Všeobecné informácie
Obec pod západnými výbežkami Slanských vrchov, v doline herlianského potoka, 25 km severozápadne od Košíc.
Nadmorská výška v strede obce je 365 m, 356-702 m v chotári.
V obci sa nachádzajú pramene minerálnej vodyzásaditej, slanej, uhličitej, železitej a jódovej – Gejzír a Pitný prameň.
Obec má charakter rekreačného strediska.
Herľanský gejzír je chráneným prírodným výtvorom.
Sakrálnou dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla z roku 1859.
V obci sa zachovalo niekoľko sedliackych domov z konca 19.storočia a začiatku 20. storočia a kúpeľná architektúra (klasická kúpeľná budova z polovice 19.storočia „Dargov“, ďalej objekty „Branisko“, „Gejzír“ a „Hornád“).
Dodnes tu funguje niekoľko rekreačných zariadení.
Nachádza sa tu turistické ubytovne Gejzír a Branisko, ktoré patria Technickej univerzite.
Dva kilometre od Herlian sa na zalesnenom kopci na kóte „Hradisko“ zachovali chabé zvyšky stredovekého hradu z 13. storočia.
Na severozápade katastra obce sa nachádza štátna prírodná rezervácia Malé Brdo.
Na ploche 56 ha je tu prirodzené spoločenstvo bukových , dubových lesov a lúčin.
V okolí obce sa vyskytujú rôzne druhy opálov.
Asi najznámejší je výskyt tzv. mäsových opálov, ktorý sa nachádza približne 4km SV od obce neďaleko cesty vedúcej do Banského.
Východ opálovej žily sa nachádza neďaleko Herlianskeho sedla v nadmorskej výške 700m.
Turistické ciele a možnosti
Turistické trasy
V obci začína modrá turistická trasa vedúca do Dargovského priesmyku (474 m n.m.).
V sedle sa nachádza areál pamätníka nazývaný “Pamätník v Dargovskom priesmyku“, pozostavajucého zo súsošia pamätníka Oslobodenia a víťazstva, expozície osloboditeľských tankov a z pamätnej siene bojovej slávy.
Ďalej v obci začina zelená turistická trasa vedúca na výhľadové Rankovské skaly (780 m n.m.).
Skaly ponúkajú výhľady na celé údolie Torysy, časť Slanských vrchov, Zemplínskych vrchov, Čergov, Volovské vrchy a Čiernu horu.
Pri priaznivom počasí sa dá dovidieť až na končiare Vysokých Tatier.
Cykloturistické trasy
Obcou prechádza červená cyklotrasa.
História
Prvý písomný doklad o histórii obce Herľany je z roku 1487, kde sa uvádzajú pod názvom Haryan ako súčasť svinického panstva.
Na základe starších dokumentov však vieme, že dedina mohla vzniknúť niekedy v rozmedzí rokov 1431 – 1487.
V rokoch 1384 a 1397 sa totiž Herľany ešte neuvádzajú medzi majetkom svinického panstva, ku ktorému už patrili dediny Žírovce a Rankovce.
Herľany sú teda mladšie ako tieto obce, o čom môže svedčiť aj ich poloha.
V roku 1601 už Herľany patrili panstvu Trebišov.
Už v 17. storočí boli známe ako kúpeľné mesto, kam chodili ľudia z Košíc a Zemplína.
Avšak na prelome 17. a 18. storočia sa obec opäť vyľudnila, jej obyvatelia sa vysťahovali do susedných dedín.
Minerálne pramene sú známe zo 17. storočia, v 18. storočí pri nich vznikli kúpele, ktoré zanikli v roku 1945.
V roku 1870 navŕtali studený prameň – gejzír, ktorý eruptuje z hĺbky 405 m v intervaloch 23-34 hodín prúd vody teplej 12-14°C v množstve asi 600 hl do výšky 30-40m.
Ubytovanie a stravovanie
Penzión Gejzír
Herľany
04445 Herľany
Mobil: +421 905 811 097
E-mail: marta.sabadkova@tuke.sk
Príroda
Pamiatky
- klasicistické objekty bývalých kúpeľov
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie