Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákociho

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam za pamiatkami smer Košice

Lokalizácia: Košice a MČ Staré mesto

Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákociho — Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákociho

Cesta z tureckého exilu priamo do srdca Košíc

Preneste sa do orientálneho sveta 18. storočia a odhaľte tajomstvá Rodošta, fascinujúcej repliky domu, v ktorom dožíval slávny František II. Rákoci. Tento architektonický skvost v otomanskom štýle ukrýva vzácne historické relikvie a autentickú atmosféru kniežacieho vyhnanstva v Turecku. Navštívte unikátnu expozíciu na Hrnčiarskej ulici, kde ožíva príbeh vodcu najväčšieho stavovského odboja priamo pred vašimi očami. Objavte kultúrny most medzi Košicami a Marmarským morom, ktorý stráži majestátna bronzová socha národného hrdinu.

Čo je a kde sa nachádza Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákociho?

Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákociho je unikátna historická replika osemnásteho storočia, ktorá sa nachádza na Hrnčiarskej ulici č. 7 v Košiciach. Leží v bezprostrednej blízkosti kalvínskeho kostola a Miklušovej väznice. Spoločne s Katovou baštou tvoria jednu ucelenú a fascinujúcu expozíciu.

Ako dlho sa plánovala stavba Rodošta a na akom mieste vznikla?

Rozhodnutie o výstavbe repliky tureckého exilového domu padlo už v roku 1908, no jej realizácia sa oneskorila. K výstavbe nakoniec došlo až počas druhej svetovej vojny, a to konkrétne na základoch staršieho domu z prelomu 18. a 19. storočia a maštale.

Prečo a kedy bola v Košiciach postavená replika Rodošto?

Výstavba košickej repliky priamo súvisí s rekonštrukčnými prácami na Katovej bašte v rokoch 1940 – 1944. Počas nich bola na severnom ukončení bašty vybudovaná kópia takzvaného rákociovského rodoštovského domu, teda Rodošta. Replika domu vznikla na mieste pôvodných obytných priestorov a maštale. Svojej múzejnej funkcie sa však dočkala až od roku 1991, keďže po dokončení bola najskôr využívaná na kancelárske a depozitárne účely.

Čo presne Rodošto v Košiciach predstavuje?

Rodošto je v podstate verne napodobeninou pomerne honosného jednoposchodového domu, v ktorom požíval František II. Rákoci na sklonku svojho života vo vyhnanstve v tureckej dedinke Tekirdag (po maďarsky nazývanej práve Rodošto). Ide o drevený dom z 18. storočia v typickom otomanskom architektonickom štýle. Pri jeho výstavbe sa použili pôvodné časti vnútorného zariadenia a štukovej výzdoby z jedálne a ostatných priestorov.

Čo návštevník uvidí vo vnútri pamätného domu?

Expozícia v pamätnom dome predstavuje relikvie pripomínajúce život posledného vodcu protihabsburského povstania. Návštevníci môžu obdivovať turecké muškety z 18. storočia, propagačnú knižku Rákocziho povstania „História kniežaťa Rákocziho“ z roku 1707, miniatúrne obrázky z izby mladého Františka Rákocziho na Mukačevskom hrade a pôsobivú expozíciu Rákocziho jedálne inšpirovanú orientom. Výstava komplexne približuje osobu kniežaťa, jeho život vo vyhnanstve a slávnostný pohreb v Košiciach.

Kto bol František II. Rákoczi a čo spája jeho život s Košicami?

František II. Rákoczi bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca najväčšieho stavovského odboja v Uhorsku. V dome v Tekirdağe prežil svoj exilový život v rokoch 1720 – 1735, kde 8. apríla 1735 aj zomrel. Pochovali ho tajne v kostole svätého Benedikta v Istanbule. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli práve Košice, nechala uhorská vláda previezť jeho telesné pozostatky v roku 1906 do tohto mesta. Jeho pozostatky boli a sú uložené v Dóme sv. Alžbety.

Čo sa nachádza priamo pred budovou Rodošta?

