Železničná trať Červená Skala – Margecany je jednokoľajová a neelektrifikovaná železničná trať, považovaná za jednu z najkrajších na Slovensku. V cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 173.
Akú nádhernú prírodu trať Červená Skala – Margecany prechádza?
Trať prechádza malebnou prírodou Národného parku Slovenský raj, Volovských vrchov, Čiernej hory, popri Ružinskej priehrade, Nízkych Tatier, Muránskej planiny, cez Stratenskú dolinu, dolinu Hnilca a popri vodnej nádrži Palcmanská Maša.
Aká je dĺžka a účel trate Červená Skala – Margecany?
Celková dĺžka trate je 95 km. Trať bola postavená ako posledný úsek stredoslovenskej transverzály, ktorá mala za cieľ spojiť Košicko-bohumínsku železnicu s pohronskou železnicou.
Aká je história a čo bolo zaujímavé na pôvodnej sieti?
Trať Červená Skala – Margecany je historicky spojená s úsekom Margecany – Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolnícka Huta (Smolník), ktorý bol vybudovaný a odovzdaný do prevádzky 31. decembra 1884. Zaujímavosťou tejto trate je, že zatiaľ čo úsek Margecany – Gelnica mal bežný rozchod 1435 mm, úsek Gelnica – Smolnícka Huta (Smolník) bol prevádzkovaný na rozchode 1000 mm. Na železničnej stanici Gelnica sa teda stretli dva odlišné rozchody, čo svedčí o technickej zložitosti tejto železničnej siete.
Kedy sa stavala trať Červená Skala – Margecany a aké boli podmienky?
Práce na stavbe trate Červená Skala – Margecany sa začali na jar roku 1931 a po piatich rokoch, v lete roku 1936, bola trať odovzdaná do prevádzky. Vzhľadom na horský charakter terénu sa jednalo o náročnú a komplikovanú stavbu, ktorá bola motivovaná strategickými, hospodárskymi i sociálnymi faktormi.
Na projekte pracovalo takmer 10 000 robotníkov, ktorí čelili zlým sociálnym podmienkam, čo mnohokrát viedlo k štrajkom. Stavba sa stala dejiskom protestov proti nízkym mzdám a zlým podmienkam práce za prvej ČSR. Policajné zásahy proti štrajkujúcim často vyústili do násilia, pričom pri jednom z incidentov bol usmrtený 28-ročný robotník Ján Chlapovič.
Celkovo pri stavbe zahynulo šesť robotníkov.
Aké technické zázraky a unikáty táto trať obsahuje?
Trať je známa svojimi technicky zaujímavými objektmi, najmä v okolí obce Telgárt. Bolo tu vybudovaných deväť tunelov (Telgártsky, Hronský, Besnický, Jarabský I, Jarabský II, Stratenský, Hamrický, Mlynecký a Gelnický) a približne 410 mostných objektov, cestných nadjazdov a potrubných priepustov.
Najpozoruhodnejšou stavbou celej trate je špiralovitá slučka pri Telgárte, ktorá je jedinou svojho druhu v bývalom Československu. Dlhá 2,3 km, prekonáva výškový rozdiel 31 metrov. Polomer oblúka tunela je 400 m so stúpaním 12,5 ‰. V tejto slučke sa nachádza aj najdlhší tunel trate, Telgártsky tunel, dlhý 1239 m.
Čo je Telgártsky tunel a ako funguje šikmé stúpanie?
Telgártsky tunel alebo hovorovo aj Telgártska slučka je železničný tunel, ktorý sa nachádza na východnom okraji spomínanej obce. Stúpaním pred sedlom Besník, ktoré vyriešili vytvorením slučky – časť tejto slučky prechádza tunelom. Trať je vedená v oblúku s polomerom 400 m, pričom časť z nej tvorí prechodnica.
Toto riešenie s prijateľným sklonom 12,5 ‰ umožnilo zvýšenie nadmorskej výšky o 31 m, čo pomohlo prekonať náročné stúpanie v tomto úseku.
Aké významné viadukty sa na trati nachádzajú?
Tesne za Telgártskym tunelom trať prekonáva údolie 22 m vysokým a 86 m dlhým Telgártskym viaduktom so sklonom približne 17 ‰, ktorý je prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu. Telgártsky viadukt je charakterizovaný dvoma kamennými oblúkmi s rozpätím 9 m a strednou časťou preklenutou elegantným oblúkom s rozpätím 32 m. Ďalším zaujímavým stavebným dielom je Chmarošský viadukt, ktorý dosahuje výšku 18 m a má deväť kamenných oblúkov. V Besnickom tuneli, nachádzajúcom sa v nadmorskej výške 955,5 m, sa nachádza najvyššie položený bod tejto trate.
Ktoré stanice a zastávky ležia na trati?
