Lokalizácia: Čierna hora a Hornádska dolina
Keď vápenka dýchala ohňom: príbeh z Kysaku
Na okraji lesa, tam kde sa poľná cesta pomaly stráca medzi stromami a ticho prerušuje len vietor v korunách, stojí stavba, ktorá kedysi žila. Nie dom, nie hrad, ale vápenka. Kysacká vápenka Ondreja Gaša. Nemá okná ani dvere pre ľudí, no celé desaťročia bola srdcom práce, potu a ohňa.
Predstav si Kysak pred sto či stopäťdesiatimi rokmi. Ráno ešte ani poriadne nezačalo a z doliny sa už niesol zvuk konských kopýt. Z okolitých kopcov sa zvážal vápenec – tvrdý, ťažký, biely kameň, ktorý mal po prechode ohnom zmeniť podobu celých domov. Vtedy sa ešte nestavalo „rýchlo“. Steny domov rástli pomaly, z kameňa a vápna, a práve vápno bolo tým, čo držalo dedinu pokope.
Vápenka Ondreja Gaša mala svoju silu. Desať metrov vysoká, osemuholníková, smerom nahor sa zužujúca – ako keby sama vedela, že musí odolať žiaru, ktorý v nej horel celé dni. Oheň sa v nej udržiaval nepretržite, desať, niekedy aj sedemdesiat hodín. Muži sa striedali, prikladali drevo, strážili teplotu. Nebola to práca pre každého. Vápenkár musel mať skúsenosti, cit a rešpekt k ohňu.
Hovorilo sa, že vápenka „dýcha“. Keď sa vypaľovanie vápna darilo, z jej útrob vychádzal teplý vzduch a jemný dym, akoby sama žila. V noci bolo svetlo z ohňa viditeľné až z dediny. Deti vraj vedeli, že keď vápenka horí, otec príde domov až ráno – unavený, začmudený, ale hrdý.
Pálenie vápna nebolo len remeslo. Bolo to živobytie. V časoch, keď sa drevené domy menili na murované, keď sa stavali kostoly, kúrie a hospodárske stavby, bol dopyt po vápne obrovský. Kysakčania to vedeli využiť. Vápenkárstvo patrilo medzi významné zamestnania obce a dodnes možno v okolí nájsť stopy po viacerých peciach, ktoré kedysi stáli v lesoch a na svahoch.
Vápno však neslúžilo len na stavbu. Používalo sa na bielenie stien, na dezinfekciu, ba dokonca ako hnojivo. Naši predkovia poznali jeho silné účinky dávno predtým, než sa o hygiene písalo v knihách.
Dnes vápenka mlčí. Oheň v nej dávno vyhasol a lanová dráha, po ktorej sa zvážal vápenec, zostala len spomienkou. No stavba stojí. Ako najzachovalejší svedok ľudového pálenia vápna v Kysaku. Pripomína časy, keď sa práca merala dňami a nocami, keď sa výsledok nerodil kliknutím, ale trpezlivosťou.
Nie je to len technická pamiatka. Je to tiché miesto, kde sa stretáva oheň, kameň a ľudská vytrvalosť. A ak sa na chvíľu započúvaš, možno budeš mať pocit, že vápenka Ondreja Gaša stále dýcha – aspoň v spomienkach krajiny, ktorá ju obklopuje.
Čo je Vápenka Ondreja Gaša v Kysaku a prečo je taká významná?
Vápenka Ondreja Gaša v Kysaku je najzachovalejším svedkom tradičného ľudového zamestnania starých obyvateľov obce – pálenia vápna. Táto technická pamiatka sa nachádza na úpätí kopca juhozápadne od obce, na začiatku malej záhradkárskej lokality na okraji lesa. Nazýva sa aj ako Kysacká Vápenka.
Ako a kedy bola táto kysacká vápenka postavená?
