{"id":788,"date":"2013-08-04T10:49:40","date_gmt":"2013-08-04T08:49:40","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=788"},"modified":"2026-06-17T08:05:23","modified_gmt":"2026-06-17T06:05:23","slug":"bekefiho-chata","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/horske-chaty-a-utulne\/bekefiho-chata\/","title":{"rendered":"B\u00e9kefiho chata – zaniknut\u00e1"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Turistick\u00e9 chaty, horsk\u00e9 chaty a \u00fatulne <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\"B\u00e9kefiho<\/a>
B\u00e9kefiho chata \u2013 zaniknut\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

S\u00faradnice GPS:<\/strong>
\nN 48\u00b050.190′ E 021\u00b007.504′<\/p>\n

Prv\u00e1 svojho druhu v celom Uhorsku: Odhal\u00edte tajomstvo stratenej chaty v lesoch pri Ko\u0161iciach?<\/span><\/h2>\n

Predstavte si miesto, kde sa v roku 1914<\/b> zastavil \u010das.<\/p>\n

Stoj\u00edte na rozkvitnutej horskej l\u00fake Voz\u00e1rska<\/b> v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 575 metrov<\/b>, vzduch vonia ihli\u010d\u00edm a vy viete, \u017ee pod va\u0161imi nohami pulzuje hist\u00f3ria, o ktorej mnoh\u00ed len sn\u00edvaj\u00fa.<\/p>\n

Tu, v objat\u00ed \u010ciernej hory<\/b> (podcelok Pokryvy) na \u00fabo\u010d\u00ed Sp\u00e1len\u00e9ho vrchu<\/b> (797 m n. m.<\/b>), kedysi st\u00e1l symbol odvahy, pokroku a solidarity, ktor\u00fd nemal v celom vtedaj\u0161om kr\u00e1\u013eovstve obdobu. Nebola to len oby\u010dajn\u00e1 stavba.<\/p>\n

B\u00e9kefiho chata<\/b> bola revolu\u010dn\u00fdm dielom \u2013 v\u00f4bec prvou robotn\u00edckou turistickou chatou<\/b> postavenou na \u00fazem\u00ed cel\u00e9ho Uhorska<\/b><\/a>.<\/p>\n

Vznikla ako \u00fato\u010disko pre pracuj\u00facich \u013eud\u00ed, ktor\u00ed h\u013eadali pokoj od hluku tov\u00e1rn\u00ed a t\u00fa\u017eili po slobode v pr\u00edrode.<\/p>\n

Dnes u\u017e jej steny nepo\u010du\u0165, no kamenn\u00e9 z\u00e1klady<\/b> a tajupln\u00e1 pivnica<\/b> st\u00e1le \u010dakaj\u00fa v tieni lesa na svojich objavite\u013eov.<\/p>\n

Zostali len stopy v zemi a legenda, ktor\u00fa m\u00f4\u017eete kr\u00e1\u010dan\u00edm po modrej zna\u010dke<\/b> o\u017eivi\u0165 pr\u00e1ve vy.<\/p>\n

Sta\u010d\u00ed vyst\u00fapi\u0165 na zast\u00e1vke Ru\u017e\u00edn<\/b><\/a>, vyda\u0165 sa romantick\u00fdm \u00fadol\u00edm Mal\u00e9ho Ru\u017e\u00ednka<\/b><\/a> a necha\u0165 sa vies\u0165 dolinou, ktor\u00e1 ukr\u00fdva jedno z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch turistick\u00fdch tajomstiev v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska.<\/p>\n

Nad\u0161enie ko\u0161ick\u00fdch robotn\u00edkov a \u0165a\u017ek\u00e9 za\u010diatky<\/span><\/h2>\n

Cel\u00fd pr\u00edbeh sa za\u010dal p\u00edsa\u0165 na za\u010diatku roka 1911<\/b> v ko\u0161ickom robotn\u00edckom dome na M\u00e4siarskej ulici<\/b>.<\/p>\n

