Seminárny kostol svätého Antona Paduánskeho – Františkánsky kostol

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam za pamiatkami smer Košice

Podkategória: Náboženské pamiatky – historické centrum

Lokalizácia: Košice a MČ Staré mesto

Seminárny kostol svätého Antona Paduánskeho – Františkánsky kostol

Čo je zač a aká je história Seminárneho kostola svätého Antona Paduánskeho v Košiciach?

Seminárny kostol svätého Antona Paduánskeho, pôvodne františkánsky kostol, patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie sakrálne stavby v Košiciach. Jeho gotická výstavba bola spolu s priliehajúcim kláštorom stavebne dokončená už v roku 1406. Ide o tretiu najstaršiu cirkevnú stavbu v meste, po dominikánskom kostole a kostole svätého Michala. Jeho bohatá história je príbehom požiarov, zmien vyznania, rekonštrukcií a architektonických premien.

Kde sa kostol nachádza a akú má dnes funkciu?

Seminárny kostol svätého Antona Paduánskeho sa nachádza na Hlavnej ulici 81, na rohu s Františkánskou ulicou. Je plne funkčným aktívnym farským kostolom a súčasťou Košickej arcidiecézy. Záležitosťou jeho každodenného života sú pravidelné bohoslužby a sviatosti. Do kostola sa vstupuje portálom z Hlavnej ulice, orientovaným na západ. Chrám je neoddeliteľnou súčasťou kláštorného areálu; samotný objekt kláštora je ku kostolu pripojený z jeho severnej strany. Južná stena kostola priamo vymedzuje Františkánsku ulicu.

Prečo a kedy bol kostol poškodený a prestal sa používať?

Pri veľkom požiari mesta v roku 1556 bol kostol veľmi poškodený, a preto sa až do roku 1671 nepoužíval. Počas Tököliho povstania v roku 1682 boli katolícke kostoly v Košiciach vydané luteránom. Katolíkom ostal k dispozícii len tento jediný chrám.

Ako kostol získal svoje patrocínium a barokový vzhľad?

Neskorším návratom katolíkov, a teda aj františkánov, sa začalo s opravou kostola, ktorý bol následne zasvätený svätému Antonovi Paduánskemu. Rozsiahla baroková prestavba prebehla v rokoch 1718-1724, počas ktorej bol kostol výrazne zbarokizovaný. V tomto slohu bola pozmenená predovšetkým loď kostola a jeho priečelie.

Ako vyzerá architektúra lode a jej oporný systém?

V lodi kostola sú dodnes evidentné stopy pôvodnej gotickej krížovej klenby, ktorá bola neskôr upravená na barokovú valenú klenbu s lunetami. Oporný systém lode je dobre vyvinutý na južnej strane, smerom do ulice, kde pozostáva z piatich viditeľných oporných pilierov. Na severnej strane presbytéria oporný systém chýba, pretože vonkajšie tlaky klenby sú odvedené na múry priliehajúcej sakristie.

Ktoré časti kostola si zachovali pôvodnú gotickú podobu?

Napriek barokizácii ostali nezmenené tieto gotické prvky: pretiahnuté gotické presbytérium, ukončené troma stenami osemuholníka a zaklenuté hnieždicovou rebrovou klenbou; neskorogotické pastofórium; a trojité sedile zdobené bohatou kružbou.

Ako sa vyvíjal vzhľad fasády kostola?

Vzhľad aktuálnej fasády je výsledkom viacerých historických vrstiev: baroková prestavba v rokoch 1718-1724, ďalšie úpravy v rokoch 1778 a 1838, ako aj posledné rekonštrukčné práce s konzerváciou a novým náterom okolo roku 2010. Po pamiatkovom výskume v rokoch 1980-1981 došlo k zásadnej zmene, keď bol na priečelí odkrytý a sprístupnený pohľadu gotický reliéf zo začiatku 15. storočia, ktorý je dnes jeho neodmysliteľnou súčasťou.

Čo je zaujímavé na výzdobe priečelia?

Nad hlavným portálom je do barokového baldachýnu vkomponovaný práve spomínaný gotický reliéf s námetom Kalvárie. V nikách nad bočnými vchodmi a na volútach sú umiestnené plastiky svätcov; v štítovej nike je socha Panny Márie od Šimona Griminga z roku 1720. Štvorhranná veža je pristavaná k severnému múru svätyne podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov.

Ako je vybavený interiér kostola?

Hlavný oltár pochádza z obdobia okolo roku 1760. Oltárny obraz s námetom Panny Márie s Ježiškom a so svätým Antonom Paduánskym je dielom rakúskeho maliara Michala Unterbergera. Bočné barokové oltáre a voľne visiace obrazy pochádzajú z 18. storočia. Medzi najpozoruhodnejšie predmety patrí pamätník hornouhorského kapitána Jozefa Renauda z roku 1736 s mramorovou rakvou a štyrmi soškami anjelov s vojenskými trofejmi.

Prečo sa kostol volá „seminárny“ a aké osobnosti s ním súvisia?

V roku 1804 sa v Košiciach zriadilo biskupstvo a vedľa kostola kňazský seminár. Odvtedy sa kostol nazýva aj ako Seminárny. S chrámom sú spojené aj významné osobnosti: počas svojho pobytu v Košiciach sem na každodenné bohoslužby chodil napríklad František I. Rákóczi. Dočasne tu bola pochovaná aj Alžbeta Báthoryová.

Čo odhalili moderné výskumy tohto historického kostola?

Výskum realizovaný v rokoch 1980-1981 Slovenským pamiatkovým ústavom priniesol prelomové poznatky. Okrem odkrytia gotického reliéfu a zamurovaného portálu sa zistilo, že až do 80. rokov 20. storočia nikto netušil, že sa v podlahe kostola nachádzajú pohrebné krypty zo 17. a 18. storočia. Boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista, ako aj zamurovaný bočný vstupný portál na južnej strane lode z 17. storočia. Ešte starší, gotický bočný portál je z prvej polovice 14. storočia. Výskum tiež ukázal, že pôvodná loď kostola bola asi o 3-4 metre vyššia a okná boli neskôr rozmerovo zmenšené. Šesťpodlažná veža bola budovaná v dvoch etapách, pričom jej štvrté podlažie bolo dokončené ešte v 14. storočia.