Slanský hrad - Hrad Slanec - Slanecký hrad (zrúcanina)

Spravodaj Kam za pamiatkami smer Slanské vrchy

Podkategória: Hrady a kaštiele

Slanský hrad – Hrad Slanec – Slanecký hrad (zrúcanina)

Pevnosť, ktorá vyrástla z popola mongolských vpádov

Predstavte si miesto, kde kamenné múry rozprávajú príbeh o prežití.

Nad obcou Slanec sa na strmom andezitovom kopci týči hrdý strážca regiónu – hrad, ktorý musel nahradiť drevené palisády po tom, čo Európu spustošili kočovné hordy.

Prečo tento hrad fascinoval kráľov aj mocných palatínov?

Čo skrýva tajomné gotické okno v múre, ktorý v skutočnosti nebol palácom, a aký luxusný poklad tu vybudoval rod Forgáčovcov, kým ho nepohltili plamene vojny?

Vydajte sa s nami po stopách hradu Slanec a odhaľte tajomstvá ukryté v jeho ruinách.

Kde sa nachádza Slanský hrad a ako sa menil jeho názov?

Hrad Slanec (známy aj ako Slanský hrad či Slanecký hrad) pyšne čnie na strmom kopci nad obcou Slanec a vytvára typickú siluetu tohto regiónu.

Hrad má bohatú históriu názvov, ako castrum Salis (1230), Zalanch (1270–1330) či Salanc.

Tieto formy odrážajú latinské a maďarské vplyvy (napr. Szalánc).

Aké sú najstaršie dejiny a pôvod hradu Slanec?

O jeho najstarších dejinách a vzniku nemáme žiadne písomné správy.

Archeologický prieskum dokázal, že stredoveký hrad bol postavený na staršom slovanskom hradisku v 13. storočí.

Z textu na mramorovej doske, zamurovanej do hradnej veže, sa dozvedáme, že hrad Slanec dal v 13. storočí postaviť potomok rodu Abovcov.

Pravdepodobne išlo o Aba Széplaki de gens Aba, ktorý tu postavil drevený hrad už v roku 1220.

Kamenný hrad dal po mongolskom vpáde vybudovať jeho syn Dávid z rodu Abovcov (maď. Dávid de genere Aba-Amádé).

Mongolský vpád v roku 1241 do Uhorska (vrátane územia dnešného Slovenska) spôsobilý výrazný obrat vo výstavbe hradov – z drevených a zemných pevností sa masívne prechádzalo na kamenné konštrukcie.

Dôvody zmien: Mongolské hordy odhalili slabiny drevených hradov, ktoré ľahko podpálili alebo obsadili.

To viedlo kráľa Belu IV. k systematickej výstavbe kamenných pevností.

Politika Arpádovcov zahŕňa vyše 100 nových hradov, z ktorých 66 bolo kamenných a stavali sa na vyvýšených miestach, pričom podporovali granty pre šľachtu a mestá.

Kedy sú prvé historické zmienky a čo sa dialo koncom 13. storočia?

Prvé historické zmienky sú z konca 13. storočia, a to z roku 1281, keď už kamenný hrad s okrúhlou vežou stál.

Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta z rodu Abovcov (maď. Finta de genere Aba-Amádé) sa roku 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky (*1262 – +1290).

Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa.

Kráľ Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe.

Kto vlastnil hrad Slanec po vymretí Árpádovcov?

Po vymretí Árpádovcov vládla na hrade zemepanská rodina Drugethovcov, ktorá prišla do Uhorska s Karolom Róbertom (*1288 – +1342) z Talianska.

Už v roku 1330 sa hrad aj s dedinou dostáva do rúk Vilerma Drugetha (*1313 – +1342).

Po jeho smrti sa majiteľom hradu stáva jeho brat Mikuláš Drugeth (*1313 – +1355).

Po smrti kráľa Ľudovíta I. Veľkého (*1326 – +1382) prešiel hrad z rúk Drugethovcov do vlastníctva kráľovskej koruny.

Kedy sa dostal hrad Slanec do rúk rodu Lossoncyovcov?

Začiatkom roku 1386 daroval kráľ Karol II. zvaný Malý hrad Slanec a jeho okolie šľachtickej rodine Lossoncyovcov.

Majiteľom hradu sa stal Ladislav Lossoncy ( ? – +1395).

Po jeho smrti sa majiteľom hradu stáva jeho syn Dionýz Lossoncy ( ? – +1426).

V polovici 15. storočia, keď bol majiteľom hradu Albert Lossoncy ( ? – +1464), na čas obsadili hrad vojská Bratríkov a zotrvali tu do roku 1458.

Neskôr hrad prešiel do majetku Ladislava III. Losoncyho ( ? – +1498), ktorý ho koncom 15. storočia opravil a reštauroval.

