Bokšovské skaly a vrch Bokšov (810 m n.m.)

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam do prírody Smer Čierna hora

Lokalizácia: Čierna hora

Bokšovské skaly – divoké srdce Čiernej hory

Len kúsok od Košíc sa skrýva miesto, kde príroda ešte vládne bez kompromisov. Bokšovské skaly a vrch Bokšov (810 m n. m.) patria k najpôsobivejším zákutiam pohoria Čierna hora – k divokej krajine plnej vápencových skál, ticha a ďalekých výhľadov.

Už pri prvých krokoch do Bokšovského skalného mesta máš pocit, že vstupuješ do iného sveta. Ostré skalné ihly, mohutné bradlá a strmé svahy padajú hlboko do Hornádskej doliny, zatiaľ čo nad nimi sa rozprestiera takmer pralesný les. Od roku 1954 je celé územie chránené ako Národná prírodná rezervácia Bokšov, kde na východných svahoch platí najprísnejší 5. stupeň ochrany.

Na vrchole Bokšova (810 m n. m.), obklopenom vzácnymi bukmi a dubmi plstnatými, sa ti otvorí tichý, no silný pohľad smerom ku Kojšovskej holi. Južne od vrcholu pokračuje približne 4 km dlhý Bokšovský hrebeň, kde sa skaly striedajú s lesmi a pocit samoty je takmer hmatateľný.

Bokšovské skaly nie sú miestom masovej turistiky. Sú miestom pre tých, ktorí hľadajú skutočnú divočinu, ticho a pocit, že stoja v krajine, ktorú človek len potichu navštívi – a s rešpektom odíde.

Prečo sú Bokšovské skaly považované za jednu z najpôsobivejších lokalít Čiernej hory?

Bokšovské skaly a vrch Bokšov (810 m n.m.) predstavujú jednu z najpôsobivejších prírodných lokalít pohoria Čierna hora. Toto úžasné skalné mesto s panoramatickými výhľadmi, vzácnou flórou a takmer pralesným lesom láka turistov, ktorí hľadajú skutočnú divočinu blízko Košíc.

Kde presne sa nachádzajú Bokšovské skaly a vrch Bokšov (810 m n.m.)?

Územie Bokšovských skál a vrchu Bokšov (810 m n.m.) patrí geomorfologicky do Slovenského rudohoria, konkrétne do horského celku Čierna hora (podcelok Pokryvy). Vápencové Bokšovské skaly a vrch Bokšov (810 m n.m.) ležia len pár kilometrov od obcí Malá Lodina a Veľká Lodina.

Čo je Národná prírodná rezervácia Bokšov a odkedy je chránená?

Celé územie je od roku 1954 Národnou prírodnou rezerváciou Bokšov s rozlohou 146,71 ha. Zahŕňa východnú časť Bokšovského skalného mesta, takmer celý vrch Bokšov (810 m n.m.) a severnú časť susedného vrchu Holica (806 m n.m.). Na východných svahoch platí najprísnejší 5. stupeň ochrany.

Aké výhľady ponúka vrch Bokšov (810 m n.m.)?

Vrch Bokšov (810 m n.m.), nazývaný aj Bokšovská skala, poskytuje obmedzený, no nádherný juhovýchodný výhľad na dominantnú Kojšovskú hoľu (1246 m n.m.). Vrchol tvorí mohutná vápencová skala obkolesená chránenými dubmi plstnatými a vzácnymi bukmi.

Čím je výnimočný Bokšovský hrebeň?

Na juh od vrcholu sa tiahne približne 4 km dlhý Bokšovský hrebeň s neustále pribúdajúcimi skalnými útvarmi a takmer pralesným lesom. Hrebeň tvoria vrchy Bokšov (810 m n.m.), Holica (806 m n.m.) a Bukovina (693 m n.m.).

Ako vyzerajú samotné Bokšovské skaly (Bokšovské skalné mesto)?

Bokšovské skaly tvoria impozantné vápencové ihly, bralá a skalky so strmými svahmi (25–40°), ktoré prudko klesajú do Hornádskej doliny v nadmorskej výške 350–720 m n.m. Celková dĺžka skalného masívu je približne 0,6 km. Na severe končí vrchom Malý Bokšov (710 m n.m.) s dramaticky zarastenými stenami.

Aké výhľady sa otvárajú z Bokšovských skál?

