Zemplínsky hrad - Hrad Zemplín - Zemplínske hradisko

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam za pamiatkami smer Dolný Zemplín

Miesto, kde hrad žije v tichu

Keď som vyšiel na mierne návršie nad obcou Zemplín, najskôr ma prekvapilo ticho. Nečakal som hrad v podobe múrov a veží, ale skôr náznak miesta, ktoré tu bolo dávno predo mnou. Tráva, stromy, staré náhrobky a medzi nimi pocit, že stojím na pôde, ktorú kedysi chránili valy a strážili celé generácie. Toto je miesto, kde stál Zemplínsky hrad.

Zastal som a rozhliadol sa. Podo mnou sa rozprestierala dedina, pokojná a nenápadná. Len ťažko si dnes predstaviť, že práve tu sa kedysi rozhodovalo o správe kraja a bezpečí regiónu. Skúsil som si predstaviť hlasy Keltov, Slovanov a neskôr ľudí, ktorí po tomto mieste kráčali stáročia predo mnou.

Dnes z hradu zostali už len stopy v krajine. No práve tie mu dodávajú zvláštnu silu. Nie je to miesto, ktoré ohromí veľkosťou, ale také, ktoré človeka prinúti spomaliť. Medzi kostolmi a stromami som pochopil, že Zemplínsky hrad tu stále je – nie ako stavba, ale ako príbeh ukrytý pod nohami.

Odchádzal som potichu, s rešpektom. Niektoré miesta totiž netreba vidieť celé. Stačí ich precítiť.

Čo je Zemplínsky hrad a kde ho nájdete?

Zemplínsky hrad, známy aj ako hrad Zemplín, je dnes už len stredovekou hradnou zrúcaninou nachádzajúcou sa priamo v obci Zemplín v okrese Trebišov. Leží na návrší nad touto obcou. Jeho pozostatky a zvyšky základov ležia na východnom okraji obce, na miernom návrší v nadmorskej výške 121 metrov, odkiaľ sa otvára pohľad na dedinku pod ním. V súčasnom areáli hradu sa nachádzajú dva kostoly (gréckokatolícky a evanjelický) a moderný cintorín.

Aká je história tohto opevneného miesta?

Dejiny Zemplínskeho hradu sú mimoriadne dlhé a bohaté. Pôvodne tu stálo keltské hradisko, ktorého vznik sa datuje na koniec 1. storočia pred Kristom. Toto opevnené hradisko bolo obohnané valom s rozlohou približne 250 x 150 metrov a tvoril ho komplex centrálneho hradiska obklopeného menšími osadami. Zaniklo v 1. storočí nášho letopočtu po napadnutí Germánmi. Miesto však neostalo dlho prázdne – od konca 9. do 11. storočia si tu vybudovali svoje slovanské hradisko. Slovania znovu využili staršie hradby, rozšírili ich a posilnili drevenou konštrukciou, pričom veľkomoravské hradisko bolo obklopené ďalšími osadami.

Kedy a prečo tu vyrástol stredoveký hrad a kto ho vlastnil?

Na mieste slovanského hradiska bol na prelome 11. a 12. storočia postavený stredoveký kamenný hrad. Medzi 11. a 13. storočím bol vo vlastníctve uhorských kráľov, no neskôr prešiel do rúk významných šľachtických rodín. Začiatkom 14. storočia sa jeho pánmi stala vplyvná rodina Drugethovcov. Táto pôvodom talianska šľachta (de genere Druget) prišla do Uhorska s Anjouovcami a na východnom Slovensku si vybudovala rozsiahle panstvá. Ich vláda na Zemplíne trvala niekoľko generácií. Neskôr, v 16. storočí, ich na hrade vystriedala mocná rodina Perényiovcov, ktorá patrila k významným magnátskym rodom a hrala kľúčovú úlohu v dejinách celého regiónu.

Čo vieme o podobe a osude hradu?