Ako sa hrad Slanec dostal k rodu Forgáčovcov?

V roku 1552 zahynul v bojoch proti Turkom posledný mužský príslušník rodu – Štefan Lossoncy ( ? – +1552).

Po jeho smrti sa majiteľkou hradu stala jeho dcéra Anna Lossoncy ( ? – +1595).

Anna sa vydala za grófa Žigmunda II. Forgáča (*1559 – +1621).

Po smrti Anny v roku 1595 na panstve vládol jej manžel Žigmund, ktorý sa snažil získať hrad aj okolie do dedičnej držby pre svoj rod.

Hrad Slanec aj s okolím sa stal v držbe rodu Forgáčovcov od roku 1601.

Čo sa dialo s hradom Slanec počas povstaní v 17. storočí?

Za rákócziovsko-thökölyovských povstaní (protihabsburské stavovské povstania) hrad niekoľkokrát menil svojho majiteľa a bol značne poškodený.

V roku 1678 ho obsadilo Thökölyho vojsko, ale už o rok neskôr bol v rukách cisárskeho vojska pod velením generála Leslieho.

Keď sa k hradu priblížili cisárske vojská, kuruci hrad podpálili a utiekli.

V roku 1679 vydal rozkaz cisár Leopold I. Habsburský (*1640 – +1705) hrad zdemolovať.

Vtedajší majiteľ hradu, syn grófa Žigmunda II. Forgáča – gróf Adam I. Forgáč (*1601 – +1681) – už hrad opraviť nedal.

Odvtedy hrad Slanec pustol.

Aká je história veže Nebojsa a rodového múzea Forgáčovcov?

Strážnu vežu dali Forgáčovci v 19. storočí zreštaurovať a zhromaždili do nej rodovú zbierku – odvtedy nesie meno Nebojsa .

Zreštaurovať ju dal v roku 1815 majiteľ panstva Jozef Forgáč (*1763 – +1832), ktorý tu zriadil rodové múzeum.

Boli tu tri miestnosti vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu, poľovníckymi trofejami, dobovým nábytkom, obrazmi rodových erbov a rôznymi predmetmi dennej potreby.

V 19. storočí dal syn Jozefa Forgáča, gróf Žigmund Forgáč (*1786 – +1872), postaviť pod hradným kopcom pomerne rozsiahly prízemný klasicistický kaštieľ.

Po smrti posledného mužského člena rodu sídliaceho v obci Slanec, Štefana Forgácha (1854 – +1916), múzeum existovalo ešte do roku 1937.

Majiteľkou panstva sa potom stala jeho neter Alžbeta Forgáčová – Waldbotová (*1891 – +1942).

Čo spôsobilo definitívny úpadok hradu Slanec v 20. storočí?

Počas druhej svetovej vojny začala hradná veža postupne chátrať.

Prechod frontu zapríčinil stratu vzácnych pamiatok rodového múzea, ktoré boli sčasti zničené, sčasti rozkradnuté – rovnaký osud stihol aj klasicistický kaštieľ pod hradom.

Skazu dovŕšil požiar v roku 1945.

Dnes sú na mieste hradu už len zrúcaniny s mocnou a pyšne sa vypínajúcou vežou Nebojsa.

Aká je súčasná podoba hradu Slanec a čo sa zachovalo?

Dominantná časť zrúcaniny je impozantná bergfritová veža Nebojsa – zachovalá trojpodlažná stavba, ktorá tvorí typickú siluetu regiónu.

Bergfrit je prevažne okrúhla hlavná veža hradu.

Okrem toho sa zachovalo aj niekoľko hradných múrov.

Vedľa veže stojí múr takzvaného „gotického paláca“ so zachovaným veľkým gotickým oknom kaplnky zo 14. storočia a krásnymi gotickými nosníkmi s klenbami.

V skutočnosti nešlo o palác, ale o obytnú vežu nazývanú donjon .

Pred bergfritovou vežou sa nachádza obranné predhradie s cisternou a pivnicami.

Ako vyzerá pôdorys a architektúra hradu Slanec?

V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdĺžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovito zúžený.

Komplex bol opevnený 140 cm hrubým múrom.

Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom.

Postupnou prestavbou a dostavbou nadobudol hrad charakter paláca, ktorý mal na prízemí kaplnku.

Aké typy stredovekých veží nájdeme na hrade Slanec a v čom sa líšia?

Bergfrit a donjon sú dve staré hradné veže zo stredoveku.

Obe boli vysoké a pevné, ale slúžili na iné účely.

Bergfrit bol hlavne na obranu – ako bojová veža.

Donjon bol skôr na bývanie – ako pohodlný dom pre pánov hrad.

