Folkmarská skala (915 m n.m.)

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam do prírody Smer Volovské vrchy

Folkmarská skala – miesto, kde hory rozprávajú

Keď ráno stúpaš nad obec Kojšov, les je ešte tichý. Buky sa pomaly rozostupujú a chodník ťa vedie vyššie, tam, kde sa krajina začína meniť. Zrazu sa pred tebou objaví ona – Folkmarská skala, mohutné vápencové bralo stojace vo výške 915 m n. m. Ako strážca severovýchodného okraja Volovských vrchov mlčky dohliada na kraj pod sebou.

Západný svah padá prudko dolu, skalnatý a terasovitý, akoby ho niekto rozrezal nožom. Na hrebeni sa les strieda s horskými lúkami, kde vietor nesie vôňu trávy a živice. Je to miesto, kde sa čas spomaľuje.

Na vrchole ťa obklopí ticho, prerušované len krídlami dravých vtákov. V skalných štrbinách rastie niečo výnimočné – Jarabina spišská, rastlina, ktorú nikde inde na svete nenájdeš. Práve tu má svoj domov, zakorenená v kameni a vetre.

Keď sa rozhliadneš, krajina sa otvorí ako kniha. Na obzore leží Kojšovská hoľa, za ňou Zlatý stôl a Krompašský vrch. V diaľke sa črtajú Vysoké Tatry a mohutná Kráľova hoľa. Pod tebou sa vinie dolina Kojšovského potoka, obec Veľký Folkmar a lesy Čiernej hory.

No Folkmarská skala si pamätá aj hlasy ľudí. V jej tieni sa kedysi ozýval zvuk kladív a klinov. Baníci tu razili štôlne, z ktorých rudu odvážali konské záprahy do Gelnice, Krompách a Košických Hámrov. Dnes sú štôlne tiché, pohltené lesom.

A potom prišla vojna. Počas Slovenského národného povstania sa v týchto lesoch skrývali partizánske oddiely Stalin a Thälmann. Skala bola svedkom strachu, odvahy aj nádeje. Noci tu boli dlhé a tiché – presne ako dnes.

Keď z Folkmarskej skaly zostupuješ späť, máš pocit, že si sa nedotkol len vrcholu. Dotkol si sa pamäti krajiny. Miesta, ktoré nič nekričí, no rozpráva všetkým, ktorí vedia počúvať.

Ako vyzerá a kde sa nachádza Folkmarská skala?

Folkmarská skala je výrazný, majestátny vápencový bralný útvar, ktorý sa vypína nad obcou Kojšov. Tento rozsiahly vápencový masív s nadmorskou výškou 915 m n.m. leží severovýchodne od obce na malej rázsoche bočného hrebeňa Volovských vrchov.

Tento výrazný vápencový útvar je dominantou severovýchodného okraja Volovských vrchov, tesne pri pohori Čierna hora. Ich hranicu tvorí Folkmarské sedlo (542 m n.m.). Územie Folkmarskej skaly patrí do oblasti Slovenského rudohoria, konkrétne do celku Volovské vrchy (podcelok Kojšovská hoľa).

Jej západný svah je mimoriadne strmý, skalnatý, s terasovitými tvarmi a čistinkami.

Aká je príroda a čím je výnimočná?

Na hrebeni sa strieda hustý zmiešaný les (s prevládajúcim bukom) s horskými lúkami. Územie hostí bohaté lesné, lúčne a skalné rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Bralnatý vrchol je lokalitou teplomilnej kveteny a hniezdiskom dravého vtáctva.

Najvzácnejším botanickým klenotom je endemit Jarabina spišská (Sorbus scepusiensis), ktorý nerastie nikde inde na svete, iba na tomto mieste. Folkmarská skala a okolité lesy a lúky sú plné lesných plodov, húb, čučoriedok, brusníc, lesných jahôd, černíc, malín a rôznych liečivých a chránených rastlín.

Aký výhľad ponúka Folkmarská skala?

Z vrcholu sa otvára výhľad (hoci nie kruhový) na hrebeň Volovských vrchov s vrchmi ako Kojšovská hoľa (1246 m n.m.), Krompašský vrch (1025 m n.m.) a Zlatý stôl (1 322 m n.m.). Vidieť je aj pohorie Branisko, obec Kojšov, dolinu Kojšovského potoka, pohorie Čierna hora s najvyššou Roháčkou (1 029 m n.m.), pod ňou obec Margecany, bližšie obec Veľký Folkmar a za dobrého počasia aj Kráľovú hoľu (1 946,1 m n.m.) a Vysoké Tatry.

Oproti vidno horské lúky končiace v sedle Strieborná (640 m n.m.). Folkmarská skala je najlepšie viditeľná práve z obce Kojšov.

Aká je banícka história tohto územia?

V minulosti zohrávalo územie okolia Folkmarskej skaly významnú úlohu v baníctve. Len pod bralom fungovalo v stredoveku viac ako 12 štôlní. Spočiatku sa používalo ručné náradie (kladivo, želiezka, kliny), neskôr sa hornina rozrušovala vodou čerpanou z Kojšovského potoka.

Vydolovanú rudu prepravoval konský záprah na spracovanie do hámrov v Krompachoch, Gelnici a Košických Hámroch. Začiatkom 20. storočia baníctvo v okrese upadlo. V súčasnosti možno v lesoch nájsť opustené štôlne.

