Objavte tajuplné Slanské vrchy: Prečo toto sopečné pohorie láka dobrodruhov a skrýva svetové unikáty?
Hľadáte únik do divokej prírody, kde sa história pretína s geologickými zázrakmi a turistické chodníky nie sú preplnené? Slanské vrchy predstavujú fascinujúce sopečné pohorie, ktoré sa rozkladá na východnom Slovensku a prechádza cez okresy Košice-vidiek, Prešov, Vranov nad Topľov a Trebišov. Tento unikátny kút krajiny ponúka všetko od svetoznámych opálových baní cez starobylé hrady až po panenskú faunu a flóru. Prečítajte si komplexného sprievodcu a zistite, čím je toto pohorie výnimočné a prečo by malo byť vaším ďalším cestovateľským cieľom.
Kde presne ležia Slanské vrchy a aké sú ich geografické hranice?
Tento geomorfologický celok patrí do Matransko-slanskej oblasti a vyznačuje sa jasne definovanými prírodnými hranicami. Zo západnej strany pohorie obklopuje úrodná Košická kotlina, zatiaľ čo na východe ho lemuje malebná Východoslovenská pahorkatina. Zo severu ohraničuje toto územie pohorie Čergov a južný okraj uzatvára cezhraničný výbežok Tokajských vrchov z Maďarska.
Z hľadiska orientácie a rozmerov sa Slanské vrchy tiahnu v charakteristickom smere sever-juh. Celková dĺžka horského chrbta dosahuje 50 kilometrov. Šírka masívu je variabilná; v severnej časti meria v priemere 20 kilometrov, pričom smerom na juh sa zužuje na priemerných 12 kilometrov. Z hľadiska geologického podložia ležia mohutné sopečné masy na starších neogénnych usadeninách.
Aké je vnútorné členenie pohoria a ktoré sú najvyššie vrcholy Slanských vrchov?
Pre lepšiu orientáciu sa toto rozsiahle pohorie vnútorne člení na päť geomorfologických podcelkov, ktorými sú Šimonka, Makovica, Bogota, Mošník a Milič. Každá z týchto častí disponuje špecifickým charakterom a unikátnymi prírodnými dominantami.
Pre milovníkov horských výziev a panoramatických výhľadov ponúka toto pohorie niekoľko rešpektovaných tisícoviek. Najvyšším bodom celého masívu je populárny výhľadový vrch Šimonka, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 1 092 metrov nad morom. Medzi ďalšie najvyššie vrcholy, ktoré hrdo presahujú hranicu 1000 metrov nad morom, sa radia majestátny vrch Čierna hora (1 073 m n. m.) a strategicky situované Tri chotáre (1 025 m n. m.).
Ktoré prírodné unikáty, pamiatky a chránené územia ukrývajú Slanské vrchy?
Srdce severnej časti tohto horského pásma ukrýva svetový unikát – Dubnícke opálové bane, ktoré sú známe najstaršou ťažbou drahého opálu na svete. Význam tohto miesta podčiarkuje aj fakt, že v roku 1964 boli Dubnícke opálové bane vyhlásené za chránené nálezisko zimujúcich netopierov.
Medzi ďalšie vyhľadávané prírodné a turistické zaujímavosti patrí strategické horské sedlo a pamätné miesto Dargovský priesmyk (474 m n. m.), impozantné výhľadový útvar Rankovské skaly (780 m n. m.) a hraničný vrch Veľký Milič (895 m n. m.).
Južná časť pohoria je mimoriadne bohatá na prísne chránené lokality.
Nachádzajú sa tu tieto chránené územia:
-
Národná prírodná rezervácia (NPR) Marocká hoľa
-
NPR Veľký Milič
-
Prírodná rezervácia (PR) Miličská skala
-
PR Rankovské skaly
-
PR Slanský hradný vrch
-
NPR Bačkovská dolina
-
PR Jazero Malá Izra
-
PR Trstinové jazero
-
NPR Malý Milič
Z hľadiska kultúrneho dedičstva a histórie sú lákadlom starobylá zrúcanina Slanského hradu, romantická zrúcanina hradu Braničev (známa aj ako Parustan) a zachované vojenské bunkre z obdobia I. ČSR, ktoré svedčia o obrannej histórii regiónu.
Čo prezrádza geológia o vulkanickom pôvode Slanských vrchov?
Z odborného hľadiska sa toto pohorie radí k takzvaným východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku, čo vysvetľuje ich dramatický reliéf. Podložie je primárne tvorené vulkanickými horninami, ako sú ryolity, dacity a predovšetkým amfibol-pyroxénické andezity a ich tufy. V severnej časti pohoria navyše nad povrch vystupujú nadložné sedimenty, ktoré sú tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami.
Samotné andezitové masívy predstavujú klasické stratovulkanické súvrstvia, ktoré vznikali striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami sopečného popola. Miestny vysokokvalitný andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality, ktorý našiel uplatnenie v širokom okolí.
Ako vyzerá turizmus v jednotlivých častiach Slanských vrchov?
Z hľadiska cestovného ruchu ponúka pohorie pestré možnosti vyžitia v troch hlavných zónach. Na severe dominuje podcelok Šimonka, ktorý disponuje širokou sieťou značených trás. Hlavnými východiskovými bodmi pre túry v tejto oblasti sú obce Zlatá Baňa, Sigord, Ruská Nová Ves, Petrovce a Hermanovce. V tejto severnej časti sa nachádza aj spomínaný najvyšší vrch pohoria Šimonka (1092 m) a obľúbené rekreačné strediská Zlatá Sudňa a Sigord.