Pr\u00e1ve tam vznikla miestna odbo\u010dka Turistick\u00e9ho spolku Priate\u013eov pr\u00edrody<\/b>.<\/p>\n

Do jej \u010dela sa postavil obetav\u00fd kraj\u010d\u00edr Adolf B\u00e9kefi<\/b>, ktor\u00fd bol predsedom spolku a najviac sa zasl\u00fa\u017eil o my\u0161lienku aj samotn\u00fa realiz\u00e1ciu stavby.<\/p>\n

\u010clenovia spolku, preva\u017ene robotn\u00edci, zat\u00fa\u017eili po vlastnom \u00fato\u010disku v pr\u00edrode.<\/p>\n

N\u00e1js\u0165 spr\u00e1vne miesto v\u0161ak nebolo jednoduch\u00e9.<\/p>\n

P\u00f4vodn\u00fd pl\u00e1n postavi\u0165 chatu na vrchu Pokrivy narazil na nes\u00fahlas lesn\u00e9ho \u00faradu.<\/p>\n

Riadite\u013e \u00faradu Karol Karsay<\/b> v\u0161ak turistom pon\u00fakol alternat\u00edvu \u2013 l\u00faku Voz\u00e1rska<\/b>, kde v minulosti uhliari p\u00e1lili drevn\u00e9 uhlie pre h\u00e1mre.<\/p>\n

S v\u00fdstavbou sa za\u010dalo na jar 1914<\/b> pod\u013ea pl\u00e1nov tes\u00e1ra Andreja Reisza<\/b>.<\/p>\n

Mesto Ko\u0161ice podalo pomocn\u00fa ruku a darovalo drevo, stavebn\u00fd kame\u0148 a finan\u010dn\u00fd pr\u00edspevok.<\/p>\n

V\u010faka obrovskej dobrovo\u013en\u00edckej pr\u00e1ci samotn\u00fdch turistov vyr\u00e1stol na kamennom z\u00e1klade skromn\u00fd dvojizbov\u00fd zrub<\/b> s kapacitou pre pribli\u017ene 40 \u013eud\u00ed<\/b>.<\/p>\n

Sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie na konci j\u00fana 1914<\/b> pril\u00e1kalo viac ako 600 host\u00ed<\/b> z Ko\u0161\u00edc, Budape\u0161ti \u010di Miskolca.<\/p>\n

Chata dostala na po\u010des\u0165 svojho hlavn\u00e9ho inici\u00e1tora n\u00e1zov B\u00e9kefiho chata<\/b> (B\u00e9kefiho \u00fatul\u0148a).<\/p>\n

Rados\u0165 preru\u0161en\u00e1 vojnou a ve\u013ekolep\u00fd medzivojnov\u00fd rozkvet<\/span><\/h2>\n

Oslavy z otvorenia v\u0161ak mali trpk\u00fa pr\u00edchu\u0165.<\/p>\n

Hne\u010f na druh\u00fd de\u0148 po otvoren\u00ed zasiahla turistov \u0161okuj\u00faca spr\u00e1va o atent\u00e1te v Sarajeve<\/b>, ktor\u00fd rozp\u00fatal prv\u00fa svetov\u00fa vojnu<\/b>.<\/p>\n

Napriek \u0165a\u017ek\u00fdm \u010dasom chata neosirela.<\/p>\n

Po\u010das vojnov\u00fdch rokov striedavo prech\u00e1dzala z r\u00fak \u010deskoslovensk\u00fdch l\u00e9gi\u00ed<\/b><\/a> a vojsk Ma\u010farskej republiky r\u00e1d<\/b><\/a>, ktor\u00e9 proti sebe bojovali, no \u010dlenovia spolku sa o \u0148u svedomito starali a chata toto turbulentn\u00e9 obdobie pre\u017eila.<\/p>\n

