Všeobecné informácie
Nadmorská výška v strede obce je 471m, 420-1246 m v chotári.
Obec Kojšov patrí do okresu Gelnica, ktorý patrí do Košického kraja.
Najvyšší bod predstavuje vrchol Kojšovskej hole (1246 m n. m.).
Obec vo Volovských vrchov leží v údolí Kojšovského potoka.
Kojšovský potok, ktorý preteká obcou je nazývaným aj ako Rieka.
Potok s možnosťou rybolovu pstruhov tvorí prirodzenú os obce a patrí do povodia rieky Hornád.
Okolo obce je chotár odlesnený, kde sa nachádzajú lúky a pasienky.
V okolitých lesoch Kojšova tvoreného prevažne smrekom a bukom sa nachádza množstvo lesnej zveri.
Bohatstvo lesov a lúk poskytuje možnosť zberu lesných plodov, liečivých rastlín a húb.
Kolorit obce dotvárajú silné folklórne tradície s bohatstvom ľudových piesní, neobvyklou krásou originálnych krojov a rozmanitosťou zvykov.
V obci už viac ako 45 rokov pôsobí známa folklórna skupina Jedlinka a ľudová hudba Kojšovjan.
Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky obce patrí gréckokatolícky chrám (cerkev) sv. Petra a Pavla z roku 1809, ktorého výzdobu tvorí drevený polychrómovaný ikonostas neorokokového štýlu.
Kostol sv. Petra a Pavla
Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla je jednoloďová klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1809.
Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.
Oltár s ikonostasom pochádza z roku 1833, dielo Jozefa Miklošíka.
Kazateľnica v štýle rustikálneho klasicizmu pochádza z konca 18. storočia.
Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.
Veža má zvonovitú helmicu s laternou.
Ľudová architektúra
V obci sa zachovali aj murované domy, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.
Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia.
Pôvodné obytné domy boli prízemné, s pitvorom, s izbou do ulice, zakryté vaľbovou strechou, s hlavnou fasádou s dvomi okennými osami.
Takéto domy mali spravidla prednú izbu, pitvor, otvorenú kuchyňu, komoru a zadnú izbu.
Potom nasledovali hospodárske budovy.
Hospodárske stavby
V obci sa zachovali stavebné objekty určené pre hospodársku činnosť jej obyvateľov (stodola, senník, pivnica, maštaľ, ovčinec, chliev, kurín, včelín, kôlňa, voziareň, studňa a udiareň).
Hospodárska časť bola zhotovená z nepálených tehál, kameňa a dreva.
Za obytné objekty sa stavali hospodárske staviská, naprieč pozemkom potom neveľké stodoly, ktoré sa však zachovali len výnimočne.
Turistické ciele
Obec je dobrým východiskom do okolitej prírody.
Turistické trasy
Medzi turistické zaujímavosti v okolí obce patrí výhľadová Folkmarská skala (915 m.n.) ku ktorej vedie z obce Kojšov 
žltá turistická trasa severovýchodným smerom.
Celkový čas na výhľadovú Folkmarskú skalu (915 m.n.) z obce Kojšov trvá približne 1:30 h (naspäť 1:15 h).
Táto trasa je pomerne náročná!
Spomínaná žltá turistická trasa, ktorá prechádza obcou Kojšov pokračuje juhovýchodným smerom k rázcestníku sedlo pod Murovanou skalou (590 m n.m.).
Tu sa trasa rozdvojuje pričom stúpaním nahor pokračuje po významovej žltej odbočke ku skalným útvarom nazývaných Turniská s 10 metrom vysokým otvorom nazývaným Turniská klenba (nazývaným aj ako Turniský tunel).
Turniská často navštevujú skalolezci a horolezci pre tréning a súťaže v skalolezení.
Chodník odtiaľ pokračuje cez spomínanú skalnú bránu, za ňou sa točí doľava a strmo stúpa pár desiatok metrov až ku križovatke a rázcestníku Červená skala (700 m n.n.).
Celková doba trasy z obce Kojšov trvá k Turniskám okolo 40 minút.
Kombinovaná trasa
S Kojšovom je spojená aj dobre známa výhľadová Kojšovská hoľa (1246 m n.m.).
Náučné chodníky
V obci začína náučný chodník „Folkmarská a Murovaná skala“ s ôsmimi informačnými tabuľami, ktorý končí v obci Veľký Folkmar.
V sedle Zemičky sa náučný chodník vetví.
Smerom na Veľký Folkmár ide NCH Folkmarská a Murovaná skala a smerom na Ružín- Košické Hámre ide NCH Brána Spiša.
NCH Folkmarská a Murovaná skala
Východisko chodníka: Veľký Folkmár alebo Kojšov
Dĺžka: 13 km
Prevýšenie: okolo 550 m
Čas túry: 4 h
Zameranie chodníka: prírodovedné, historické
Počet zastávok: 8
Náročnosť: nenáročná až stredne náročná
Zastávky náučného chodníka :
1. Kojšov – História obce,
2. Turniská – Fauna,
3. Sedlo Zemičky – Lesné spoločenstvá,
4. Folkmarská skala – Flóra,
5. Vrchy – Partizánske boje,
6. Folkmarské sedlo – Opis územia,
7. Geomorfológia,
8. Veľký Folkmár – História obce.
Náučný chodník Brána Spiša
Náučný chodník má 10 zastávok, ale z toho je 5 totožných s NCH Folkmárska a Murovaná skala (zastávky 3 – 7).
Medzi ne sú vsunuté zastávky:
1. Drinkový hrbok – Poľnohospodárstvo
2. Diľovaná dráha – Uhliarstvo
3. Diľovaná dráha – Baníctvo
4. Zlatník – Poľovníctvo – Rybárstvo
5. Ústia Zlatníka – Ružín – história
História
Obec Kojšov sa podľa dostupných historických prameňov po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom o sto rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu.
Spolu s ním sa dostala pod zemepánsku právomoc Zápoľských, neskôr Turzovcov.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom oviec a dobytka.
Vtedajšie bohaté lesy poskytovali možnosť práce v nich pri ťažbe a spracovaní dreva.
Neskôr sa tu pálilo drevené uhlie pre železné hámre, ktoré upravovali vyťažené rudy z kojšovských baní.
Tradičná výroba pretrvala až do polovice 20. storočia a obyvatelia obce sa zapájajú do civilizačného procesu.
Manuálna výroba ustupuje a dáva voľný priechod priemyselnej výrobe vo fabrikách, ktorý sa prejavuje ako nový fenomén konca 19. storočia.
Obec Kojšov pozostávala prevažne z prisťahovalcov z Oravskej a Liptovskej župy, ako aj Rusínov prisťahovaných počas Valašskej kolonizácie.
Postupne, ale začala vzrastať prevaha gréckokatolíkov, preto tu bola začiatkom 18. storčia zriadená farnosť.
Po maďarsky sa obec úradne v minulosti nazývala Kojs a po nemecky Koischodorf.
Pamiatky
- cirkev a farnosť sv. ap. Petra a Pavla
Ubytovanie a stravovanie
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
