Lokalizácia: Slanské vrchy
Pevnosť, ktorá vyrástla z popola mongolských vpádov
Predstavte si miesto, kde kamenné múry rozprávajú príbeh o prežití. Nad obcou Slanec sa na strmom andezitovom kopci týči hrdý strážca regiónu – hrad, ktorý musel nahradiť drevené palisády po tom, čo Európu spustošili kočovné hordy.
Prečo tento hrad fascinoval kráľov aj mocných palatínov? Čo skrýva tajomné gotické okno v múre, ktorý v skutočnosti nebol palácom, a aký luxusný poklad tu vybudoval rod Forgáčovcov, kým ho nepohltili plamene vojny?
Vydajte sa s nami po stopách hradu Slanec a odhaľte tajomstvá ukryté v jeho ruinách.
Kde sa nachádza Slanský hrad a ako sa menil jeho názov?
Hrad Slanec (známy aj ako Slanský hrad či Slanecký hrad), ktorého dominantnou časťou je impozantná bergfritová veža, pyšne čnie na strmom kopci nad obcou Slanec a vytvára typickú siluetu tohto regiónu. Táto zachovalá trojpodlažná veža zrúcaniny sa dnes nazýva „Nebojsa„. Hrad má bohatú históriu názvov, ako castrum Salis (1230), Zalanch (1270–1330) či Salanc. Tieto formy odrážajú latinské a maďarské vplyvy (napr. Szalánc).
Aká je súčasná podoba hradu Slanec a čo sa na ňom zachovalo?
Nad obcou Slanec a na strmom kopci do výšky vyčnieva a tvorí typickú siluetu tohto regiónu zachovalá trojpodlažná veža Slanského hradu. Dominantná bergfritová veža zrúcaniny hradu Slanec sa dnes nazýva ako „Nebojsa“. Bergfrit je prevažne okrúhla hlavná veža hradu.
Okrem spomínanej veže sa z hradu zachovalo aj niekoľko stien hradu. Vedľa veže sa nachádza múr „gotického paláca“, ktorý má zachovalé veľké gotické okno kaplnky zo 14. storočia a krásne gotické nosníky s klenbami. V skutočnosti to nebol žiadny „gotický palác“, ale obytná veža nazývaná ako Donjon.
Pred bergfritovou vežou je obranné predhradie s cisternou a pivnicami.
Aké typy stredovekých veží nájdeme na hrade Slanec a v čom sa líšia?
Veža typu bergfrit a donjon sú dve staré hradné veže zo stredoveku. Obe boli vysoké a pevné, ale slúžili na iné veci. Bergfrit bol hlavne na obranu – ako bojová veža. Donjon bol skôr na bývanie – ako pohodlný dom pre pánov hradu. Pozrime sa na ďalšie rozdiely jednoducho.
Čo je bergfrit?
Bergfrit je vysoká, štíhla veža, často okrúhla (približne 9 metrov široká). Vnútri bola tmavá a úzka, bez okien alebo len s malými štrbinami na streľbu. Nemala krb, schodisko ani pohodlné izby – nebolo na dlhé bývanie. Vstup bol zvyčajne zvonku cez drevené schodíky, aby sa dalo ľahko spáliť pri útoku.
Vrchol mal obranný chodník (ochoz) bez strechy, kde sa bojovalo. Jeho úlohou bola posledná pevnosť pri útoku, sklad zbraní alebo strážna veža. Predstavte si ju ako vysoký, holý stĺp na boj – žiadne pohodlie!
Čo je to donjon?
Donjon je väčšia veža, často hranatá (pravouhlá). Bola pohodlnejšia, s väčšími oknami (niekedy s lavičkami), krbom na kúrenie, schodiskami a izbami na španie alebo väzenie. Vstup bol cez dvere na prízemí alebo schodisku vo vnútri hradu. Vrchol mal často valbovú strechu, niekedy s kaplnkou.
Jeho úlohou bol hlavný byt majiteľa hradu, sklad potravín, väznica alebo centrálna časť hradu. Je to ako veľký dom s vežovým tvarom – na život, nie len na boj.
Tieto veže sa stavali v 12.–14. storočí v Európe, najmä v Nemecku, Francúzsku a na Slovensku. Bergfrit bol „čistý bojovník“, donjon „domáci pán“.
Ako vyzerá pôdorys a architektúra hradu Slanec?
V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdlžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovite zúžený. Komplex bol opevnený 140 cm hrubým múrom. Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom. Postupnou prestavbou a dostavbou nadobúdal hrad charakter paláca, ktorý mal v prízemí kaplnku.
Aký je oficiálny status a ochrana hradu Slanec?
Hrad Slanec bol dňa 23. februára 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. V roku 1932 tu na skalnatom andezitovom kopci s hradnou ruinou bola vyhlásená PR Slanský hradný vrch.
Aké sú plány do budúcnosti a aké vyhliadky hrad Slanec ponúka?