Skuto\u010dn\u00fd zlat\u00fd vek a rozkvet za\u017eila v medzivojnovom obdob\u00ed<\/b>, kedy patrila medzi najob\u013e\u00fabenej\u0161ie a najnav\u0161tevovanej\u0161ie turistick\u00e9 chaty na celom Slovensku.<\/p>\n

Z\u00e1ujem o horsk\u00fa turistiku r\u00e1stol tak r\u00fdchlo, \u017ee p\u00f4vodn\u00e1 kapacita prestala sta\u010di\u0165.<\/p>\n

V roku 1933<\/b> sa preto prist\u00fapilo k mas\u00edvnej dostavbe modern\u00e9ho poschodov\u00e9ho traktu<\/b> pod\u013ea projektu in\u017einiera Kleina<\/b>.<\/p>\n

V j\u00fali 1934<\/b> sa chata do\u010dkala svojho druh\u00e9ho otvorenia.<\/p>\n

Z malej \u00fatulne sa stal ve\u013ek\u00fd, osemizbov\u00fd komplex s poschodovou pr\u00edstavbou<\/b>, ktor\u00fd dok\u00e1zal prich\u00fdli\u0165 a\u017e 75 turistov<\/b> (pon\u00fakal 60 postel\u00ed<\/b>) a bol vybaven\u00fd dokonca aj \u00fastredn\u00fdm k\u00faren\u00edm<\/b>. Predstavte si tie ve\u010dery: praskanie oh\u0148a v krbe, smiech desiatok \u013eud\u00ed a pocit slobody.<\/p>\n

Po\u010das hlbokej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy tu navy\u0161e ako dobrovo\u013en\u00ed chat\u00e1ri p\u00f4sobili nezamestnan\u00ed ko\u0161ick\u00ed turisti Eugen Andre\u00e1sz<\/b> a Vojtech Papincs\u00e1k<\/b>.<\/p>\n

Temn\u00e9 roky a krvav\u00e9 trag\u00e9die<\/span><\/h2>\n

S bl\u00ed\u017eiacou sa druhou svetovou vojnou sa pokojn\u00e1 horsk\u00e1 atmosf\u00e9ra za\u010dala vytr\u00e1ca\u0165.<\/p>\n

Po arbitr\u00e1\u017ei v roku 1939<\/b> sa chata ocitla priamo na novej, nap\u00e4tej ma\u010farsko-slovenskej hranici<\/b>, pri\u010dom zostala na slovenskej strane.<\/p>\n

Stala sa strategick\u00fdm, no nebezpe\u010dn\u00fdm miestom, cez ktor\u00e9 po\u013esk\u00ed odbojm\u00e1ri<\/b> ileg\u00e1lne utekali do Ma\u010farska.<\/p>\n

Rok 1944<\/b> priniesol do okolia chaty strach a n\u00e1silie.<\/p>\n

Hust\u00e9 lesy \u010ciernej hory ovl\u00e1dli partiz\u00e1nske skupiny<\/b> a nemeck\u00e9 jednotky.<\/p>\n

Chata bola svedkom dvoch chladnokrvn\u00fdch vr\u00e1\u017ed<\/b> \u2013 partiz\u00e1ni tu najprv nespravodlivo obvinili a popravili miestneho h\u00e1jnika Ernesta Gaiswinklera<\/b> a nesk\u00f4r, v novembri 1944<\/b>, na chate zastrelili aj lesmajstra Viliama Schmidta<\/b> pre \u00fadajn\u00fa kolabor\u00e1ciu.<\/p>\n

Na sklonku roka sa priamo v okol\u00ed zrubu strhli tvrd\u00e9 frontov\u00e9 boje<\/b>.<\/p>\n

Smutn\u00fd koniec a dne\u0161n\u00e1 realita<\/span><\/h2>\n

Paradoxom hist\u00f3rie je, \u017ee samotn\u00e9 frontov\u00e9 besnenie a prechody arm\u00e1d B\u00e9kefiho chata pre\u017eila bez fat\u00e1lnych \u0161k\u00f4d.<\/p>\n