Priamo pred Rodoštom je osadená monumentálna socha Františka II. Rákociho, ktorú mestu Košice venovala Maďarská republika. Rákociho socha, vysoká 230 cm a vážiaca 500 kg, je dielom maďarského sochára Sándora Győrfiho. Stojí na masívnom podstavci z lešteného granitu vysokom 70 cm, širokom 300 cm a vážiacom 7 ton.

Existuje ešte nejaké iné Rodošto? Čo je pôvodný dom a ako vzniklo múzeum v Turecku?

Áno, pôvodný dom sa stále nachádza v dedinke Tekirdag v Turecku. Budova bola darovaná Maďarsku začiatkom 80. rokov 20. storočia a bola prestavaná podľa ilustrácií interiéru, ktoré vytvoril maďarský umelec v roku 1906 počas svojej cesty do Tekirdağu. V roku 1982 bol premenený na Rákócziho múzeum (po turecky Rakoçi Müzesi), známe aj ako Rákócziho dom (Rakoçi Evi). Tento prestavaný dom z 18. storočia je venovaný životu maďarského národného hrdinu. Múzeum bolo oficiálne otvorené pre verejnosť 25. septembra 1982.

Čo obsahuje expozícia tureckého Rákócziho múzea?

Rákócziho múzeum v tureckom Tekirdağu je drevený dom z 18. storočia v typickom otomanskom štýle s desiatimi izbami na troch poschodiach, postavený na malom kopci s výhľadom na Marmarské more. Dom, ktorý bol pred výstavbou pobrežnej diaľnice bližšie k moru, darovalo Turecko Maďarsku začiatkom 80. rokov 20. storočia a zrekonštruovali ho podľa kresieb maďarského umelca z roku 1906.

Vstupnú časť zdobí bronzová busta Františka II. Rákócziho na prízemí a v suteréne busta jeho verného komorníka Kelemena Mikesa; steny zdobia portréty jeho rodiny a pobočníkov. Na prvom poschodí sú vystavené maďarské porcelánové a keramické predmety spolu s akvarelmi starej tekirdagskej krajiny. Najkrajším priestorom je prijímacia izba na druhom poschodí s vyrezávaným dreveným stropom, vitrážami a maďarskými ľudovými motívmi, kde je aj stolička, ktorú sám Rákóczi vyrobil.

V múzeu nájdete aj pracovňu Mikesa (spisovateľa Kálmána Mikszátha), kde písal svoje slávne Listy z Turecka. Kálmán Mikszáth bol významný maďarský spisovateľ a novinár, ktorý sa narodil v Sklabinej na území dnešného Slovenska. Preslávil sa najmä prózou a publicistikou, v ktorých s humorom a iróniou zachytával život obyčajných ľudí aj spoločenské pomery. K jeho známym dielam patria aj Listy z Turecka, v ktorých približuje svoje dojmy z tureckého prostredia a dokazuje svoj pozorovací talent i rozprávačskú zručnosť.

Expozícia ďalej obsahuje zástavu a zbrane kuruckej armády. Väčšina vystavených exponátov sú presné reprodukcie vyrobené podľa originálov, iba niekoľko kusov je originálnych. Pred domom stojí od roku 2005 vyrezávaná sekelyovská brána a v meste sa nachádza aj Rákócziho pamätná fontána. Múzeum, považované za kultúrny most medzi Tureckom a Maďarskom, bolo opäť obnovené maďarskou vládou a znovu otvorené v roku 2010.

Ide o národné pútnické miesto Maďarov.

Objavte kúsok Orientu ukrytý v Košiciach

Návšteva Rodošta nie je len obyčajnou prehliadkou múzea, ale hlbokým stretnutím s osudom muža, ktorý sa stal legendou dvoch národov. Nechajte sa očariť orientálnou jedálňou a detailmi, ktoré vlastnoručne vyrezal samotný Rákoci počas dlhých dní v exile. Je to miesto, kde sa turecká história neoddeliteľne spája s dušou Košíc a vzdáva hold nezlomnej túžbe po slobode. Príďte si uctiť pamiatku kniežaťa k jeho monumentálnej soche a zažite atmosféru národného pútnického miesta na vlastnej koži. Tento unikátny historický unikát čaká, kým odhalíte všetky jeho skryté príbehy.