Veža Nebojsa bude v budúcnosti slúžiť pre turistov ako vyhliadka. Bude tu obnovená aj obrazáreň, ktorú dal v roku 1815 vybudovať majiteľ panstva Jozef Forgáč (maď. József Forgách) (*1763 – +1832). Hrad Slanec je vďaka svojej polohe ideálnym vyhliadkovým miestom, z ktorého možno obdivovať Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy a obec Slanec.
Aké sú najstaršie dejiny a pôvod hradu Slanec?
O jeho najstarších dejinách a vzniku nemáme žiadne písomné správy. Archeologický prieskum dokázal, že stredoveký hrad bol postavený na staršom slovanskom hradisku v 13. storočí. Z textu na mramorovej doske, zamurovanej do hradnej veže, sa dozvedáme, že hrad Slanec dal v 13. storočí postaviť potomok rodu Abovcov. Pravdepodobne išlo o Aba Széplaki de gens Aba, ktorý tu postavil drevený hrad už údajne v roku 1220.
Kamenný hrad dal po mongolskom vpáde vybudovať jeho syn Dávid z rodu Abovcov (maď. Dávid de genere Aba-Amádé). Mongolský vpád v roku 1241 do Uhorska (vrátane územia dnešného Slovenska) spôsobil výrazný obrat vo výstavbe hradov – z drevených a zemných pevností sa masívne prechádzalo na kamenné konštrukcie.
Dôvody zmien:
Mongolské hordy odhalili slabiny drevených hradov, ktoré ľahko podpálili alebo obsadili. To viedlo kráľa Belu IV. k systematickej výstavbe kamenných pevností. Politika Arpádovcov zahŕňala vyše 100 nových hradov, z ktorých 66 bolo kamenných a stavali sa na vyvýšených miestach, pričom výstavbu podporovali granty pre šľachtu a mestá.
Kedy sú prvé historické zmienky a čo sa udialo koncom 13. storočia?
Prvé historické zmienky sú z konca 13. storočia, a to z roku 1281, keď už kamenný hrad s okrúhlou vežou stál. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta z rodu Abovcov (maď. Finta de genere Aba-Amádé) sa roku 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky (maď. IV. László) (*1262 – +1290). Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Kráľ Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe.
Kto vlastnil hrad Slanec po vymretí Árpádovcov?
Po vymretí Árpádovcov vládla na hrade zemepanská rodina Drugethovcov, ktorá prišla do Uhorska s Karolom Róbertom (Karol I. Róbert z Anjou) (*1288 – +1342) z Talianska. Už v roku 1330 sa hrad aj s dedinou dostáva do rúk Vilerma Drugetha (Willerm – Vilmos Drugeth) (*1313 – +1342).
Po jeho smrti sa majiteľom hradu stáva jeho brat Mikuláš Drugeth (Miklós Drugeth de Gerény) (*1313 – +1355). Po smrti kráľa Ľudovít I. Veľkého (*1326 – +1382) prešiel hrad z rúk Drugethovcov do vlastníctva kráľovskej koruny.
Kedy sa dostal hrad Slanec do rúk rodu Lossoncyovcov?
Začiatkom roku 1386 daroval kráľ Karol II. Malý hrad Slanec a jeho okolie šľachtickej rodine Lossoncyovcov (maď.Losonczi). Majiteľom hradu sa stal Ladislav Lossoncy (maď. László Losonczi) (*? – +1395). Po jeho smrti sa majiteľom hradu stáva jeho syn Dionýz Lossoncy (maď. Dénes Losonczi) (*? – +1426).
V polovici 15. storočia, keď bol majiteľom hradu Albert Lossoncy (maď. Albert Losonczi) (*? – +1464) na čas obsadili hrad vojská Bratríkov.
Vojská Bratríkov tu zotrvali do roku 1458. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava III. Losoncyho (maď. László III. Losonczi) (*? – +1498), ktorý ho koncom 15. storočia opravil a reštauroval.
Ako sa hrad Slanec dostal k rodu Forgáčovcov?
V roku 1552 zahynul v bojoch proti Turkom posledný mužský príslušník rodu – Štefan Lossoncy (maď. István Losonczi) (*? – +1552). Po jeho smrti sa majiteľkou hradu stala jeho dcéra Anna Losoncyho (maď. Anna Losonczi) (*? – +1595).
Anna sa vydala za grófa Žigmunda II. Forgáča (maď. Zsigmond Forgách de Ghymes et Gács) (*1559 – +1621). Po smrti Anny v roku 1595 na panstve vládol jej manžel Žigmund, ktorý sa snažil získať hrad aj okolie do dedičnej držby pre svoj rod. Hrad Slanec aj s okolím sa stal v držbe rodu Forgáčovcov od roku 1601.
Čo sa dialo s hradom Slanec počas povstaní v 17. storočí?
Za rákócziovsko-thökölyovských povstaní hrad niekoľko krát menil svojho majiteľa a bol značne poškodený. V roku 1678 ho obsadilo Thökölyho vojsko, ale už o rok neskôr je v ňom zas cisárske vojsko, ktorému velil cisársky generál Leslie. Keď sa k hradu priblížili cisárske vojská, kuruci hrad podpálili a utiekli. V roku 1679 dal cisár Leopold I. Habsburský (*1640 – +1705) rozkázať hrad úplne zdemolovať. Vtedajší majiteľ hradu syn grófa Žigmunda II. Forgáča gróf Adam I. Forgáč (maď. Ádám Forgách) (*1601 – +1681) už hrad opraviť nedal. Odvtedy hrad Slanec pustol a dnes sú na jeho mieste už len zrúcaniny s mocnou a pyšne sa vypínajúcou hradnou vežou – Nebojsa.
Čo je história veže Nebojsa a múzea Forgáčovcov?
Strážnu vežu Nebojsa dali Forgáčovci v 19. storočí zreštaurovať a zhromaždili do nej rodovú zbierku. Zreštaurovať ju dal v roku 1815 majiteľ panstva Jozef Forgáč (maď. József Forgách) (*1763 – +1832), ktorý tu zriadil rodové múzeum.
Boli tu tri miestnosti vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu, poľovnickými trofejami, dobovým nábytkom, obrazmi rodových erbov, rôzne predmety dennej potreby a podobne.
Po smrti posledného mužského člena rodu sídliaceho v obci Slanec Štefana Forgácha (maď. István Forgách) (*1854 – +1916) v roku 1916, toto múzeum existovalo ešte do roku 1937. Po jeho smrti sa majiteľkou panstva stála jeho neter Alžbeta Forgáčová – Waldbotová, (maď. Erzsébet Zsuzsanna Mária Forgách – Waldbott) (*1891 – +1942).
Čo spôsobilo definitívny úpadok hradu Slanec v 20. storočí?
Počas druhej svetovej vojny začala hradná veža postupne chátrať. Prechod frontu za druhej svetovej vojny zapríčinil stratu týchto vzácnych pamiatok, ktoré boli sčasti zničené, sčasti rozkradnuté. Skazu dovŕšil požiar v roku 1945.
V polovici 19. storočia dal syn Jozefa Forgáča gróf Žigmund Forgáč (maď. Zsigmond Forgách) (*1786 – +1872) vystavať pod hradným kopcom pomerne rozsiahly prízemný klasicistický kaštieľ, ktorý však bol pri prechode frontu za druhej svetovej vojny zničený.
Ako sa dostať na hrad?
Najlepší prístup k zrúcaninám hradu je z obce Slanec po 
červenej turistickej trase.
Celkový čas k zrúcaninám hradu trvá približne 0:15 h (naspäť 0:12 h).
Zrúcanina hradu je pre verejnosť voľne prístupná.
Povesť o hrade Slanec
Na strmom kopci nad riekou Slanec sa dodnes týčia zrúcaniny hradu, ktorý kedysi chránil celý kraj. Hovorí sa, že hrad nebol postavený len kameňom, ale aj odvahou a čestnosťou svojho zakladateľa – Dávida z rodu Abovcov (maď. Dávid de genere Aba-Amádé).
Dávid bol skúsený bojovník, ktorý sa zúčastnil bojov proti Mongolom a svojim hrdinstvom získal majetky a rešpekt v Uhorsku. Práve tieto vojenské skúsenosti mu umožnili vybrať a upevniť miesto pre kamenný hrad, ktorý mal stáť ako strážca krajiny. Hrad Slanec pravdepodobne vznikol v prvej polovici až koncom 13. storočia na starom slovanskom hradisku, aby chránil panstvo Abovcov a okolie.
Hovorí sa, že počas stavby veže, ktorú dnes poznáme ako Nebojsa, sa Dávidovi zjavil duch hradu a prísne mu prikázal: „Tento hrad musí stáť ako strážca krajiny a chrániť celý región pred zlými úmyslami a cudzími vojskami.“ Odvtedy sa veža Nebojsa stala symbolom sily a ochrany, a miestni veria, že každý, kto vyšplhá na jej vrchol, získa odvahu a silu, ktorú Dávid vložil do základov hradu.
Po Dávidovej smrti hrad zažil mnohé boje a zmeny majiteľov – od jeho potomkov Abovcov, cez Drugethovcov, Lossoncyovcov, až po Forgáčovcov. V 17. storočí bol hrad poškodený počas Rákócziho a Thökölyho povstaní a nakoniec cisár Leopold I. Habsburský rozhodol o jeho demolácii. Odvtedy pustol, a z majestátnych múrov zostala už len mohutná veža Nebojsa, ktorá pyšne čelí vetru a dažďu.
Napriek zániku hradu tu zostali stopy dávnej slávy a histórie. V 19. storočí tu Forgáčovci zriadili rodové múzeum s obrazmi, erbmi a poľovníckymi trofejami. Bohužiaľ, počas druhej svetovej vojny múzeum aj kaštieľ zanikli a hrad začal definitívne chátrať.
Dnes, keď stoja turisti pri zrúcaninách hradu Slanec, cítia napätie storočí, odvahu, lásku a legendu, ktorá sa tu odohrávala. A veža Nebojsa, hrdá a nezlomná, stále šepká svoj príbeh každému, kto je ochotný počúvať ducha hradu a odkaz Dávida z Abovcov.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