Osud k nej v\u0161ak bol krut\u00fd \u2013 to, \u010do nezni\u010dila vojna, dokonala ruka \u010dloveka. Jej definit\u00edvny koniec pri\u0161iel v lete roku 1945<\/b>.<\/p>\n

Vyplienili ju a \u00famyselne podp\u00e1lili nezn\u00e1mi zlodeji<\/b>, hoci vtedaj\u0161ie ofici\u00e1lne spr\u00e1vy po\u017eiar pohodlne zvalili na prebehnut\u00e9 vojnov\u00e9 oper\u00e1cie.<\/p>\n

Aj ke\u010f sa po vojne v\u00e1\u017ene uva\u017eovalo o jej obnove a stavba bola zaraden\u00e1 do rozvojov\u00fdch pl\u00e1nov, k jej znovupostaveniu u\u017e nikdy nedo\u0161lo.<\/p>\n

Ak sa dnes vyberiete na po\u013eanu Voz\u00e1rska<\/strong>, ktor\u00e1 je s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00edrodnej rezerv\u00e1cie, po kedysi sl\u00e1vnej chate, na ktor\u00fa boli miestni hrd\u00ed, n\u00e1jdete u\u017e len skromn\u00e9 stopy.<\/p>\n

V tr\u00e1ve na okraji l\u00faky sa ukr\u00fdvaj\u00fa machom zarasten\u00e9 kamenn\u00e9 z\u00e1klady<\/b>, star\u00e1 studen\u00e1 pivnica<\/b> a pokr\u00faten\u00e9, hrdzav\u00e9 zvy\u0161ky \u017eelezn\u00fdch postel\u00ed<\/b>.<\/p>\n

S\u00fa to tich\u00ed svedkovia za\u0161lej sl\u00e1vy prvej robotn\u00edckej \u00fatulne, ktorej pr\u00edbeh si pr\u00edroda zobrala s\u010dasti sp\u00e4\u0165, no jej odkaz v lesoch pri Ko\u0161iciach \u017eije dodnes.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 k ruin\u00e1m B\u00e9kefiho chaty? <\/span><\/h2>\n

K miestu, kde st\u00e1la B\u00e9kefiho chata<\/strong>, resp. k jej zachovan\u00fdm z\u00e1kladom, sa naj\u013eah\u0161ie dostanete po \"\" modrej turistickej zna\u010dke<\/strong> zo \u017eelezni\u010dnej zast\u00e1vky Ru\u017e\u00edn<\/strong><\/a> cez malebn\u00fa dolinu Mal\u00fd Ru\u017e\u00ednok<\/a><\/strong>.<\/p>\n

Str\u00e1\u017eca Voz\u00e1rskej: Na\u0161li by ste odvahu prija\u0165 mraziv\u00fd bozk nesmrte\u013enosti?<\/span><\/h2>\n

Mali ste niekedy pocit, \u017ee v\u00e1s les sleduje?<\/b><\/p>\n

\u017de stromy nie s\u00fa len drevo a listy, ale nem\u00ed svedkovia pr\u00edbehov, ktor\u00e9 sa do nich vryli pred stovkami rokov?<\/p>\n

Na horskej l\u00fake Voz\u00e1rska<\/b>, v tieni Sp\u00e1len\u00e9ho vrchu<\/b>, sa dodnes vzn\u00e1\u0161a opar legendy o mu\u017eovi, ktor\u00fd na\u0161iel cestu von z lesa, len aby v \u0148om ostal nav\u017edy.<\/p>\n

Pred d\u00e1vnymi rokmi \u017eil v kraji pod \u010ciernou horou<\/b> sk\u00fasen\u00fd po\u013eovn\u00edk Attila<\/b>.<\/p>\n

Bol to mu\u017e h\u00f4r, no v jedno osudn\u00e9 popoludnie ho Voz\u00e1rska pohltila.<\/p>\n

