Banícke ľudové domy spišského typu v obci Smoľník

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam za pamiatkami smer Volovské vrchy

Tajomstvo ukryté v údolí: Kde ožívajú príbehy kráľovského mesta

Túžite odhaliť tajomstvo, ktoré už stáročia strážia banícke ľudové domy spišského typu v obci Smolník, títo tichí svedkovia zlatej éry baníctva, ktorí ako zázrakom prežili ničivé plamene?

Predstavte si, že kráčate po mačacích hlavách v údolí, kde sa ranná hmla lenivo prevaľuje cez okolité vrchy a vzduch vonia lesom a starým drevom. Kedysi sa tu ozýval cinkot baníckych kladiviek a v oknách kráľovského mesta Smolník svietili lampáše v rukách nemeckých majstrov.

Nie ste v skanzene, ste v živom múzeu pod holým nebom. Každý krok vás vedie okolo stavieb, ktoré prežili zúrivé plamene aj stáročia drsného horského života. Sú to domy s dušou, ktoré ukrývajú tajomstvá banského bohatstva priamo vo svojich múroch a zdobených štítoch.

Ak hľadáte miesto, kde história nie je len v učebniciach, ale dýcha na vás z každej farebnej šambrány a kamenného portálu, musíte sa vydať na cestu do srdca Spiša a spoznať banícke ľudové domy spišského typu v obci Smolník.

Aké tajomstvá ukrývajú banícke ľudové domy spišského typu v obci Smolník?

Banícke ľudové domy spišského typu v obci Smolník predstavujú fascinujúcu cestu časom do éry, kedy architektúru formovala tvrdá práca pod zemou a nemecká precíznosť. Najpočetnejším typologickým stavebným druhom v obci sú práve tieto ľudové domy, ktoré vo väčšine vychádzali z konštrukcie zrubového i murovaného slovenského ľudového príbytku.

V menšom zastúpení sa tu nachádzajú špecifické banícke domy Spišských Nemcov, ktorých hlavným znakom je sedlová strecha s vysokým doskovým štítom alebo variant s podlomenicou. Krov bol tvorený z ručne tesaných trámov a do 20. storočia boli strechy pokryté šindľovou krytinou. Potom sa začali využívať pálené krytiny, bridlicové krytiny, krytiny z eternitu a plechové pásy.

Tieto objekty sa svojou dispozíciou a proporciami odlišovali od ľudových domov roľníckeho obyvateľstva. Ich hlavnou charakteristickou črtou je orientácia hlavnej fasády do ulice. Pre tieto stavby je typické, že mali v prednej časti tri, niekedy aj štyri okná, čo charakterizuje nemecké osídlenie. Vpredu sa nachádzali dve veľké izby, alebo jedna veľká a jedna úzka izba, typická pre nemeckú architektúru. Drevené banícke ľudové domy sa zachovali v obci len výnimočne, nakoľko skoro všetky podľahli požiaru v roku 1906. Murované banícke domy sa však zachovali vo väčšom rozsahu ako zrubové.

Ktoré zrubové domy spišského typu v pamiatkovej zóne sú zapísané do dejín?

Zrubový dom spišského typu na Partizánskej ulici č. 441 zo začiatku 18. storočia je posledným tohto druhu v obci Smolník. Objekt štvorcového pôdorysu bol v roku 1995 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Dom má vysokú sedlovú strechu s podlomenicou. Strieška na spodnej časti štítu, nazývaná ako podlomenica, chráni hlavnú fasádu pred dažďom.

Na podlomenici sa zachoval tradičný vikier na vyhadzovanie sena a nad ňou sa nachádza doskový štít. Tento zrubový domček s troma malými okennými otvormi a špaletovými oknami so štyrmi okennými tabuľami zdobí omietka bielej farby. Vstup do domu je priamo z ulice a je umiestnený na priečelí. Šambrána okolo vstupných dvier je maľovaná. Je to jediný reprezentant chránenej ľudovej architektúry v pamiatkovej zóne obce.

Ktoré murované banícke domy spišského typu s pamiatkovou hodnotou v historickom centre sú kľúčové?

Dom na ulici Námestie č. 356 z prvej polovice 19. storočia má valbovú strechu zo začiatku 20. storočia, hoci spočiatku mal dom sedlovú strechu s doskovým štítom a podlomenicou. Čelná fasáda získala začiatkom 20. storočia nový vonkajší prejav architektúry a vstup do domu je priamo z ulice na priečelí. Fasáda je osadená dvoma špaletovými oknami so šiestimi okennými tabuľami.

Dom na ulici Námestie č. 357 z konca 19. storočia so sedlovou strechou má doskový štít oddelený od fasády odkvapovou strieškou. Fasáda s troma oknami je jednoduchá bez ozdobných prvkov a vstup je priamo z ulice.

Podobne dom na Námestí č. 363 z prelomu 19. storočia má štít oddelený strieškou a korunnou rímsou, pričom čelná fasáda získala začiatkom 20. storočia nový architektonický výraz.

Čiastočne podpivničený dom na Námestí č. 365 z konca 19. storočia má štyri špaletové okná. Priečelná fasáda orientovaná do ulice má najviac ozdobných prvkov, pričom šambrány okolo okien sú esteticky orámované maľovanou výzdobou. Na priečelí sa nachádzajú tri maľované pilastre s kvádrovým vzorom napodobňujúcim bosáž.

Dom na Námestí č. 366 z konca 18. storočia je taktiež čiastočne podpivničený a má tri špaletové okná. Šambrány okolo pôvodných okien sú esteticky orámované povrchovou štukovou výzdobou v tvare obdĺžnika. Vedľa domu sa nachádza vstupná brána s kamenným oblúkovým portálom.

Ktoré murované banícke domy spišského typu s pamiatkovou hodnotou mimo historického centra sú pozoruhodné?

Dom na Rožňavskej ulici č. 23 z prelomu 19. storočia stojí na svahu a je to tradičný spišský banícky ľudový dom. Fasáda je jednoduchá a vstup je umiestnený v dobudovanej prístavbe.

Dom na Rožňavskej č. 51 má špaletové okná a šambrány s povrchovou štukovou výzdobou v tvare obdĺžnika.

Vzácny dom na Rožňavskej ulici č. 71 z konca 18. storočia má vysoký doskový štít s podlomenicou. Medzi prvým a druhým oknom je umiestnená nika – dekoratívny polkruhový výklenok so svätcom.

Dom na Banskej ulici č. 228 je čiastočne podpivničený s vonkajším vstupom na priečelnej strane.

Dom na Medenej ulici č. 158 vyniká mohutnou korunnou rímsou.

Susedný dom č. 155 z konca 18. storočia má špaletové okná na čelnej aj bočnej fasáde, ktoré sú orientované do ulice. Na Dolnej ulici č. 178 nájdeme dom s vysokým doskovým štítom oddeleným odkvapovou strieškou.

Na Zelenej ulici č. 122 stojí dom s dvojitou podlomenicou a troma malými špaletovými oknami.

Dom č. 128 na tej istej ulici má štyri špaletové okná a klasickú podlomenicu, pričom obe tieto ľudové domy sú čiastočne podpivničené a majú jednoduché fasády.