Vápenka pochádza obdobia ľudového pálenia vápna, ktoré patrilo medzi významné zamestnania obyvateľov Kysaku v minulosti. Jej vznik sa kladie buď do 19. storočia, keď sa vápenkárstvu venovali najmä bohatší gazdovia, alebo do obdobia po prvej svetovej vojne, keď výroba vápna v tomto regióne zaznamenala výrazný rozmach.
Zvýšený dopyt po vápne súvisel s tým, že sa namiesto drevených domov začali stavať murované stavby, čo podčiarkuje význam tejto zachovanej technickej pamiatky.
Ako vyzerá Vápenka Ondreja Gaša? Aké má rozmery?
Výška vápenky je približne 10 metrov. Má tvar 8-stranného hranola, ktorý sa do výšky zužuje. Dĺžka vápenky je približne 8 metrov.
Ako prebiehal samotný proces pálenia vápna v tejto peci?
V peci sa kúrilo drevom a vápenec sa vypaľoval 10 až 72 hodín. Vápenec sa ťažil v okolitých kopcoch a zvážal ku vápenke lanovou dráhou.
Prečo bolo vápenkárstvo pre Kysakčanov také dôležité?
Medzi významné a nezanedbateľné zamestnanie Kysakčanov v minulosti patrilo pálenie vápna. Vápenkárstvo z pravidla vykonávali bohatší gazdovia. Dodnes sú v okolí obce viditeľné stopy po viacerých vápenkách.
Ako sa vyvíjala história vápenkárstva na Slovensku?
História vápenkárstva na našom území siaha ďaleko. Vápno je vedľa sadry najstarším spojivom. Na území Slovenska sa vyrábalo už v staroveku. Používalo sa pri výrobe malty na stavby domov, kaštieľov, kúrií, cirkevných stavieb, ale aj na farbenie stien a zmiešané s popolom ako hnojivo.
Kedy došlo k hlavným rozmachom tohto remesla?
K rozvoju pálenia vápna dochádzalo v 13. a 14. storočí v súvislosti s výstavbou hradov a kamenných kostolov. Význam výroby vápna sa výrazne zvýšil na konci 18. storočia v súvislosti s nárastom budovania murovaných stavieb. K ďalšiemu rozvoju vápenkárstva došlo v 19. storočí, kedy bola potreba hromadnej produkcie pre rozvíjajúcu sa stavebnú výrobu, poľnohospodárstvo i cukrovarníctvo.
V akých typoch pecí sa vápno pálilo?
Pôvodne sa vápno pálilo v takzvaných milieroch (hranica na pálenie vápna alebo dreveného uhlia). Neskôr sa začalo páliť v peciach šachtových a kruhových. Malí výrobcovia, ako napríklad sedliaci z menej úrodných oblastí, však stále používali jednoduchšie lievikovité šachtové pece, ktoré sa nazývali aj sedliacke pece. V nich sa pálilo takmer až do polovice 20. storočia. V 19. storočí boli pre potreby priemyslu postavené rôzne typy moderných pecí.
Z čoho sa vápno vyrába a aké má vlastnosti?
Základnou surovinou bol a je vápenec. Jeho kvalita určuje druh vyrábaného vápna. Z chemického hľadiska ide o uhličitan vápenatý, ktorý sa v prírode vyskytuje s rôznym obsahom prímesí. Naši predkovi poznali aj hygienické účinky vápna.
Ako sa dostať k Vápenke Ondreja Gaša v Kysaku?
K vápenke sa dostanete po poľnej ceste (je vyznačená na mapách), ktorá začína od bývalého JRD. Od vlakovej stanice v Kysaku sa k nej návštevníci dostanú pešo za približne 45 minút. Je však dôležité vedieť, že vápenka sa nachádza na súkromnom pozemku, kam je prístup obmedzený približne na 10–15 metrov od samotnej stavby. Rešpektujte prosím súkromné vlastníctvo.
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo “Freemap.sk” sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