\u010cistina sa za\u010dala kr\u00fati\u0165 v nekone\u010dn\u00fdch s\u013eu\u010dk\u00e1ch<\/b> a ka\u017ed\u00fd zn\u00e1my chodn\u00edk zmizol.<\/p>\n

Ke\u010f u\u017e bezn\u00e1dejne klesal k zemi, z tie\u0148ov vyst\u00fapila ona \u2013 nadpozemsky kr\u00e1sna bytos\u0165 s o\u010dami hlbok\u00fdmi ako no\u010dn\u00e1 obloha.<\/p>\n

\u201eVyvediem \u0165a,\u201c za\u0161epkala, no jej hlas mrazil.<\/p>\n

\u201eAle cena je tvoja krv<\/b>.<\/p>\n

Ak ostane\u0161 s\u00e1m, do mesiaca zomrie\u0161.<\/p>\n

Ak p\u00f4jde\u0161 so mnou, tvoj \u017eivot sa zmen\u00ed nav\u017edy.\u201c<\/p>\n

Attila, zvieran\u00fd strachom zo smrti, s\u00fahlasil.<\/p>\n

K spe\u010dateniu osudu do\u0161lo pri malom, zamrznutom potoku<\/b> v h\u013abke \u010ciernej hory.<\/p>\n

\u017dena vzala Attilovu prav\u00fa ruku do svojich dlan\u00ed, ktor\u00e9 boli m\u0155tvolne chladn\u00e9<\/b>.<\/p>\n

Starod\u00e1vnym no\u017eom s kostenou r\u00fa\u010dkou<\/b> mu na dlani urobila plytk\u00fd, ale jasn\u00fd rez.<\/p>\n

Na bielej poko\u017eke sa zaleskli tmav\u00e9 kvapky krvi.<\/p>\n

\u017dena n\u00e1sledne prilo\u017eila jeho ruku k svojim per\u00e1m, dvakr\u00e1t sa jazykom dotkla jeho krvi<\/b> a pustila ho.<\/p>\n

Tento akt mal hlbok\u00e9 magick\u00e9 n\u00e1sledky, ktor\u00e9 nav\u017edy zmenili Attilovu podstatu.<\/p>\n

Od momentu dotyku s krvou za\u010dalo Attilovo srdce patri\u0165 \u017eene<\/b>.<\/p>\n

Ich srdcia sa zviazali a za\u010dali bi\u0165 v spolo\u010dnom takte<\/b>, aby ho les chr\u00e1nil.<\/p>\n

V\u010faka tomuto aktu ho \u017eena za\u010dala c\u00edti\u0165 vn\u00fatri seba a \u010doskoro sa nau\u010dili navz\u00e1jom po\u010du\u0165 svoje my\u0161lienky<\/b>.<\/p>\n

Rana po reze sa zahojila za rekordn\u00e9 dva dni, pri\u010dom za sebou zanechala tenk\u00fa bielu jazvu<\/b>, ktor\u00e1 bola trvalo chladnej\u0161ia ne\u017e zvy\u0161ok tela, akoby v nej zamrzol \u013ead.<\/p>\n

T\u00e1to jazva sa stala symbolom pam\u00e4te<\/b> na to, k\u00fdm Attila kedysi bol a k\u00fdm by mohol by\u0165, ak by si vybral in\u00fa cestu.<\/p>\n

Attila sa za\u010dal meni\u0165. Jeho zmysly sa vyostrili a prestal starn\u00fa\u0165<\/b>.<\/p>\n

Dozvedel sa, \u017ee pred n\u00edm t\u00e1to str\u00e1\u017eky\u0148a prahu zachr\u00e1nila u\u017e dvan\u00e1s\u0165 mu\u017eov<\/b>.<\/p>\n

Ka\u017ed\u00e9ho z nich mala rada, s ka\u017ed\u00fdm pre\u017eila chv\u00edle pozemsk\u00e9ho \u0161\u0165astia a pokoja, no jeden po druhom nakoniec splynuli s pr\u00edrodou<\/b> ako osamel\u00ed str\u00e1\u017ecovia.<\/p>\n