V strednej časti pohoria patria medzi najfrekventovanejšie a najdostupnejšie body Dargovské sedlo, obec Herľany, kúpeľná osada Borda-kúpele a malebná oblasť Okrúhleho vrchu. Naopak, v južnej časti, konkrétne v podcelku Milič, turisti najčastejšie navštevujú zrúcaniny hradu Slanec, vzácne prírodné rezervácie Veľký Milič a Malý Milič, a očarujúce jazero Izra.
Aká jedinečná flóra pokrýva lesné spoločenstvá tohto územia?
Prevažnú časť územia pokrývajú stabilné bučiny, pričom v nižšie položených oblastiach sa uplatňujú dubiny alebo zmiešané dubovo-hrabové lesy. V miestnych bučinách býva prirodzene primiešaná aj jedľa, avšak tejto drevine sa tu v súčasnosti veľmi nedarí.
Hoci je počet druhov príznačných pre horské bučiny pomerne nízky, rastie tu napríklad horec luskáčovitý, krtičník Scopoliho, nevädza mäkká, kokorník praslenatý či mliečivec alpínsky. Veľmi hojne sa tu vyskytuje zubačka žľaznatá, zatiaľ čo medzi vzácne flórne prvky patrí kruštík malolistý a kostrava horská. Z botanických druhov hojných vo Východných Karpatoch sem na svoju západnú hranicu zasahuje razivka smradľavá.
V južných dubinách rastie roztrúsene vzácny lipkavec abovský, a na západnom svahu Dargova sa ako veľká vzácnosť vyskytuje ranostaj širokolistý. Pri obci Herľany má svoju veľmi izolovanú lokalitu klasovec sivastý. Na andezitovom brale Slanského hradu je zloženie rastlinstva veľmi podobné obdobným stanovištiam v Slovenskom stredohorí. V severnej časti, v blízkosti obce Kapušany, na andezitových skalách hojne rastie kostrava padalmatská, dopĺňaná chránenými druhmi ako kavyľ pôvabný, poniklec otvorený a iné vzácne taxóny.
Ktoré vzácne druhy tvoria faunu Slanských vrchov?
Z hľadiska ochrany prírody bolo celé pohorie v roku 2006 vyhlásené za chránené vtáčie územie NATURA 2000. Hlavným predmetom záujmu je najmä ochrana hniezdísk vzácnych dravcov a iných vtákov, ktoré v tomto prostredí vytvárajú pozoruhodné spoločenstvá.
Medzi najvýznamnejšie hniezdiace druhy patria:
-
Orol krikľavý (v pôvodnom texte uvádzaný ako orol myšiakovitý)
-
Sokol sťahovavý
-
Myšiak hôrny
-
Bocian čierny
-
Haja tmavá
-
Krkavec čierny
Okrem vtáctva tu trvalo žije aj niekoľko zástupcov typickej fauny, ako sú líška obyčajná, diviak lesný, srnec hôrny, mačka divá, vlk obyčajný a ďalší lesní obyvatelia. Špecifický ekosystém reprezentujú Dubnícke opálové bane, v ktorých prežívajú kriticky dôležité zimujúce druhy netopierov, menovite uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier brvitý (Myotis emarginatus).
Aké vodstvo a hydrologické zaujímavosti formujú tunajšiu krajinu?
Z hľadiska hydrológie na tomto území jednoznačne prevažujú krátke potoky zväčša bystrinného charakteru, ktoré prudko stekajú zo sopečných svahov. Najznámejším prírodným jazerom pohoria je jazero Izra, ktoré slúži ako obľúbené rekreačné stredisko. Ďalším turisticky významným vodným útvarom je susedné jazero Malá Izra, ktoré však podlieha prísnemu 5. stupňu ochrany prírody. Absolútnym európskym unikátom v regióne je studený gejzír v Herľany, ktorý pravidelne chrlí vodu do výšky a priťahuje tisíce návštevníkov.
Aká klimatológia charakterizuje toto vulkanické pohorie?
Z hľadiska počasia a podnebia patria Slanské vrchy medzi suchšie oblasti našej krajiny, čo ovplyvňuje aj celkový charakter miestnej prírody. V zimnom období, konkrétne v januári, sa priemerná teplota pohybuje na úrovni okolo -6 °C až -4 °C. Naopak, v letnom mesiaci júl priemerné teploty vystupujú na 15 °C až 18 °C. Čo sa týka atmosférických zrážok, priemerné zrážky za rok v nižších oblastiach sú 550 mm, zatiaľ čo najvyššie vrcholy dosahujú okolo 800 mm ročne.
Prečo vymeniť masový turizmus za autentické karpatské dobrodružstvo?
Tento dotknutý kút východného Slovenska predstavuje dokonalú alternatívu pre každého, kto hľadá pokoj a skutočné prepojenie s prírodou bez komerčného tlaku. Divoké lesy, tajomné podzemie plné drahých opálov a majestátne hradné zrúcaniny ponúkajú nezabudnuteľný mix aktívneho oddychu a poznávania. Architektúra starých banských diel a zachované vojenské opevnenia dodávajú trasám hlboký historický rozmer. Vďaka bohatej sieti značených chodníkov a unikátnemu herlianskemu gejzíru v tesnej blízkosti zažijú návštevníci putovanie, aké nikde inde v strednej Európe nenájdu. Objavte ticho skrytých dolín, započúvajte sa do zvukov chráneného vtáctva a načerpajte energiu z čistej energie vyhasnutých sopiek.
