KETURIST

Prečo je Richnavský hrad fascinujúcim stredovekým prízrakom, ktorý vyrastá priamo spomedzi domov?

Predstavte si miesto, kde sa moderný život doslova dotýka gotických múrov a história na vás dýcha priamo z dvorov súčasných príbytkov. Richnavský hrad predstavuje unikátny úkaz na mape pamiatok, pretože tento zabudnutý strážca Hornádu sa nachádza priamo v srdci modernej obce.

Zatiaľ čo je takmer celé východné Slovensko posiate hradmi, ktoré sa hrdo týčia na vysokých bralách, Richnavský hrad je v tomto smere iný. Ak hľadáte fascinujúci stredoveký prízrak, ktorý nenájdete v nedostupných lesoch, ale v hustej zástavbe obce Richnava v okrese Gelnica (Košický kraj), lokalita „Pod baštu“ vás dostane svojou neopakovateľnou atmosférou.

Tieto zrúcaniny kráľovského strážneho hradu, postaveného v 2. polovici 13. storočia, dnes tvoria posledné zvyšky múrov a slabo badateľné terénne úpravy v nadmorskej výške 360 až 370 m n. m.

Kde presne sa nachádza Richnavský hrad?

Tento historický klenot leží v južnej časti zastavaného územia obce Richnava na východe Slovenska. Konkrétne hradné zvyšky stoja na pevnej terase nad riekou Hornád, pričom sú z východnej strany chránené prirodzeným strmým zrázom.

Miesto nájdete veľmi ľahko priamo v obci Richnava, v tesnej blízkosti ulice s príznačným názvom Pod baštou. Pamiatka je včlenená priamo do modernej zástavby medzi rodinnými domami. Samotný hrad sa nachádza len 2 km smerom na východ od mesta Krompachy a kúsok severne od hlavnej cesty, ktorá spája obec s neďalekou Kluknavou.

Ako sa sem najlepšie dostať?

Ak cestujete z Košíc, najlepší prístup ponúka diaľnica D1 smerom na Prešov a následne cesta I/67 cez Krompachy priamo do obce Richnava, čo predstavuje trasu dlhú približne 45 km.

Celý hradný priestor je voľne prístupný pešo priamo z centra obce. Vďaka osadeným informačným tabuliam je lokalita ideálnym cieľom pre krátku a nenáročnú zastávku počas vášho výletu po Spiši.

Aký strategický význam mal Richnavský hrad na historickej mape Uhorska?

Tento hrad nevznikol náhodou, ale ako priama odpoveď na potrebu chrániť krajinu po ničivom mongolskom vpáde v roku 1241. Už v roku 1318 sa v starých listinách objavuje zmienka o spore o toto územie, no ako hrad je stavba jednoznačne doložená až v roku 1336.

V tom čase sa hrad aj s podhradím stal majetkom dôležitého šľachtica Mikuláša Peréniho. Jeho hlavná úloha bola strategická: strážiť dôležitú križovatku ciest v údolí rieky Hornád, ktorá spájala bohaté banské mestá s južnými časťami kráľovstva.

Svoju najväčšiu slávu a najdramatickejšie chvíle zažil hrad v roku 1442, kedy ho po dlhom, niekoľkomesačnom obliehaní dobyl známy český vojvodca Ján Jiskra z Brandýsa.

Ako ovplyvnili Jiskrovci, hajtman Talafús a kráľ Matej osud tejto pevnosti?

V 15. storočí bola Richnava dôležitým miestom veľkej politiky. Jiskra urobil z Richnavského hradu svoju strategickú základňu. Velil tu jeho verný spolubojovník Ján Talafús, ktorého vtedajšie dokumenty označujú ako obávaného „hajtmana na Richnawje“. Ten hrad (vtedy nazývaný castrum Richnawa) spravoval až do 60. rokov 15. storočia.

Pokoj však netrval dlho. Na hrad zaútočili vojská nového kráľa Mateja Korvína, ktorému sa ho v roku 1462 podarilo dobyť. Kráľ ho následne daroval Štefanovi Zápoľskému. Neskôr, v závere storočia, o hrad bojovali Turzovci. Tým sa ho podarilo definitívne získať v roku 1528 pomocou levočských vojakov, ktorí bojovali na strane kráľa Ferdinanda.

Prečo Richnavský hrad postupne upadal a nakoniec zmizol z mapy?

Koniec hradnej slávy prišiel po roku 1543. Po smrti Alexandra Turzu a následných sporoch o dedičstvo začal Richnavský hrad nezadržateľne chátrať. V roku 1605 sa už v úradných záznamoch nespomína ako pevnosť, ale ako rozborený hrad (dirutum castrum).

Definitívny zánik však prinieslo až začiatok 18. storočia. Šľachta vtedy uvažovala prakticky – načo tesať nový kameň, keď jeden už hotový stojí nablízku? Keď kardinál Imrich Čáki v rokoch 1715 až 1720 staval svoj luxusný kaštieľ v susednej Kluknave, Richnavský hrad mu poslúžil ako zdroj materiálu. Kvalitné opracované kamene z hradných múrov tak dnes tvoria základy a steny tohto kaštieľa.

Aká sila a architektúra zostala ukrytá v zemi podľa archeologických výskumov?

Archeológovia v roku 2009 potvrdili, že hrad bol kedysi mohutnou stavbou. Najvýraznejším pozostatkom, ktorý uvidíte aj dnes, je hlboká priekopa v tvare podkovy. Je široká až 16 metrov a hlboká 5 metrov, čo dokazuje, že hrad bol výborne zabezpečený proti nepriateľom.

Dnes po kedysi obávanom hrade zostali už len tri samostatné kusy múrov, ktoré stoja priamo v záhradách medzi rodinnými domami. Tieto zvyšky hlavnej veže (bašty) a stopy po gotických klenbách potvrdzujú, že išlo o peknú a reprezentatívnu stavbu. Podľa nálezov tu kedysi žila skupina asi 50 vojakov, ktorí dávali pozor na bezpečnosť v celom šírom okolí.

Aká legenda sa spája s hajtmanom Talafúsom, hradným pokladom a tajomným vrchom Rohačka?

V časoch, keď bol Richnavský hrad nedobytnou pevnosťou, jeho pán, obávaný hajtman Ján Talafús, často opúšťal hradné brány, aby hľadal rozptýlenie v okolitých lesoch. Traduje sa, že pod hradom nechal vybudovať spleť tajných chodieb na ukrytie cenností, no jeho najväčšou vášňou boli poľovačky na divú zver v úpätí hôr.

Podľa starej legendy hajtman počas jednej takejto výpravy narazil na bájneho dvanástoráka s parožím, ktoré sa lesklo ako čisté striebro. Naháňal ho dlhé hodiny, až kým sa zviera nezastavilo na vrchole strmého kopca. Jeleň mocne udrel kopytom o zem a v tom momente sa pod ním otvorila skalná puklina, v ktorej zviera zmizlo. Keď Talafús dorazil k otvoru, našiel tam len zakliesnený obrovský paroh – „rohačku“.

Hajtman v tom videl varovanie horských duchov, aby viac nenarúšal pokoj ich revíru. Z úcty k tomuto zážitku sa vrátil späť za bezpečné múry Richnavského hradu a na danom vrchu už nikdy viac nepoľoval. Meno vrchu Rohačka nám dodnes pripomína tento príbeh z čias, kedy sa osudy hradných pánov prepletali s tajomstvami spišskej prírody.

Fotogaléria

Zaujímavé odkazy