Všeobecné informácie
Kluknava (nem. Kluckenau, maď. Kluknó) je obec na Slovensku v okrese Gelnica.
Stará banícka obec v údolí Hornádu známa ťažbou železných a medených rúd v nadmorskej výške 356 m n. m.
Obec Kluknava sa nachádza v Kluknavskej kotline, ktorá je súčasťou Hornádskej kotliny.
Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje v najvýchodnejšej časti na vrcholovej plošine s nadmorskou výškou 980 m n.m.
Najnižšia nadmorská výška 333 metrov je na úrovni toku Hornádu v mieste, kde rieka opúšťa kataster obce.
Relatívny výškový rozdiel je 647 m.
Koncom augusta sa tu každoročne usporiadavajú folklórne slávnosti – Kľuknavské folklórne slávnosti.
Súčasťou katastra obce je samostatná miestna časť Štefanská Huta, administratívne patriaca pod Kluknavu.
Z pamiatok sa v obci zachovali sedliacke domy zo začiatku 20. storočia, dom služobníctva so stodolou zo začiatku 19. storočia, vodný mlyn s francisovou turbínou z roku 1910, zbarokizovaný kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1555, barokový kaštieľ prestavaný v rokoch 1715-1720 grófom Imrichom Čákym (Csákym) a baroková Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia.
Továreň a hutný kombinát v Štefanskej Hute
V Štefanskej Hute sa nachádza vzácna technická pamiatka továreň – hutný kombinát z 19. storočia na elektrolytickú výrobu medi.
Továreň bola postavená v rokoch 1845 – 1848.
Do tridsiatych rokov 19. storočí tu boli šachtové pece, neskôr menšia železiareň.
Súčasťou areálu boli okrem množstva priemyselných objektov priamo súvisiacich s výrobou medi a reprezentačnej budovy administratívy aj tiež vlastná vodná elektráreň s umelým vodným náhonom, vodu odvádzajúci kanál, tehelňa, krčma a kolónia rodinných domov pre robotníkov.
Viac info o hutnom kombináte sa dočítate tu:
Drevený krytý most v Štefanskej Hute
V Štefanskej Hute sa nachádza aj ďalšia technická pamiatka drevený krytý most.
Tento most je zaujímavý svojím ojedinelým technickým riešením a je jediným svojho druhu na Slovensku.
Viac info o drevenom moste sa dočítate tu:
Vodný mlyn s francisovou turbínou
Vodný mlyn v Kluknave z roku 1910 sa nachádza na ceste III. triedy číslo 3420 (III/3420) pred cestným mostom cez rieku Hornád.
Mlyn bol poháňaný Francisovou turbínou prúdom vody s Kluknavského mlynského náhona.
Viac info mlyne sa dočítate tu:
Zvonička sv. Floriána
Ďalšou pamiatkou v obci je zvonička sv. Floriána z roku 1795, ktorá bola postavená v strede obce.
Sv. Florián je katolícky svätec, patrón Kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom.
V zvoničke je umiestnená jeho socha i malý zvonec.
Zvonička je používaná aj v dnešnej dobe.
Kaplnka sv. Anny
V chotári obce sa v neďalekých lesoch nachádza kaplnka sv. Anny s prameňom pitnej vody, ktorú dala postaviť grófka Anna Vešeléniová (Vesselényová) v 17. storočí.
Kaplnka je dodnes miestom odpustov.
Veriaci zo širokého okolia tu každoročne poslednú júlovú nedeľu prichádzajú sa pokloniť sv. Anne.
Čákyovský kaštieľ
Prvá písomná zmienka o kaštieli je z roku 1682 a je to opis majetkového podielu Gabriela Berthótyho a Juraja Beréniho.
Z prvou výstavbou vtedy renesančného kaštieľa začali v druhej polovici 16. storočia Thurzovci.
V zrekonštruovaných priestoroch veže kaštieľa v Kluknave pre návštevníkov a turistov bola otvorená informačná kancelária s ponukou zaujímavých služieb a informácií.
Priestory kaštieľa slúžia ako štvorhviezdičkový hotel v barokovom štýle.
Viac info o kaštieli a tise sa dočítate tu:
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého je baroková stavba na štvorcovom pôdoryse so segmentovým uzáverom z druhej polovice 18. storočia.
