konci doliny Uhrinč. Jeho ruiny ležia na nenápadnom vŕšku zvanom Hrádek vo výške 545 m n. m., ukryté v hustom lese vysoko v horách.
Aké pozostatky hradu Sokoľ sú dnes viditeľné a ako vyzerala jeho architektúra?
Na vršku Hrádek sú dodnes viditeľné zvyšky muriva s architektonickými detailmi stredovekého opevnenia.
Najvýraznejším pozostatkom je hlboká hradná priekopa a val.
Podľa architektonických zistení stál hrad na strategickom pôdoryse, pričom v jeho čele dominovala mohutná valcová obranná veža s priemerom 9 – 10,5 metra.
V strednej časti komplexu sa nachádzala obytná hranolová veža, za ktorou sa rozkladal trojpriestorový hradný palác. Na nádvorí je dobre viditeľná stredoveká studňa.
Dnes Sokoľský hrad pripomína len nenápadný val s priekopou a torzo nepatrných kameňov, ktoré však vďaka obnove získavajú jasnejšie kontúry.
Aký je pôvod, vlastník a história hradu Sokoľ?
Okolnosti vzniku hradu nie sú s úplnou istotou známe. Jedna z teórií ho spája s kráľovskými poľovačkami so sokolmi, no táto verzia sa zdá málo pravdepodobná.
Pravdepodobnejší je súvis s mongolským vpádom po roku 1241, kedy nastal rozmach výstavby kamenných hradov v neprístupných terénoch.
Sokoľský hrad svojou typológiou jasne patrí medzi hrady postavené v druhej polovici 13. storočia.
Hoci prvé nepriame správy pochádzajú z konca 13. storočia (vrátane prvej písomnej zmienky z roku 1299, kde sa spomína ako hraničný hrad pohoria Čiernej hory), bezpečné a overené písomné zmienky nachádzame v dokumentoch z rokov 1311 a 1330.
Počas svojej existencie patril hrad viacerým významným šľachtickým rodom – vlastnili ho Omodejovci, Drugethovci, Bebekovci a Palóczyovci.
V roku 1405 ho kráľ Žigmund vyhlásil za kráľovský a v roku 1429 ho daroval mestu Košice.
Košičania hrad následne dali zbúrať, aby sa v ňom nemohli usadiť zbojnícke skupiny a ohrozovať obchodné cesty.
Od roku 1440 sa v prameňoch spomína už len ako pustá ruina.
Akú funkciu mal Hrad Sokoľ?
Vzhľadom na to, že je skrytý vysoko v horách, nemôžeme uvažovať o klasickej strategickej polohe.
Skôr mal charakter útočiska (refúgia) nielen pre miestnych zemepánov, ale aj pre vidiecke obyvateľstvo v prípade náhleho návratu mongolských vojsk.
Podobný charakter mali aj blízke hrady v Obišovciach či na Skároši.
Zároveň však hrad slúžil ako sídlo rozsiahleho panstva.
Patrili pod neho okolité obce v údolí Hornádu – konkrétne Kostoľany, Malá Vieska, Sokoľ, Veľká a Malá Lodina, Ružín, Rokycany, Tepličany či dnes už zaniknutá dedina Bykzád.
K hradnému panstvu prináležali aj okolité hlboké lesy a mýtne stanice.
Podľa starších ústnych tradícií v ňom mohli žiť aj sokoliari, ktorí krotili a chovali sokoly pre kráľovské poľovačky.
Čo odhalil novodobý archeologický výskum (2022 – 2023)?
Hrad bol dlhé roky zahalený rúškom tajomstva a takmer neznámy.
Zlom nastal až v rokoch 2022 – 2023, kedy tu archeológ Peter Šimčík (Triglav Archeologická spoločnosť s. r. o.) uskutočnil prvý systematický archeologický výskum, ktorý definitívne odkryl základy múrov, potvrdil starobylosť lokality a priniesol sériu vzácnych nálezov z rôznych historických epoch.
Medzi stredoveké nálezy (13. – 15. storočie) patria vzácne mince, ako krásne zachovaný denár Belu IV. (1235 – 1270), vzácny denár Karola Róberta z Anjou (razený v rokoch 1320 – 1322 pri príležitosti jeho svadby s Alžbetou Poľskou), malá strieborná minca parvus Žigmunda Luxemburského a groš Žigmunda I. Starého z roku 1530.
Našlo sa tiež množstvo stolového a kuchynského riadu, ako sú hrnce, krčahy a fragmenty sklenenej lampy, pričom výskum lokalizoval aj stredovekú skládku odpadu, ktorá vznikla počas demolácie hradu Košičanmi.
Jedinečným umeleckým objavom je vzácny fragment farebnej omietky – fresky s motívom oka z 13. až 14. storočia.
Napriek predchádzajúcim nelegálnym výkopom novodobých detektoristov sa podarilo zachrániť až 200 kovových fragmentov militárií, medzi ktorými boli stredoveké jednosečné zbrane zv. tesáky, hroty šípov do lukov a kuší, jazdecké ostrohy a podkovy.
História miesta pokračovala aj v novoveku (19. – začiatok 20. storočia), kedy hrad navštevovali poľovníci i pocestní, o čom svedčí nájdená porcelánová šálka s modrým dekorom, hlinená fajka s kovovým viečkom, pozlátené gombíky, medený polgrajciar z roku 1812 vyrazený v mincovni Smolník a torzá nábojov do brokovnice.
