Lokalizácia: Čierna hora a Hornádska dolina
Ako vyzerala typická štruktúra a usporiadanie tradičného sedliackeho domu v Kostoľanoch nad Hornádom?
Charakteristické murované sedliacke domy v Kostoľanoch nad Hornádom boli pomerne dlhé jednotraktové stavby s priečelím orientovaným k ceste. Toto usporiadanie bolo typické pre celú obec. Úzke a dlhé pozemky sa ohradzovali drevenými latkovými plotmi, miestne nazývanými „palanky“. Pred každým domom bola starostlivo upravovaná „predňa zahradka“ s rôznymi kvetmi, čo dotváralo typický obraz starej kostoľanskej ulice.
Z akých materiálov sa stavali tradičné domy v Kostoľanoch nad Hornádom?
Domy v Kostoľanoch nad Hornádom boli valkové. Stavali sa z miestne dostupných materiálov: z nepálených tehál, ale aj z kameňa. Novšie stavby už boli z pálených tehál. Strecha bola sedlová, v čele s valbou, pokrytá najprv slamou, neskôr škridlou.
Aké bolo typické členenie okien a dverí na fasáde domov v Kostoľanoch?
Na čelnej fasáde boli dve okná s pôvodnými stolárskymi prvkami. Na dvorovej časti bolo okno z izby, dvere, dve okná z kuchyne a dve malé komorové okná. Neskôr sa v Kostoľanoch stavali domy s krytou do dvora otvorenou chodbou – „ganek“. Bol drevený, alebo murovaný.
Ako boli vnútri rozčlenené obytné priestory v kostoľanských sedliackych domoch?
Domy v Kostoľanoch nad Hornádom pozostávali väčšinou iba z jednej izby – „chiža“, kuchyne – „kucheň“ – a komory. Novšie mali v zadných častiach hospodárske priestory „chľevky“.
Čo všetko nechýbalo na dvore tradičného statku v Kostoľanoch?
Na dvore nechýbali hospodárske zvieratá, napríklad „kuri“, „huši“, „šviňe“, „kravi“ a väčší gazdovia mali aj kone. Súčasťou dvora bolo aj „humno“ a „šopa“ na odkladanie dreva, rôzneho náradia a potrieb, miestne nazývaná „sersan“.
Ako bolo zariadené obývacie priestory v týchto domoch?
Vnútorné zariadenie bolo jednoduché, ale účelné. Väčšinou iba v prednej izbe bola drevená podlaha – „diľe“. Vysoké postele boli vystlané slamou, neskôr používali slamníky „stružľak“, na ktorých bolo veľa perín a vankúšov – „zahlavki“. Súčasťou zariadenia boli dve druhy truhlíc: jedna so zdvíhacou doskou – „lada“ a druhá so zásuvkami „kasňa“. Neskôr na uloženie šatstva slúžili aj skrine – „šifoner“.
Prečo bola kuchyňa najdôležitejšou miestnosťou a ako vyzerala?
Kuchyňa bola centrom celodenného diania. V rohu stála veľká murovaná pec s liatinovou platňou na varenie – „šparhet“. Na stene bol zavesený veľký kríž a množstvo maľovaných tanierikov a obrázkov. Nechýbala dlhá lavica a masívny stôl.
Čo sa skrývalo v komore a na čo slúžila?
V komore sa ukladali nevyhnutné veci v domácnosti ako napríklad „koritka, žochtar, drušľak, kantka, grati, harčki, šito, zbušek, pajstruna“ a pod.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
Zdroj informácií : Mgr. Anton Medvec (Združenie Dedinka a starosta obce Kostoľany nad Hornádom)
