Všeobecné informácie
Františkánsky kostol bol postavený v gotickom slohu a podľa písomnej správy ho stavebne dokončili už v roku 1406 spolu s kláštorom patriacim k nemu.

Po dominikánskom kostole (Nanebovzatia Panny Márie) a kaplnke svätého Michala je teda treťou najstaršou cirkevnou stavbou.
Pri veľkom požiari roku 1556 bol veľmi poškodený a preto sa až do roku 1671 nepoužíval.

Počas Tököliho povstania v roku 1682 boli vydané katolícke kostoly luteránom.
Katolíkom ostal len tento chrám.

Neskorším návratom katolíkov (teda i františkánov) sa začalo s opravou kostola a a zasvätili ho sv. Antonovi Paduánskemu.
V rokoch 1718-1724 pri dôkladnej rekonštrukcii bol zbarokizovaný.

V tomto slohu bola pozmenená predovšetkým loď kostola a jeho priečelie.
Nezmenené ostalo iba pretiahnuté gotické presbytérium, ukončené troma stenami osmistena a zaklenuté hniezdicovou rebrovou klenbou, neskorogotické pastofórium a trojité sedile zdobené bohatou kružbou.

Rekonštrukciou úplne zbarokizovaná loď má valenú klebu s lunetami, po stranách bočné kaplnky a chór spočívajúci na pilieroch.
Trojosové priečelie je ukončené trojuholníkovým tympanónom zdobeným neskôr zhotoveným i volútami.
Po stranách prostredného hlavného vchodu sú stĺpy a pilastre podopierajúce krepové kladie, na ktorom je umiestnený plastický znak mesta na znak toho, že rekonštrukčné práce financovalo mesto.
Priečelie je členené pilastrami až do výšky tympanónu a predelené hlavnou rímsou.
Nad hlavným portálom je do barokového baldachýnu vkomponovaný gotický reliéf zo začiatku 15. storočia s námetom Kalvárie.
V nikách nad bočnými vchodmi a na volútach sú umiestnené plastiky svätcov a svätíc; v štítovej nike socha Panny Márie od Šimona Griminga z roku 1720.
Štvorhranná veža je podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov pristavaná k severnému múru svätyne.
Hlavný oltár je z obdobia okolo 1760.
Oltárny obraz s námetom Panny Márie s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym je od rakúskeho maliara Michala Unterbergera.
Bočné barokové oltáre a voľne visiace obrazy pochádzajú z 18. storočia.
Z predmetov vnútorného zariadenia je obzvlášť pozoruhodný pamätník hornouhorského kapitána Jozefa Renauda z roku 1736 s mramorovou rakvou a štyrmi soškami anjelov s vojenskými trofejmi.
V roku 1804 sa v Košiciach zriadilo biskupstvo vedľa kostola kňazský seminár.
Odvtedy sa kostol volá aj ako seminárny.
Počas napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín.
Výskumom, ktorý v rokoch 1980 -1981 realizoval Slovenský pamiatkový ústav, získali sa nové poznatky o stavebnom vývoji kostola veľmi poškodeného požiarom v roku 1556.
Boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista, ďalej bočný vstupný portál na južnej strane lode, zamurovaný už v 17. storočí.
Starší bočný portál je z prvej polovice 14. storočia.
Na základe výskumu sa usudzuje, že loď kostola bola pôvodne asi o 3 – 4 m vyššia a že okná boli rozmerovo redukované.
Šesťopodlažnú vežu budovali v dvoch etapách.
Po štvrté podlažie ju stavali ešte v 14. storočí.
Pod kostolom sa nachádzajú krypty, ktoré boli po druhej svetovej vojne vyplienené sovietskymi vojakmi.
Adresa kostola:
Hlavná 81
Košice – Staré Mesto
GPS súradnice:
48.723995° S
21.256506° V
Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.