Stanice na trati:
-
Červená Skala – osobná stanica (nadväzuje na trať 172 – Banská Bystrica – Červená Skala)
-
Telgárt
-
Dobšinská ľadová jaskyňa
-
Stratená
-
Dedinky
-
Mlynky
-
Mlynky (zastávka)
-
Rakovec
-
Sykavka
-
Hnilec
-
Nálepkovo-Peklisko
-
Tretí Hámor
-
Nálepkovo
-
Stará Voda
-
Švedlár
-
Švedlár (zastávka)
-
Mníšek nad Hnilcom
-
Helcmanovce
-
Prakovce
-
Prakovce (zastávka)
-
Gelnica (zastávka)
-
Gelnica mesto
-
Gelnica
-
Žakarovce
-
Jaklovce
-
Margecany – križovatka s traťou 180 (Žilina – Košice)
Ktoré technické objekty sú najzaujímavejšie?
Zaujímavé technické objekty na trati:
-
Telgártsky tunel – špirálovitý tunel s dĺžkou 1239,4 m
-
Hronský tunel – dlhý 250 m
-
Besnický tunel – vrcholový tunel s dĺžkou 848 m, dosahujúci najvyššie položené miesto normálnorozchodnej siete (955,5 m n. m.)
-
Telgártsky viadukt – 86,2 m dlhý a 22 m vysoký železobetónový objekt
-
Chmarošský viadukt – kamenný objekt, dlhý 112,6 m a 18 m vysoký
Akú dôležitú historickú úlohu trať zohrala?
Dôležitá historická úloha trate: Trať Červená Skala – Margecany hrala kľúčovú úlohu pri ekonomickom a sociálnom rozvoji regiónov, cez ktoré prechádza. V období prvej Československej republiky (ČSR) bola táto železnica jedným z najdôležitejších projektov na strednom Slovensku, pričom prispela k rozvoju priemyslu, najmä baníctva a drevárstva, ktoré boli pre túto oblasť typické.
Ako trať zabezpečila prepojenie s Košicko-bohuminskou železnicou?
Prepojenie s Košicko-bohuminskou železnicou: Ako súčasť širšieho prepojenia v rámci stredoslovenskej transverzály bola trať koncipovaná na zabezpečenie spojenia medzi Košicko-bohuminskou železnicou a Pohronskou železnicou, čím sa vytvoril nový tranzitný koridor pre nákladnú i osobnú dopravu. To znížilo dopravné náklady na prepravu tovaru, čím podporilo rast miestnych firiem a zvýšilo dostupnosť regiónu.
Aké významné technické riešenia stavba obsahovala?
Významné technické riešenia: Vzhľadom na zložitý terén museli inžinieri a robotníci čeliť viacerým výzvam, ktoré si vyžadovali pokrokové stavebné riešenia. Napríklad, špirálovitá slučka pri Telgárte bola navrhnutá tak, aby sa prekonal veľký výškový rozdiel na krátkej vzdialenosti, pričom trať doslova obieha sama seba, čo bolo v tom čase mimoriadne inovatívne.
Aký je ekologický význam trate?
Ekologický význam trate: Prechádzajúc národnými parkmi a prírodnými rezerváciami, trať ponúka výnimočné výhľady na slovenské prírodné scenérie, vrátane lesov, horských dolín a vodných plôch. Táto trať je obľúbená nielen medzi turistami, ale aj fotografmi, keďže poskytuje množstvo miest na fotografovanie zaujímavých pohľadov, ako sú napríklad Chmarošský a Telgártsky viadukt.
Aký je význam trate pre dopravu a turistický ruch?
Doprava a turistický ruch: Okrem historického a hospodárskeho významu je trať dnes dôležitým prvkom pre turistický ruch v regióne. Vedie okolo turisticky atraktívnych miest, akými sú Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá patrí do svetového dedičstva UNESCO, Stratenská dolina, a rekreačná oblasť Dedinky pri Palcmanskej Maši.
Kde sa môžem občerstviť s výhľadom na trať?
Na tejto trase nájdu návštevníci aj unikátnu kaviareň Depo Café Telgárt, ktorá sa nachádza priamo pri železničnej trati. Depo Café je známe svojím pôsobivým prostredím, kde návštevníci môžu pri šálke kávy sledovať vlakovú dopravu na trati Červená Skala – Margecany a zároveň si vychutnávať výhľady na okolitú prírodu.
Toto originálne miesto dotvára autentickú atmosféru trate a láka turistov, milovníkov železníc aj rodiny s deťmi.
Aké kultúrne pamiatky možno v okolí trate navštíviť?
Kultúrne pamiatky v okolí trate: Trať vedie cez regióny s bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa historické banícke mestá ako Gelnica a Prakovce, kde si návštevníci môžu pozrieť zachované časti baníckej histórie, vrátane starých štôlní a historických budov. Okrem toho niektoré stanice v okolí boli postavené v tradičnom štýle, ktorý dotvára autentickú atmosféru trate.
Fotogaléria