Sakrálny objekt so vzácnou drevorezbou a oltárom so sochou sv. Jána Nepomuckého.
Viac info o kaplnke sa dočítate tu:
Dom služobníctva so stodolou
Dom služobníctva so stodolou zo začiatku 19. storočia v obci Kluknava má pôdorys otočeného a nepravidelného písmena „Z“.
Dom s popisným číslom 189 je reprezentantom ľudovej architektúry.
Viac info o dome služobníctva sa dočítate tu:
Ľudová architektúra
V obci sa zachovali aj murované domy, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.
Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia.
Pôvodné obytné domy boli prízemné, s pitvorom, s izbou do ulice, zakryté vaľbovou strechou, s hlavnou fasádou s dvomi okennými osami.
Takéto domy mali spravidla prednú izbu, pitvor, otvorenú kuchyňu, komoru a zadnú izbu.
Potom nasledovali hospodárske budovy.
Hospodárske stavby
V obci sa zachovali stavebné objekty určené pre hospodársku činnosť jej obyvateľov (stodola, senník, pivnica, maštaľ, ovčinec, chliev, kurín, včelín, kôlňa, voziareň, studňa a udiareň).
Hospodárska časť bola zhotovená z nepálených tehál, kameňa a dreva.
Za obytné objekty sa stavali hospodárske staviská, naprieč pozemkom potom neveľké stodoly, ktoré sa však zachovali len výnimočne.
Turistické ciele
Obcou prechádza 
modrá turistická trasa, ktorá začína v obci Richnava.
Trasa pokračuje horským hrebeňom podcelku Roháčky, ktorý je súčasťou krajinného celku Čierna hora.
Na tejto trase sa nachádzajú tri zaujímavé vrchy : čiastočne výhľadový vrch Koľvek (800 m n. m.), výhľadový vrch Čierna hora (1025 m n. m.) a na najvyšší vrch pohoria Čierna hora nazývaným taktiež Roháčka (1028 m n. m.).
Na hrebeni vrchu Koľvek (800 m n. m.) sa nachádza skalné mestečko Koľvek, ktoré tvorí hlavná vápencová skala a prudko klesajúce okolité vápencové skaly s mimoriadne strmými svahmi (20-40°).
Na skalách výhľadového vrchu Čierna hora (1025 m n. m.) je umiestnená drevená soška pohanskej čiernej madony a veľký kríž s Kristom.
História
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1304, kde sa spomína ako Cluchnow, Clychnow.
Súčasný názov Kluknava sa používa od roku 1920.
V povodí Kluknavského potoka sa usadzovali uhliarske a roľnícke rodiny.
Obyvateľstvo je zväčša domáceho pôvodu, slovanského.
Neustále ho pribúdalo a to prirodzenou natalitou i vnútornou kolonizáciou v 15. a 16. storočí.
Osada patrila od 13. storočia pod panstvo Richnavského hradu.
V roku 1461 dobyl Richnavský hrad Ján Jiskra, ale o rok ho získava späť Zápoľský a vlastní ho i s priľahlými obcami do roku 1528.
Po Zápoľských sa majiteľom hradu stáva evanjelický rod Thurzovcov.
Po ich vymretí sa v roku 1693 vlastníkom Spišského a Richnavského hradu s majetkom a prinaležitými obcami stáva zakladateľ spišskej línie katolíckych Czákyovcov – Štefan III., ktorý zomrel v roku 1699.
Majetok si medzi sebou rozdelili početní príbuzní .
Imrich III. Czáky získal Kluknavu a ďalšie obce.
Sídlo panstva z kluknavského kaštieľa prešlo do Smižian.
Hilárovi Czákymu patril na konci 19. storočia celý kluknavsko-iliašovský majetok.
Obec Kluknava bola rokoch 1830 až 1831 súčasťou cholérovej epidémie na východnom Slovensku.
Pamiatky
Príroda
Kultúra a umenie
- Folklórna skupina „KLUKNAVČANKA“ z Kluknavy (čítaj viac…)
- Folklórne slávnosti v obci Kluknava
Zaujímavosti
- Slovenská banská cesta (čítaj viac…)
Ubytovanie a stravovanie
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
