Naozaj musíme vyhorieť na bezohľadnosti, alebo dokážu Mestské lesy Košice a poučení návštevníci v prírode zachrániť udržateľný turizmus?

Na sociálnych sieťach, ako sú TikTok alebo Facebook, vyvoláva romantické video obdiv, keď mladá dvojica zbiera plné koše hríbov v rannom hmlistom lese, očarí záber na dokonale prestretý piknik priamo na machu alebo upúta estetické selfie z Vyhliadkovej veže.

Košický lesopark býva na digitálnych platformách prezentovaný ako dokonalá oáza pokoja a atraktívna kulisa pre vizuálny obsah.

Realita, ktorú za sebou zanecháva každodenný nápor, však nemá s romantikou nič spoločné, pričom práve udržateľný turizmus predstavuje jedinú cestu, ako tento prírodný klenot zachrániť pred devastáciou.

Ako ukazujú skúsenosti odborníkov, návštevníci v prírode musia zmeniť svoj prístup, aby Mestské lesy Košice neprichádzali o svoju pôvodnú krásu.

Akú rozlohu majú Mestské lesy Košice a čomu čelia v súčasnosti?

Mestské lesy Košice patria s výmerou takmer 19 500 hektárov k najväčším neštátnym lesným majetkom v strednej Európe.

Kým lesníci sa intenzívne snažia o trvalo udržateľné obhospodarovanie a rozvoj rekreačnej funkcie územia, čelia čoraz väčšej ľudskej bezohľadnosti.

Z cenného prírodného prostredia sa tak na mnohých miestach stáva bezplatné smetisko, verejné WC a cieľ nenažraných nájazdníkov.

Pre presadenie princípov, ktoré vyžaduje udržateľný turizmus, je preto nevyhnutné, aby návštevníci v prírode začali konať zodpovedne.

Prečo les nie je skládka odpadu a aké hrozby prinášajú obrúsky, konzervy či plastové fľaše?

Najviditeľnejšou daňou za masovú návštevnosť je hromadiaci sa odpad.

Býva pravidlom, že návštevníci v prírode sa v lese najedia, no namiesto toho, aby si obaly odniesli, nechajú po sebe doslova spúšť.

Pri ohniskách, pod kríkmi a pozdĺž turistických cestičiek tak ostávajú prázdne konzervy, plastové fľaše a rôzne obaly od jedla.

Skutočný hygienický problém však nastáva len pár metrov za prvým stromom.

Okolie frekventovaných chodníkov sa mení na improvizované toalety posiate bielymi servítkami a vlhčenými utierkami.

Tieto odhodené textílie sa v prírodnom prostredí rozkladajú dlhé roky, obsahujú škodlivé plasty a zanechávajú po sebe len nepríjemný zápach.

Ako ničí prírodu nenažranosť bez miery, keď v lese nezostane nič ani pre zver?

Samostatnou negatívnou kapitolou sú sezónni zberači lesných plodov a neohľaduplní hubári.

Obdobie, kedy huby a plody intenzívne „rastú“, mení lokality, ktoré spravujú Mestské lesy Košice, na skutočnú bojovú zónu.

Z územia sa vytratila akákoľvek striedmosť aj povinný rešpekt k prirodzenému prírodnému cyklu.

• Vyplienené teritória vznikajú vtedy, keď namiesto pohodového zberu pre vlastnú spotrebu prichádzajú ľudia s obrovskými taškami a prepravkami, rozhodnutí odniesť si úplne všetko. Málokto berie ohľad na fakt, že lesné plody, huby či bukvice predstavujú základný zdroj potravy pre lesnú zver pred zimou.

• Devastácia podložia prebieha v snahe nájsť aj ten najmenší hríb, kedy ľudia bezohľadne ničia podhubie, rozhrabávajú mach a rozdupávajú mladý lesný porast.

• Absencia etiky sa prejavuje tým, že sa z lesoparku vytráca kultúra, pričom nikto nerieši, či zanechá nejaké plody pre ostatných ľudí alebo pre voľne žijúce zvieratá.

Prečo sa namiesto vďaky objavuje vandalizmus a altánky slúžia ako palivo do ohňa?

Mestské lesy Košice, a. s., ako správca lesného majetku mesta Košice, investujú množstvo úsilia do budovania kvalitných oddychových zón.

V území pribúdajú nové altánky, drevené lavičky či prehľadné náučné tabule, ktoré majú návštevníkom spríjemniť pobyt v prírode a zároveň im priblížiť okolité lesy.

Namiesto zaslúženej vďaky však nová infraštruktúra naráža na nepochopiteľný vandalizmus.

Drevené altánky a lavičky sa pre časť ľudí stávajú ľahkým terčom.

