Lokalizácia: Slanské vrchy
Tajomstvá kaštieľa Forgáčovcov v Slanci
Predstavte si polovicu 19. storočia. Pod majestátnym hradným kopcom Slanec vyrástol honosný kaštieľ, domov grófa Žigmunda Forgáča. S elegantným neoklasicistickým štýlom bol kaštieľ skutočným architektonickým skvostom, ktorý ohuroval každého návštevníka. Dominantou bola trojuholníková fasáda s bohatými rizalitmi, zatiaľ čo interiér očaroval pruskými klenbami a prostornými sálami.
Ale najväčším pokladom bol neobyčajný park okolo kaštieľa. Gróf Žigmund vysadil exotické stromy a doplnil ich fontánami a veľkým bazénom. Park bol miestom, kde sa stretávali vzácne rastliny aj aristokratická spoločnosť, a kde si rodina Forgáčovcov užívala pokoj a krásu prírody.
Po Žigmundovi zdedil kaštieľ jeho syn Kálmán a neskôr Štefan Forgáč, muž nielen bohatý, ale aj skromný a zvedavý. Štefan sa viac než panské oslavy tešil kontaktu s miestnymi ľuďmi. Založil potravné družstvo, vybudoval vodovod a venoval sa hodinárstvu – sám zostrojil vežové hodiny, ktoré dodnes tikajú na kalvínskom kostole a fare. Jeho podnikanie bolo rozsiahle: obhospodaroval tisíce hektárov pôdy, choval anglické kone a jelene a exportoval ovocie do celého Uhorska.
Čo sa však stalo s kaštieľom? Po ťažkých časoch druhej svetovej vojny bol poškodený, vykradnutý a nakoniec v roku 1947 zbúraný. Dnes sa jeho hmota stratila, ale duch miesta pretrváva v historickom parku, ktorý si zachoval svoju rozlohu 8,5 hektára a časť exotickej flóry.
Turista, ktorý dnes navštívi Slanec, môže kráčať po týchto cestičkách a predstaviť si, ako sa tu prechádzali gróf Žigmund a Štefan Forgáč, ako sa fontány trblietali vo svetle a ako vežové hodiny odpočítavali čas v tichu parku. Kaštieľ možno zmizol, ale jeho príbeh a jeho ľudia stále žijú v srdci Slanca.
Ako vznikol Kaštieľ v obci Slanec a kto ho dal postaviť?
Kaštieľ v obci Slanec bol rezidenciou šľachtického rodu Forgáčovcov. V polovici 19. storočia dal syn Jozefa Forgáča gróf Žigmund Forgáč (maď. Zsigmond Forgách) (*1786 _ +1872) vystavať pod hradným kopcom hradu Slanec pomerne rozsiahly a prízemný neoklasicistický kaštieľ.
Aký je rozdiel medzi Klasicizmom a Neoklasicizmom?
Klasicizmus je umelecký smer v 17. a 18. storočí, ktorý rozvíjal klasické umenie antiky a renesancie, najmä kompozičné a výrazové zásady. Kladie dôraz na symetriu, geometriu a pravidelnosť. Rovnako ako renesancia nadväzuje na antiku, najmä na architektúru antického Ríma. Stavby majú rovné línie, trojuholníkové štíty a antické stĺpy.
Klasicizmus druhej polovice 19. storočia sa u nás obvykle nazýva ako neoklasicizmus. Neoklasicizmus v architektúre je návrat k symetrii, rovným líniám, geometrii a poriadku antickej gréckej a rímskej architektúry, ktorý sa prejavoval v 19. storočí, najmä na verejných budovách, no vrátil sa aj v 20. storočí, nadväzoval na klasicizmus a empír, zdôrazňoval eleganciu, čistotu a intelektuálny poriadok oproti romantizmu.
Ako vyzeral architektonický skvost, kaštieľ v Slanci?
Kaštieľ mal 55 izieb a jeho dominantou bol širší trojuholníkový ústredný tympanón na hlavnom priečelí, zakončený stredným rizalitom a dvoma bočnými rizalitmi s rovným zakončením. Interiér bol charakteristický pruskými klenbami, kde malo každé klenbové pole obdĺžnikový pôdorys a pomerne plytké zaklenutie.
Čo bolo najvzácnejšou súčasťou areálu kaštieľa?
Okolo kaštieľa sa rozprestieral unikátny park s exotickými drevinami, obohnaný vysokým železným plotom. Gróf tu dal vysadiť vzácne stromy ako Ginko dvojlaločné, Dub zimný, Buk lesný červenolistý z Turecka, Sekvojovec mamutí z Kalifornie, Japonské slivky, Morušu čiernu, Platan javorolistý či Pagaštan paviový.
Park bol doplnený o viaceré fontány a plavecký bazén s rozmermi 10 x 12 metrov a hĺbkou 1,2 až 1,5 metra.
Komu kaštieľ patril po grófovi Žigmundovi Forgáčovi?
Po smrti grófa Žigmunda Forgáča zdedil kaštieľ jeho syn Kálmán Forgáč (1824-1878) (maď. Kálmán Forgách de Ghymes et Gács).
Po smrti Kálmána sa stal dedičom kaštieľa jeho syn gróf Štefan Forgáč (1854 – 1916) (maď. István Miklós Forgách de Ghymes et Gács). Gróf Štefan Forgáč vlastnil aj neďaleký lovecký zámoček na Okrúhlom vrchu, ktorý bol asanovaný v roku 1985.
Prečo dnes kaštieľ v Slanci nemôžeme vidieť a čo sa s ním stalo?
Kaštieľ bol po prechode frontu počas druhej svetovej vojny ťažko poškodený a vykradnutý. V januári 1945 tu sovietska armáda zriadila väzenský láger. Jeho osud potom definitívne spečatil nový majiteľ, Lesný závod v Slanci, ktorý ho v roku 1947 dal zbúrať.
Materiál z kaštieľa následne rozobrali miestni občania na stavbu svojich domov. Zachoval sa však historický park s rozlohou 8,5 hektára.
Čo sa dnes nachádza na mieste bývalého kaštieľa?
V tomto historickom parku z 19. storočia sa dnes nachádzajú budovy z výstavby druhej polovice 20. storočia, konkrétne základná škola, kultúrny dom a zdravotné stredisko.
Ozveny stratenej slávy: Prečo Slanec stále láka?
Možno už nestojíte pred honosným sídlom s 55 izbami, no ak sa započúvate do šumu stáročných ginkov a sekvojí, minulosť v Slanci okamžite ožije. Hoci ruky dejín a ľudská ruka v roku 1947 zrovnali architektonický skvost Forgáčovcov so zemou, dušu tohto miesta sa im vymazať nepodarilo. Dnes, keď kráčate historickým parkom okolo modernej školy či kultúrneho domu, kráčate po stopách grófskej noblesy a príbehov, ktoré sú navždy vpísané do tunajšej zeme. Slanec tak zostáva fascinujúcim dôkazom toho, že tie najkrajšie legendy nepotrebujú strechu nad hlavou, aby dokázali prežiť veky.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
