Lokalizácia: Košice a MČ Ťahanovce
Poznáte príbeh unikátneho tunela pri Košiciach?
Nový Ťahanovský tunel vznikol v rokoch 1951 až 1954 ako kľúčová súčasť legendárnej Trate družby.
Skúsení míneri tu dokázali vyraziť 320-metrovú trať v rekordnom čase a vôbec prvýkrát v republike použili revolučnú metódu izolácie.
Dnes tento technický skvost na hlavnej trati Žilina – Košice naďalej spája východné Slovensko so zvyškom krajiny.
Objavte fascinujúci príbeh priekopníckeho staviteľského diela, ktoré dodnes drží tepnu našej železničnej dopravy!
Kde sa nachádza Nový Ťahanovský tunel a aké sú jeho základné parametre?
Nový Ťahanovský tunel je 320 metrov dlhý železničný tunel.
Nachádza sa v konkrétnom traťovom úseku medzi Košicami-Ťahanovcami a stanicou Družstevná nad Hornádom.
Táto dopravná infraštruktúra bola vybudovaná ako súčasť stratégie modernizácie a zdvojkoľajnenia hlavných trás.
Prečo a kedy bol Nový Ťahanovský tunel postavený?
Bol vybudovaný v rámci významného projektu zdvojkoľajnenia takzvanej Trate družby.
Práce na tuneli sa začali v roku 1951.
Čo bola Trať družby a prečo bola dôležitá?
Trať družby bol povojnový projekt zameraný na zdvojkoľajnenie a modernizáciu významnej železničnej trate (Košicko-bohumínska železnica) na východnom Slovensku.
Jej výstavba sa začala v roku 1950 a výrazne zlepšila železničné spojenie medzi Čiernou nad Tisou, Košicami, Spišskou Novou Vsou a Žilinou.
Na stavbe pracovali tisíce pracovníkov a vznikli pri nej viaceré významné technické diela, medzi nimi aj Bujanovský tunel.
Celá trať bola slávnostne odovzdaná do dvojkoľajnej prevádzky 5. novembra 1955.
Vybudovanie Trate družby zvýšilo kapacitu železničnej dopravy, zrýchlilo prepravu osôb aj nákladu a podporilo ďalší hospodársky rozvoj východného Slovenska.
Jej modernizované úseky tvoria dodnes súčasť jednej z najdôležitejších železničných tratí na Slovensku.
Kto je zodpovedný za výstavbu tohto tunela?
Samo razenie tunela začal v februári 1951 podnik Baraba Praha, pričom na ňom pracovali skúsení míneri pochádzajúci z Liptovskej Ľubeli a Novej Bane.
Ako prebiehal proces razenia?
Napriek tomu, že elektrifikácia všetkých prác prebehla až v roku 1952, tím ťahanovských tunelárov súťažil s kolegami z Ružína a podarilo sa im preraziť smerovú štôlňu už 25. júna 1951 o 11:30.
Čo nasledovalo po prerazení?
Po tomto úspechu sa práce ďalej sústredili na finálne úpravy.
Výkop odpadového kanála a všetky betonárske práce boli úspešne ukončené 4. októbra 1952.
Následne v tuneli začal proces izolácie tunelovej rúry.
V čom bol Nový Ťahanovský tunel priekopnícky?
Tento tunel bol prvým tunelom v celej republike, ktorý sa staval novým spôsobom.
Táto moderná metóda spočívala v prevedení izolácie a obmurovky priamo na líci rubového muriva.
Kto sa postaral o túto unikátnu izoláciu?
S izoláciou tunelovej rúry začali špecialisti z podniku Stavomontáže Bratislava, závod Košice.
Na stavbu dorazili 21. júla 1952, spustili prípravné práce a so samotnou izoláciou začali 19. augusta 1952.
Kedy bol tunel úplne hotový?
Napriek všetkému úsiliu bol Nový Ťahanovský tunel definitívne a kompletne dokončený až v marci roku 1954, čím sa uzavrela výstavba tejto technickej pozoruhodnosti.
Ako sa táto trať nazýva dnes a aký je jej význam?
V súčasnosti sa bývalá Košicko-bohumínska železnica označuje ako železničná trať Žilina – Košice a v cestovnom poriadku je vedená pod číslom 180.
Ide o jednu z najvýznamnejších železničných tratí na Slovensku, ktorá spája východné Slovensko so zvyškom krajiny.
Zabezpečuje intenzívnu osobnú aj nákladnú dopravu a zohráva dôležitú úlohu pri každodennej preprave cestujúcich aj tovaru.
Trať má zároveň veľký hospodársky význam pre Košický a Prešovský kraj, pretože podporuje mobilitu obyvateľov, zlepšuje dopravnú dostupnosť regiónov a uľahčuje prepravu surovín a výrobkov.
Dodnes patrí medzi hlavné železničné spojnice Slovenska.
Príbeh, ktorý dodnes spája Slovensko
Nový Ťahanovský tunel nie je len obyčajnou stavbou, ale trvalým symbolom technického pokroku a obetavosti stoviek staviteľov. Aj po desaťročiach zostáva tútorom bezpečnej prepravy na kľúčovej železničnej trati Žilina – Košice. Pri každom prechode týmto úsekom si tak pripomíname stavebný unikát, ktorý výrazne zmenil hospodársky rozvoj celého východného Slovenska. Sledujte náš web a spoznajte ďalšie fascinujúce technické pamiatky, ktoré formovali našu históriu!
Fotogaléria
Zaujímavé odkazy
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
Počasie