Tieto veže sa stavali v 12.–14. storočí v Európe, najmä v Nemecku, Francúzsku a na Slovensku.

Bergfrit je vysoká, štíhla veža, často okrúhla (približne 9 metrov široká).

Vnútri bola tmavá a úzka, bez okien alebo len s malými štrbinami na streľbu.

Nemala krb, schodisko ani pohodlné izby – nebola určená na dlhé bývanie.

Vstup bol zvyčajne zvonku cez drevené schodíky, aby sa dali pri útoku ľahko spáliť.

Vrchol mal obranný chodník (ochoz) bez strechy, kde sa bojovalo.

Jeho úlohou bola posledná pevnosť pri útoku, sklad zbraní alebo strážna veža.

Donjon je väčšia veža, často hranatá (pravouhlá).

Bola pohodlnejšia, s väčšími oknami (niekedy s lavičkami), krbom na kúrenie, schodiskami a izbami na spanie alebo väzenie.

Vstup bol cez dvere na prízemí alebo cez schodisko vo vnútri hradu.

Vrchol mal často valbovú strechu, niekedy s kaplnkou.

Jeho úlohou bol hlavný byt majiteľa hradu, sklad potravín, väznica alebo centrálna časť hradu.

Zjednodušene: bergfrit bol „čistý bojovník“, donjon „domáci pán“.

Aký je oficiálny status a ochrana hradu Slanec?

Hrad Slanec bol dňa 23. februára 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V roku 1932 tu na skalnatom andezitovom kopci s hradnou ruinou bola vyhlásená PR Slanský hradný vrch.

Aké sú plány do budúcnosti?

Veža Nebojsa bude v budúcnosti slúžiť ako vyhliadka.

Plánuje sa aj obnova pôvodnej obrazárne, ktorú v roku 1815 vybudoval Jozef Forgáč.

Hrad Slanec je vďaka svojej polohe ideálnym vyhliadkovým miestom, z ktorého možno obdivovať Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy a obec Slanec.

Ako sa dostať na hrad?

Najlepší prístup k zrúcaninám hradu je z obce Slanec po červenej turistickej trase.

Celkový čas výstupu k zrúcaninám trvá približne 0 :15 h (zostup 0 :12 h).

Zrúcanina hradu je pre verejnosť voľne prístupná.

Príbeh o hrade Slanec

Na strmom kopci nad obcou Slanec sa dodnes týčia zrúcaniny hradu, ktorý kedysi chránil celý kraj.

Hovorí sa, že hrad nebol postavený len kameňom, ale aj odvahou a čestnosťou svojho zakladateľa – Dávida z rodu Abovcov.

Dávid bol skúsený bojovník, ktorý sa zúčastnil bojov proti Mongolom a svojim hrdinstvom získal majetky a rešpekt v Uhorsku.

Práve vojenské skúsenosti mu umožnili vybrať a upevniť miesto pre kamenný hrad, ktorý mal stáť ako strážca krajiny.

Hovorí sa, že počas stavby veže, ktorú dnes poznáme ako Nebojsa, sa Dávidovi zjavil duch hradu a prísne mu prikázal: „Tento hrad musí stáť ako strážca krajiny a chrániť celý región pred zlými úmyslami a cudzími vojskami.“

Odvtedy sa veža Nebojsa stala symbolom sily a ochrany a miestni veria, že každý, kto vyšplhá na jej vrchol, získa odvahu a silu, ktorú Dávid vložil do základov hradu.

Dnes, keď stoja turisti pri zrúcaninách hradu Slanec, cítia napätie, odvahu a legendu, ktorá sa tu odohrávala.

A veža Nebojsa, hrdá a nezlomná, stále šepká svoj príbeh každému, kto je ochotný počúvať ducha hradu a odkaz Dávida z Abovcov.

Odolný strážca, ktorého nezlomili stáročia bojov

Hrad Slanec, týčiaci sa na strmom andezitovom kopci, dodnes fascinuje svojou nezlomnou silou a bohatou históriou. Hoci jeho slávu po rákócziovských povstaniach pohltili plamene a cisárske dekréty, legendárna trojpodlažná veža Nebojsa stále hrdo dominuje celému regiónu. Z niekdajšieho sídla mocných rodov Abovcov, Drugethovcov či Forgáčovcov, ktoré ukrývalo aj vzácne rodové múzeum, dnes zostali len tajuplné ruiny s ikonickým gotickým oknom. Ak sa vydáte po červenej turistickej značke z obce Slanec, čaká vás len krátky, pätnásťminútový výstup do sveta stredovekých legiend. Odmenou za kúsok námahy vám bude nielen dotyk s históriou, ale aj dychberúci výhľad na panorámu Východoslovenskej nížiny a okolitých vrchov.