Kysacký hrad - zrúcanina

Spravodaj Kam za pamiatkami smer Čierna hora

Lokalizácia: Čierna hora

Kysacký hrad – tajomná zrúcanina s novoodhalenými tajomstvami

Kysacký hrad, zrúcanina ukrytá v hustom lese nad obcou Kysak, je miestom, kde sa história mieša s tajomstvom. Dnes pôsobí nenápadne, no kedysi strážil údolie rieky Hornád a dohliadal na dôležité cesty. Vďaka archeologickému výskumu z konca 20. storočia sa postupne odhaľujú nové poznatky o jeho podobe a význame. Ak hľadáte pokojný výlet do prírody, spojený s objavovaním stratených storočí, táto zrúcanina je ideálnym cieľom.

Kde sa nachádza Kysacký hrad a ako dlho trvá výstup?

Kysacký hrad sa nachádza severozápadným smerom od obce Kysak na vrchu nazývanom Hrad s nadmorskou výškou 498 m n.m.. Hrad je dnes kompletne zalesnený, čo mu dodáva ešte mystickejší charakter.

Ako sa tam dostať a ako dlho to trvá? Ku hradu vedú lesné cestičky. Cesta na hrad z dediny trvá približne 40 minút pokojnej chôdze. Ku hradu sa dostanete po lesných cestičkách buď od cintorína alebo od polície (maličký cintorín v lese).

Vysielač neďaleko hradu slúži ako výborná orientačná pomôcka a je dobre viditeľný aj z obce Kysak. Presnú polohu vám uľahčí GPS: N 48°51.544′ E 021°12.363′.

Aká je história tohto tajomného miesta? Čo odhalil archeologický výskum?

Kysacký hrad, známy aj pod názvami Sumus alebo Drienov, patril medzi významné stredoveké pevnosti v južnej časti historickej Šarišskej župy. Písomné pramene neuvádzajú presný rok jeho vzniku ani zániku, čo z neho robí jedno z najtajomnejších hradných sídel v regióne.

Hrad bol postavený na mohutnom kužeľovitom kopci, ktorého strategická poloha umožňovala kontrolovať údolie Hornádu, časť Toryskej doliny, ako aj sútok riek Svinka a Hornád a dôležitý prechod medzi Torysou a Hornádom. Vďaka tejto polohe bol súčasťou vizuálneho signalizačného systému – z hradu bolo možné dovidieť na Soľnohrad (Zbojnícky hrad nad Ruskovou Novou Vsou), hrad Bodoň aj Hradovú nad Košicami, čo umožňovalo zachytávať svetelné signály z údolia Torysy i južnej časti hornádskeho údolia.

Prvé písomné správy o hrade pochádzajú z roku 1300. Z listín vyplýva, že hrad vlastnili Peter a Ján z rodu drienovských Abovcov, ktorí boli zároveň hlavnými iniciátormi jeho výstavby.

Z roku 1304 pochádza ďalšia listina, v ktorej je hrad už uvádzaný ako castrum Sumus (hrad Drienov) a je zaznamenané jeho rozdelenie na dve časti. Severnú polovicu vlastnili Peter a Ján, južnú polovicu užívali synovia komesa Mikuláša. Spor bol napokon vyriešený vyplatením sumy 70 mariek zo strany Petra a Jána.

Možno usudzovať, že hrad vznikol ešte pred rokom 1300, pravdepodobne koncom 13. storočia, no nie skôr ako po roku 1280. V listine týkajúcej sa delenia majetkov po Petrovi z Drienova medzi jeho synov sa totiž hrad ešte nespomína.

Po roku 1304 zostali jedinými majiteľmi hradu už len synovia Juraja – Peter a Ján a po ich smrti ich ďalší potomkovia. Hrad Drienov (Sumus) sa objavuje aj v ďalších listinách týkajúcich sa jeho delenia, stráženia a údržby.

V roku 1378 sa uvádza, že dedina Kysak ležala pod hradom Drienov. V 15. storočí boli názvy hradu už jasne odlíšené a v písomnostiach sa objavuje ako Kuní kameň (Nystkő, Nesthen), neskôr už preberá názov obce Kysak.

Z tohto obdobia pochádzajú aj ďalšie doklady o tom, že hrad Kysak bol sídlom drienovskej, ploskej a budimírskej vetvy Abovcov. V roku 1423 sa spomína ako castro Kwzeg, v roku 1435 ako de Kewzegh, ale aj ako alias de Somos.

Hrad existoval ešte okolo roku 1466, no už začiatkom 16. storočia sa spomína ako neobývaný a čiastočne v ruinách, čo súviselo s vymretím drienovskej vetvy Abovcov. Tradícia ho spája aj s menom kráľa Mateja Korvína, ktorý v okolí často poľoval.

Až do začiatku 21. storočia neprebehol na lokalite systematický archeologický výskum. Lokalita bola známa len prostredníctvom terénnych pozorovaní a povrchového zberu nálezov. Prvý odborný archeologický výskum sa uskutočnil až v roku 2024. Dovtedy bol hrad opakovaným cieľom nelegálnych hľadačov pokladov, čo negatívne zasiahlo archeologický kontext lokality.

Čo môžem na mieste dnes vidieť?

Hoci ide o zrúcaninu takmer úplne pohltenú lesom, návšteva Kysackého hradu je mimoriadne pútavá a atmosférická. V teréne sú dodnes čitateľné obrysy fortifikácie, obytných stavieb, ako aj zaniknuté línie múrov, hradieb a nádvorí, ktoré svedčia o význame tohto sídla.

