Všeobecné informácie
V ľudovom staviteľstve predstavuje pitvor vstupný priestor tradičného domu.
Stal sa súčasťou domov ľudového staviteľstva pri rozšírení z pôvodného jednopriestorového na dvojpriestorový dom (izba a pitvor) v 16. a 17. storočí.
Jeho prvou a hlavnou funkciou bolo chrániť priestor izby pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.
Neskôr pri viacpriestorových domoch plnil pitvor aj úlohu vstupného priestoru, z ktorého bol prístup nielen do izby, ale aj do komory, podstrešia a neskôr aj do kuchyne.
Zo začiatku bol pitvor chladnou miestnosťou bez stropu a bol nevykurovaný, preto sa nedal využívať ako obytná miestnosť.
Nachádzal sa v ňom rebrík alebo schody na povalu, držali sa tu nádoby s pitnou vodou a rôzne domáce náradie.
Zmena v používaní pitvora nastala na prelome 18. a 19. storočia, keď sa do zadnej časti pitvora premiestnilo z izby ohnisko a čeľuste pece.
Vznikla tak takzvaná čierna kuchyňa, v ktorej sa varilo na otvorenom ohni.
Dym z čiernej kuchyne sa voľne rozplýval po celej miestnosti a odchádzal otvoreným komínom.
Čierna kuchyňa bola hlave zadymeným a studeným priestorom.
Využívala sa iba na varenie a na uloženie kuchynského príslušenstva.
Od polovice 19. storočia sa so zavádzaním murovaných sporákov prestala byť kuchyňa zadymeným a studeným priestorom, začalo sa v nej aj stolovať.
S pitvora sa postupne stala kuchyňu a začali ju používať aj na bežné bývanie.
Postavili tu stôl s lavicami a niekde aj posteľ.
Tým sa zmenila jeho funkcia.
Z pôvodného pitvora sa postupom času stala „teplá kuchyňa“.