Obraz hradu poznáme veľmi málo. Pravdepodobne zodpovedal bežným typom hradov 12.-13. storočia a počas existencie prešiel viacerými stavebnými úpravami. Postavili tu kamennú administratívnu budovu s vežou a malý kostolík. Najstaršia písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1214, kedy tu sídlil zástupca zemplínskeho župana. V 13. storočí sa Zemplínsky hrad stal sídlom zemplínskej župy a významným administratívnym centrom aj církevným centrom regiónu, pravdepodobne sídlom archidiakonátu. Podľa údajov z roku 1232 bol na hrade románsky kostol zasvätený sv. Jurajovi, ochrancovi opevnených sídl. K tomuto kostolu patril aj cintorín. Jeho základy sa však ani archeologickým výskumom nepodarilo objaviť; odkrylo sa len niekoľko častí múrov.

Ako a kedy bol hrad zničený?

Jeho funkcia ako župného sídla postupne upadala a úrady sa presúvali do okolitých miest. Osudný úder mu však zasadili protihabsburské stavovské povstania v 17. a začiatku 18. storočia. Tieto ozbrojené konflikty uhorskej šľachty priamo zasiahli východné Slovensko vrátane Zemplína. Hrad bol počas týchto nepokojov vypálený a zrejme už nikdy nebol obnovený. Konkrétne sa na jeho poškodení mohli podieľať nasledovné hlavné povstania:

Bočkajovo povstanie (1604–1606): Povstalci pod vedením Štefana Bočkaja obsadili Košice a veľkú časť východného Slovenska, vrátane Zemplína, vzbúrenci bojovali proti rekatolizácii a konfiškáciám majetkov.
Bethlenovo povstanie (1619–1626): Gabriel Bethlen ovládol východné územia, vrátane Košíc, čo mohlo opäť vystaviť hrad vojenským operáciám.
Tökölyho povstanie (1678–1685): Imrich Tököli útočil na východné Slovensko z kežmarskej základne.
Rákociho vojna za slobodu (1703–1711): František II. Rákoci dobyl banské mestá a celé Slovensko, čo pravdepodobne predstavovalo posledný fatálny tlak na už poškodený hrad.

Po týchto udalostiach hrad definitívne pustol. Koncom 18. storočia z neho zostala už len ruina; kameň bol použitý na stavbu evanjelického kostola a ešte roku 1872 bola zbúraná asi 15 metrov vysoká hradná veža.

Čo dnes uvidí návštevník na mieste a čo sa tam deje?

Do dnešných dní sa zachovali už len nepatrné zvyšky hradu, ktoré prirodzene splývajú s okolitým terénom a sú takmer úplne zakryté vegetáciou. Návšteva lokality tak vyžaduje trochu predstavivosti. Na mieste však návštevník nájde dva kostoly a cintorín. Pozitívnym aspektom je, že v areáli hradiska v súčasnosti prebieha archeologický výskum, ktorý môže prispieť k objasneniu jeho podoby. Práve táto autentická a pokojná atmosféra v spojení s tisícročnou históriou z nej robí výnimočné a tiché miesto pre zamyslenie.

Povesť o rozkaze, ktorý umlčal hrad

Keď bolo Tökölyho povstanie definitívne porazené a cisárska moc znovu upevnila svoje postavenie, dorazil do Zemplína rozkaz, ktorý sa nedal odvolať. Zemplínsky hrad mal zmiznúť. Nie preto, že by ešte kládol odpor, ale preto, aby sa už nikdy nemohol stať útočiskom pre ďalšie povstanie.

Povesť hovorí, že cisárski vojaci prišli skoro ráno. Hrad bol tichý, opustený, akoby tušil svoj osud. Kamene, ktoré stáročia chránili kraj, teraz padali jeden po druhom pod rukami tých, ktorí mali zabezpečiť poriadok a pokoj – aj za cenu zabudnutia.

Vraj v deň, keď zbúrali poslednú vežu, sa nad návrším zdvihol silný vietor. Starí ľudia verili, že to hrad vydýchol naposledy. Odvtedy sa hovorí, že zem na tomto mieste nikdy úplne neutíchla. Pod trávou a koreňmi stromov zostala ukrytá pamäť múrov.

A tak hrad nezanikol v boji, ale v tichu po ňom. Zmizol z obzoru, no nie z príbehov. Kto sa dnes postaví na návršie nad obcou Zemplín, stojí vraj presne tam, kde cisársky rozkaz ukončil jednu kapitolu dejín – a zároveň dal vzniknúť legende.