Akú úlohu mala oblasť počas SNP?

Počas SNP tu pôsobili partizánske skupiny oddielov STALIN a Thälmann. Prvá organizátorská skupina pod velením majora A. A. Martynova bola vysadená na východnom Slovensku v noci zo 14. na 15. augusta 1944.

Po niekoľkých dňoch vznikol z jej členov a miestnych ľudí partizánsky oddiel Stalin, ktorý sa začiatkom septembra 1944 rozrástol na 1600 členov, pričom sa k nemu pridali aj príslušníci rozpustených východoslovenských divízií.

Skupina sa premenovala na brigádu a presunula do okolia Gelnice, kde vybudovala základňu pri obci Opátka. Tu sa k nej pripojil oddiel Thälmann pod velením Viliama Müllera s približne 80 mužmi.

Ako sa dostať na Folkmarskú skalu a čo ešte vidieť v okolí?

Folkmarská skala je súčasťou náučného chodníka Folkmarská a Murovaná skala, ktorý začína v obci Kojšov a končí v obci Veľký Folkmár. Neďaleko sa nachádzajú turistami vyhľadávané Turniská a Turniská klenba.

Ako sa dostať na Folkmarskú skalu?

Prístupové cesty na Folkmarskú skalu vedú:
1.) po žltej turistickej trase z obce Kojšov (kratšia 1,30 hod. trasa, ale podstatne strmá a náročná).

2.) po žltej turistickej trase z Folkmarského sedla (542 m n.m.) – (nenáročná trasa, ktorá trvá približne 1,05 hod., auto môžete odparkovať na Folkmarskom sedle pri kríži).

3.) po žltej turistickej trase z rekreačnej oblasti Ružín-Košické Hámre (nenáročná trasa, ale trvá až 2.30 hod.).

Príbeh o Folkmarskej skale

Za dávnych čias, keď boli lesy pri Folkmárskom potoku ešte hlbšie a temnejšie, žil v dedine mladý drevorubač menom Ondrej. Bol silný, ale pyšný, a často sa posmieval starým ľuďom, ktorí vraveli, že na Folkmarskej skale prebýval duch hory.

Raz sa Ondrej postavil s kamarátmi, že vystúpi na skalu aj po zotmení. Keď sa dostal hore, vietor sa náhle utíšil a les pod ním stíchol tak, že bolo počuť len vlastný dych. Vtedy sa pred ním zjavil starý muž v plášti zo sivej hmly.

„Prečo rušíš pokoj hory?“ spýtal sa sa.

Ondrej sa zľakol, no snažil sa smiať. „Žiadny duch neexistuje.“

Muž len ukázal palicou do údolia. Ondrej sa pozrel a uvidel, že v tmavej diaľke svieti svetlo jeho rodnej chalupy, no akoby sa od neho nevzďaľovalo.

„Hora nedáva silu tomu, kto sa jej vysmieva,“ povedal starec. „Len tomu, kto ju rešpektuje.“

V tej chvíli Ondrej pocítil, ako mu z rúk zmizla všetko sila. Nie preto, že by bol zakliaty, ale preto, že si uvedomil svoju pýchu. Prosil preto horu o odpustenie a sľúbil, že už nikdy nebude pyšný ani neúctivý k prírode.

Odvtedy vraj na Folkmarskej skale možno v tichých večeroch počuť slabý šum vetra. Starí ľudia hovoria, že to nie je obyčajný vietor, ale hlas hory, ktorá pripomína, že skutočná sila sa skrýva v blízkosti.

Povesť o Folkmarskej skale a baníkovi

Za dávnych čias, keď boli lesy pri Folkmarskej skale ešte husté a nebezpečné cesty, žil v dedine starý baník menom Ján. Každý deň schádzal do hlbín zeme, kde hľadal rudu, a každý večer sa vrátil domov s tvárou unavenou od prachu a tmy. Hovorilo sa o ňom, že pozná podzemie lepšie než ktokoľvek iný.

Raz sa Ján vybral cez les pod Folkmarskou skalou. Cestou zaklopal zvláštny zvuk, akoby niekto klopal na kameň. Keď prišiel bližšie, uvidel pri skale malého starca s lampášom, ktorý sedel na balvane.

„Som strážca hory,“ povedal starec. „Ty si baník, preto vieš, že zem treba ctiť. No mnohí zabúdajú, že neberie radu od tých, čo sú chamtiví.“

Ján prikývol. Vedel, že v bani sa nestáva nič dobré, ak človek chce viac, než mu patrí. Starec mu potom ukázal miesto pod skalou, kde vraj odpočívala bohatá žila rudy. Ján ju rozhodne, no nezistil si viac, než potreboval pre svoju rodinu a dedinu.

Keď sa po čase iní baníci pokúsili vyraziť do toho istého miesta s nenásytnosťou v srdci, skala sa vraj zatriasla a chodba sa im zavrela pred očami. Odvtedy sa hovorí, že Folkmarská skala ochraňuje len tých, čo pracujú poctivo ako pokorou.

A ešte dnes vraj, keď sa v noci nad horou preženie vietor, počuť v jeho šume tlmený úder kladiva. Ľudia hovoria, že to baník Ján pripomína svet, že zem dáva svoje poklady len tým, ktorí si ich vážia.