Z obdobia druhej svetovej vojny a neskôr sa zistilo, že pod západnou vežou stála drevenica, v ktorej nachádzali bezpečný úkryt partizáni, pričom sa tu odkryli časti železnej vykurovacej pece (petríka), sekeromotyk, vojenské nábojnice z rokov 1918, 1939 a 1941, funkčný zákopový zapaľovač z roku 1940 a úlomky fliaš od alkoholu či liekov.
Pohyb osôb v 50. rokoch 20. storočia zas dokumentujú stratené mince z tohto obdobia.
Hornádske trojhradie a náučné panely
Posledná informačná tabuľa, ktorá je osadená priamo na zachovanom kamennom múre, oboznamuje návštevníkov s takzvaným Hornádskym trojhradím.
Išlo o ucelenú stredovekú obrannú sústavu troch blízkych hradov v údolí rieky Hornád, ktoré navzájom spolupracovali a strážili okolie: Hrad Sokoľ, Hrad Kysak a Obišovský hrad.
Priamo na tomto múre sú ako pripomienka spoločnej histórie osadené aj umelecké kovové reliéfy historických mincí nájdených na mieste.
Čo je Hradná jaskyňa?
Pod hradom sa nachádza Hradná jaskyňa, ktorej dĺžka je okolo 27 metrov.
Leží v severovýchodnom svahu asi 10 až 12 metrov pod hradom. Jedná sa o kombinovanú dutinu – čiastočne umelo vytvorenú štôlňu smerujúcu približne do stredu hradu, pod vežu.
Pravdepodobne slúžila ako pivnica a v zime je domovom netopierov.
Ako sa dostanem na Hrad Sokoľ?
Najjednoduchší prístup k ruinám hradu je priamo z centra obce Sokoľ, odkiaľ návštevníka od autobusovej zastávky nasmerujú smerové šípky.
Ďalšia možnosť je odbočka, ktorá sa nachádza asi 300 m od rázcestníka Kráľová studňa (700 m n.m.) na 
červenej turistickej trase smerom na sedlo Repy (803 m n.m.). Od tejto odbočky je trasa k hradu už neznačená – odbočka ukazuje doprava, pričom červená značka pokračuje vľavo na sedlo Repy.
Čo nájdem na mieste dnes?
Pred hradnou priekopou návštevníka víta prehľadná informačná tabuľa.
Celý areál je v súčasnosti upravený, sú tu umiestnené lavičky na oddych a je vztýčený majestátny dvojkríž. Ide o pokojné a atmosferické miesto, ktoré ponúka pohľad do bohatej histórie celého regiónu. Vďaka archeologickým prácam a čiastočnej obnove základov veže tu vznikla nová vyhliadka s lapidáriom.
V interiéri tejto veže nájdu návštevníci zbierku vzácnych kamenných artefaktov a fragmentov historických stavieb, kde môžu obdivovať pôvodnú prácu starých kamenárskych majstrov.
Prehliadku dopĺňajú aj zväčšené modely troch vzácnych mincí, ktoré boli objavené na hradoch Sokoľ, Kysak a Obišovce, čím sa opäť vizuálne uzatvára príbeh Hornádeskeho trojhradia.
Povesť: Kurucký vojak a víla z Hradnej jaskyne
V 18. storočí, keď lesy pod Hradom Sokoľ strážili cisárski vojaci, utekal nočnou tmou zranený muž. Kedysi bol vojakom kuruckého vojska, bojoval za slobodu, no po porážke sa z neho stal zbojník, žijúci v horách.
Teraz bol lovený tými, proti ktorým kedysi stál so zbraňou v ruke. Keď dorazil k svahu pod Hradnou jaskyňou, zahalila ho hustá hmla.
Z nej vystúpila lesná víla, tichá strážkyňa starého hradu.
Ukázala mu skrytý vstup do dutiny vedúcej pod hradné múry, kde ho v noci ukryla a ošetrila jeho rany.
Cisárski vojaci tu stratili stopu a hoci okolie prehľadávali až do rána, muža nenašli.
Za úsvitu víla zmizla a Hrad Sokoľ opäť stíchol.
Odvtedy sa medzi ľuďmi hovorí, že Hradná jaskyňa nie je len obyčajnou dutinou v skale, ale miestom, kde sa dejiny, legenda a ticho hôr stretávajú dodnes.
Zaujímavosti na záver
V roku 2013 – v Roku viery vyhlásenom pápežom Benediktom XVI. a zároveň pri celonárodnej oslave 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie – bol na hradnom kopci vztýčený a slávnostne posvätený spomínaný dvojkríž.
Na jednej z tunajších tabúľ je pre unavených pútnikov pripravená krátka, no hlboká anonymná modlitba turistu: „Ďakujem Ti, Pane, za tú krásu vôkol, že ma ochraňuješ a že som (ne)zmokol – že mi dávaš silu či v zime, či v lete, prežiť každú chvíľu v tomto krásnom svete.“
Hrad Sokoľ: Miesto, kde kamene rozprávajú
Dnes už hrad Sokoľ netrhá oblohu vysokými vežami, no jeho ticho v objatí Čiernej hory je o to podmanivejšie. Kráčajte po stopách kráľovských sokoliarov a objavte tajomstvá ukryté v hĺbke hradnej jaskyne či v základoch dávnych múrov. Je to ideálny cieľ pre každého, kto hľadá pokoj prírody prepojený s ozvenami stredovekej histórie. Nechajte sa zlákať volaním hôr a príďte odhaliť príbeh hradu, ktorý mal zostať zabudnutý, no vďaka úsiliu nadšencov opäť ožíva pod vašimi nohami.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