V areáli hradu je umiestnená náučná tabuľa, ktorá približuje históriu hradu a známe archeologické poznatky.

Poloha hradu bola z obranného hľadiska mimoriadne výhodná. Pri jeho stavbe sa využila prirodzená konfigurácia hradného kopca, ktorý je z veľkej časti obtekaný riekou Hornád. Skalné štruktúry boli priamo zakomponované do hradnej architektúry a obranného systému, ktorý dopĺňali priekopy a valy.

Dodnes je možné nájsť artefakty zaniknutej architektúry a s istou dávkou predstavivosti si dotvoriť približnú podobu hradu. Keďže hrad stál na dlhom, ale úzkom skalnom výbežku, jeho architektúru nebolo možné rozvinúť do väčších rozmerov.

Jadro hradu malo pomerne jednoduchú podobu:

na západnej strane sa nachádzal okrúhly bergfrid s priemerom približne 7,5 metra, ktorý stál nad prístupovou cestou z obce
na východnej strane sa nachádzala hranolovitá vežovitá stavba, v opise z roku 1439 označená ako podpivničený palác

Pod vežou viedla cesta stúpajúca od obce (od východu), ktorá vstupovala do predhradia – táto komunikácia je zachovaná dodnes.

Predhradie, označované ako vonkajší hrad, bolo murované a chránilo hrad z prístupnejšej juhozápadnej strany kopca. Cesta sa tu zatáčala a pravdepodobne pokračovala po umelo upravenom severnom úbočí až k bráne. Tento úsek chránil val a priekopa, ktoré sa napájali na obe predhradia.

Zaujímavosťou je, že súčasťou hradu bola podľa dobových opisov aj kaplnka sv. Eleny (Heleny).

Z hradu bolo dovidieť na Soľnohrad (tzv. Zbojnícky hrad nad Rusku Novou Vsou) i Hradovú nad Košicami. Mohol teda zachytávať svetelný signál z údolia Torysy i južnej časti hornádskeho údolia.

Ako si spestriť výlet? Čo ešte navštíviť v okolí?

Túru na hrad je možné spojiť s návštevou neďalekej vyhliadkovej Jánošíkovej bašty. Tento kombinovaný výlet je perfektným spôsobom, ako spoznať viac krás okolia Kysaku. Zatiaľ čo Kysacký hrad ponúka históriu ukrytú v lese, Jánošíkova bašta umožňuje výhľad do doliny Hornádu, ktorou prechádza železničná dvojkoľajná trať nazývaná „Trať družby“,.

Ďalej sú to: oproti stojací vrch Humenec (618 m n.m.), za ním stojací vrch Tlstá (685 m n.m.), východným smerom na vrch Hrad (498 m n.m.) so zrúcaninami hradu Kysak, západným smerom na Bokšovské skaly , vrch Bokšov (810 m n.m.) , v pozadí Slanské vrchy a severovýchodným smerom na časť Košickej kotliny.

Poskytuje hrad dnes výhľady?

V súčasnosti je hradný vrch kompletne zalesnený, a preto hrad neposkytuje žiadne výhľady do okolia. Stromy husto obklopujú celú oblasť a zakrývajú akýkoľvek potenciálny panoramatický pohľad. Návšteva tohto miesta je tak predovšetkým o vnímaní histórie cez dochované fragmenty muriva a atmosféru tichého, mystického lesa. Kompenzáciu za výhľady vám ponúkne až návšteva neďalekej Jánošíkovej bašty.

Nočné tajomstvo Kysackého hradu

Keď nad lesmi padne noc a chodníky stíchnu, Kysacký hrad sa vraj na krátku chvíľu prebudí. V temnote, medzi stromami a ruinami, sa má objaviť slabé svetlo na mieste bývalého nádvoria, presne tam, kde kedysi stála hradná brána.

Starí obyvatelia Kysaku si rozprávali, že ide o ducha posledného hradného pána, ktorý nechcel opustiť svoje sídlo ani vtedy, keď hrad v 16. storočí pustol. V nočnom tichu bolo vraj počuť kroky po kameni, tlmený šepot strážcov a kovový zvuk, akoby sa brána hradu znovu zatvárala.

Možno je to len hra tieňov a fantázie, možno ozvena čias, keď tu vládli Abovci a hrad bol sídlom panstva. Isté však je, že v noci má Kysacký hrad celkom inú tvár – a kto sa pri ňom po zotmení zastaví, pochopí, prečo patrí medzi najtajomnejšie zrúcaniny regiónu.

Praktické informácie pre návštevníkov

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto: Východiskovým bodom je obec Kysak, ktorá je dobre dostupná vlakom i autom.
Čas výstupu: Cesta na hrad trvá približne 40 minút.
Vstup: Zrúcanina je voľne prístupná celý rok. Vstup je zadarmo.
Čo si obliecť? Odporúčame pevnú a pohodlnú turistickú obuv, pretože pôjdete po lesných, niekedy mierne klzkých chodníkoch.
Orientačný bod: Vysielač neďaleko hradu slúži ako výborný orientačný bod pri hľadaní správnej cesty.
Dobrodružstvo: Miesto je ideálne pre milovníkov histórie, tichých lesov a miest, kde si môžu predstavovať dávne časy. Neváhajte a presvedčte sa sami, že Kysacký hrad – zrúcanina je jedinečným skvostom stredovekého staviteľstva, ukrytým v srdci prírody.

Príďte sa prejsť do tichého lesa a objavte fragmenty histórie, ktoré odolali času. Príbeh Kysackého hradu, obohatený o moderné archeologické nálezy, čaká, kým ho odhalíte.