Z členitého reliéfu Bokšovského skalného mesta sa naskytnú úchvatné pohľady na Sopotnické vrchy, Bujanovské vrchy, Slánske vrchy, vrch Humenec, celú Hornádsku dolinu s riekou Hornád a za jasného počasia dokonca na Vysoké Tatry.

Čím je územie Bokšova a Bokšovských skál bohaté okrem skál?

Celé územie od vrchu Bokšov (810 m n.m.) až po Bokšovské skalné mesto je domovom vzácnych lesných, lúčnych a skalných rastlinných i živočíšnych spoločenstiev. Lesy a lúky prekypujú lesnými plodmi, hubami, čučoriedkami, brusnicami, lesnými jahodami, černicami, malinami a množstvom liečivých i chránených rastlín.

Ktorý vrch Holica je ten správny a ako sa volá ten „Napoleonov klobúk“?

Vrch Holica (806 m n.m.) leží juhovýchodne od Bokšova.

Upozornenie: Severozápadne od Bokšova sa nachádza ďalší, čiastočne výhľadový vrch Holica (641 m n.m.), prezývaný aj Napoleonov klobúk.

Ako sa dostať na Bokšovské skaly z Malá Lodina?

Z obce Malá Lodina prejdite malou dolinkou medzi Bokšovskými skalami a výhľadovým vrchom Holica (641 m n.m.), potom sa napojte zľava na rázsochu Bokšovské skaly.

Ako sa dostať na Bokšovské skaly z Veľká Lodina?

Z Veľká Lodina choďte po modrej turistickej značke na rázcestie Prielohy (788 m). Tesne pred malou horskou lúčkou odbočte doprava na neznačený chodník po zalesnenom Bokšovskom hrebeni až na vrch Bokšov (810 m n.m.). Pod vrcholom sa hrebeň delí – ku Bokšovským skalám pokračujte pravou (severovýchodnou) rázsochou (už len cca 5 minút). Ľavá rázsocha vedie na Holicu (641 m n.m.) – Napoleonov klobúk.

Je návšteva Bokšovských skál bezpečná?

Na Bokšovských skalách buďte maximálne opatrní – hrozí pošmyknutie a vážne zranenie! Pri mokre, snehu alebo ľade návštevu dôrazne neodporúčame.

Prekliaty bratrík a smiech, z ktorého tuhne krv: Povesť o divokom srdci Čiernej hory

Myslíte si, že ticho Bokšovských skál je balzamom na dušu? Miestni vravia, že ak v skalnom meste zablúdite po západe slnka, ticho je to posledné, čo vás čaká. Na strmých zrázoch, kde vápencové ihly drásajú oblaky, totiž dodnes prebýva temný tieň stredoveku.

Práve tu, v nespútaných lesoch nad Hornádom, našiel po krvavých vojnách úkryt bratrícky vojak Bohuš. Bol to muž, ktorý prežil tie najstrašnejšie bitky, no namiesto pokory si do divočiny priniesol len pýchu a svoju krutú kušu. Veril, že oceľ a násilie mu otvoria cestu k moci aj v kráľovstve stromov.

Keď jedného mrazivého večera na okraji priepasti zbadal tajomnú postavu zahalenú v sivozelenom opare, neváhal. Bola to zlá vedma, strážkyňa Čiernej hory, ktorá ho varovala, že v jej revíre už viac krv prelievať nebude. Bohuš sa jej však len surovo vysmial, vykríkol, že on sa nikoho nebojí, a vypálil na ňu smrtonosný šíp.

V tej chvíli sa skaly zatriasli a vedma sa s hrozivým zasyčaním rozplynula v kúdole čierneho dymu. Bohuša nezabila, no uvrhla naňho kliatbu večného blúdenia v labyrinte vápencových brál. Od tej noci vojak z hôr nikdy nezišiel.

Dodnes tu jeho nepokojný duch mátoží a márne hľadá cestu z divočiny von. Keď v Bokšovskom skalnom meste nastane hrobové ticho a náhle začujete pukanie skál či ťažké kroky v lístí, hoci nikoho nevidíte, je to on – prekliaty bratrík, ktorý nedokáže zložiť zbraň.

No najmrazivejší je okamih, keď sa pomedzi ostré skaly oprie severák. Vtedy sa lesom nenesie len hvízdanie vetra, ale vysoký, víťazný smiech vedmy, ktorá sa z najvyššieho brala dodnes posmieva vojakovmu márnemu blúdeniu v divokom srdci Čiernej hory.