Stali sa tich\u00fdmi skalami \u010di \u0161umiacimi stromami, zatia\u013e \u010do ona ost\u00e1vala sama.<\/p>\n

S Attilom to v\u0161ak bolo in\u00e9.<\/p>\n

Hoci jej srdce poznalo dvan\u00e1s\u0165 tv\u00e1r\u00ed, a\u017e v trin\u00e1stom mu\u017eovi<\/b> na\u0161la svoju skuto\u010dn\u00fa, osudov\u00fa l\u00e1sku<\/b>.<\/p>\n

On nebol len \u010fal\u0161\u00edm spolo\u010dn\u00edkom v porad\u00ed, bol jej spriaznenou du\u0161ou<\/b>, kv\u00f4li ktorej sa aj ona rozhodla zmeni\u0165 svoj osud.<\/p>\n

Civiliz\u00e1cia pre nich prestala existova\u0165 a v tichu divo\u010diny pod Sp\u00e1len\u00fdm vrchom na\u0161li obaja absol\u00fatny vn\u00fatorn\u00fd pokoj<\/b>.<\/p>\n

Napokon pri\u0161iel de\u0148, ke\u010f sa ich spolo\u010dn\u00fd \u010das na zemi naplnil.<\/p>\n

Na rozdiel od dvan\u00e1stich mu\u017eov pred n\u00edm, ktor\u00fdch nechala splyn\u00fa\u0165 s lesom sam\u00fdch, sa tentoraz rozhodla splyn\u00fa\u0165 s divo\u010dinou aj ona<\/b>.<\/p>\n

V poslednom, pevnom objat\u00ed na okraji l\u00faky Voz\u00e1rska sa ich tel\u00e1 rozplynuli do \u0161umu l\u00edstia a v\u00f4ne hliny.<\/p>\n

Odi\u0161li spolu tam, kam u\u017e \u017eiadna \u013eudsk\u00e1 stopa nevedie<\/b>, a stali sa samotn\u00fdm srdcom hory.<\/p>\n

Hovor\u00ed sa, \u017ee ak dnes stoj\u00edte na Voz\u00e1rskej v \u00faplnom tichu, ten jemn\u00fd mraziv\u00fd v\u00e1nok<\/b> na va\u0161ej tv\u00e1ri nie je vietor \u2013 je to dych ich nekone\u010dnej l\u00e1sky<\/b>, ktor\u00e1 tu ostala nav\u017edy zakliata.<\/p>\n

Odha\u013ete miesto, kde o\u017e\u00edvaj\u00fa legendy<\/span><\/h2>\n

\u010ci u\u017e v\u00e1s na l\u00faku Voz\u00e1rska pritiahne pohnut\u00fd osud prvej robotn\u00edckej chaty v Uhorsku, alebo mraziv\u00e1 lovestory o jej ve\u010dn\u00fdch str\u00e1\u017ecoch, jedno je ist\u00e9 \u2013 toto miesto v\u00e1s nenech\u00e1 chladn\u00fdmi. Pod Sp\u00e1len\u00fdm vrchom sa minulos\u0165 neukr\u00fdva v hrub\u00fdch knih\u00e1ch, ale v tieni stromov a star\u00fdch kamenn\u00fdch z\u00e1kladoch. Zba\u013ete si batoh, vydajte sa po modrej zna\u010dke z Ru\u017e\u00edna a preme\u0148te oby\u010dajn\u00fa nede\u013en\u00fa prech\u00e1dzku na vlastn\u00fa objavite\u013esk\u00fa exped\u00edciu. Lesy pri Ko\u0161iciach toti\u017e st\u00e1le \u010dakaj\u00fa na t\u00fdch, ktor\u00ed dok\u00e1\u017eu na\u010d\u00fava\u0165 ich tajupln\u00e9mu \u0161epotu.<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n