Namiesto toho, aby si na opekanie pozbierali popadané drevo zo zeme, bez zaváhania odlamujú, rozbíjajú alebo odpília časti nového altánku či lavičky a použijú ich ako priame palivo do ohniska.

Náučné tabule bývajú počmárané či svojvoľne vyvrátené zo zeme.

Poctivá práca, ktorá má slúžiť celým generáciám, je tak zničená za jediný večer, čo priamo popiera to, čo hlása udržateľný turizmus.

Ako správne realizovať osvetu, načo slúži prechádzka v lese a ako sa správať?

Predstavte si situáciu, že by niekomu do obývačky vošiel cudzí človek, zjedol by mu obed z chladničky, na gauči by nechal prázdne konzervy, plastové fľaše, servítky a ešte by zo stola odlomil nohu, aby si založil oheň v krbovom koši.

Hoci ide o šialenú predstavu, presne toto robia ľudia lesu, keď sa v ňom správajú bezohľadne.

Prírodný priestor nie je nákupné centrum, reštaurácia s obsluhou ani bezplatná skládka.

Les je domovom tisícov živočíchov a rastlín, kde sú návštevníci v prírode iba hosťami.

Načo vlastne slúži prechádzka po lese?

• Očista hlavy a spomalenie predstavujú hlavný zmysel pobytu v prírode, keďže les je ideálne miesto na vypnutie hluku mesta, notifikácií a nahromadeného stresu. Človek má na tomto mieste dýchať čerstvý vzduch, počúvať ticho a spomaliť svoje životné tempo.

• Čerpanie energie, a nie ničenie prostredia, je kľúčom k regenerácii, lebo príroda má človeka nabiť pokojom. Keď je človek v lese prítomný a rešpektuje ho, odchádza plne oddýchnutý, no keď doň ide s agresiou a nenažranosťou, neodnáša si vôbec nič.

• Pozorovanie a pokora učia človeka vnímať fascinujúci svet, ktorý bezproblémovo funguje milióny rokov bez ľudského zásahu.

Aké sú zlaté pravidlá správania v lese?

1. Čo si človek do lesa donesie, to si musí aj odniesť, pretože plastová fľaša, plechovka či konzerva sú po dojedení výrazne ľahšie než vtedy, keď ich človek do lesa niesol, a preto všetky odpadky patria výhradne do batohu a následne do koša doma.

2. Servítky a vlhčené utierky do lesoparku nepatria, a preto ak človek urobí potrebu v prírode, papierovú servítku zakope alebo si ju zabalí do vrecúška a odnesie, keďže vlhčené utierky sa nerozložia dlhé roky a zanechávajú len plast a smrad.

3. Zber s mierou je základ, lebo les nie je samoobsluha, a hoci vziať si hríby na polievku alebo hrsť čučoriedok je v poriadku, brať plné prepravky je nenažranosť. Je nutné nechať plody aj pre lesnú zver, pre ktorú je to otázka prežitia cez zimu, ako aj pre ostatných ľudí.

4. Drevo na oheň sa nachádza výhradne na zemi, a nie na altánku, preto ak človek opeká, musí používať len vyhradené ohniská a hľadať výhradne suché, popadané konáre na zemi. Ničiť lavičky alebo odlamovať z altánkov je prejavom totálnej nekultúrnosti.

5. Hlučné správanie je zakázané, pretože zapnuté reproduktory, hlasné kričanie či voľne pobehujúce psy, ktoré plašia zver, do prírody nepatria. Ticho je luxus, za ktorým ľudia do lesa chodobia, a nie je správne kaziť ho ostatným.

Záverečné pravidlo pripomína: Z lesa si odnášajme len spomienky a fotky, v lese zanechávajme len svoje stopy. Ak sa týmto pravidlom budú návštevníci v prírode riadiť, košický lesopark zostane krásnym a živým miestom aj pre ďalšie generácie.

Kľúč k zachovaniu prírodného dedičstva pre budúce generácie

Implementácia ohľaduplného prístupu k prostrediu je jediným spôsobom, ako udržať rovnováhu medzi rekreáciou a ochranou biomasy. Ak Mestské lesy Košice zostanú zachované v nedotknutom stave, prinesie to dlhodobý úžitok celému regiónu. Zodpovedný udržateľný turizmus chráni prirodzené biotopy pred vyhynutím a zver pred vyhladovaním. Zmena vzorcov správania premení každú prechádzku na skutočný zdroj zdravia a duševnej pohody. Keď sa návštevníci v prírode začnú správať s pokorou, vytvoria trvalú hodnotu pre seba aj pre svoje deti.

Viac informácií o Mestských lesoch Košice sa dozviete tu: https://www.meleskosice.sk/