{"id":788,"date":"2013-08-04T10:49:40","date_gmt":"2013-08-04T08:49:40","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=788"},"modified":"2026-03-24T14:56:16","modified_gmt":"2026-03-24T13:56:16","slug":"bekefiho-chata","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/horske-chaty-a-utulne\/bekefiho-chata\/","title":{"rendered":"B\u00e9kefiho chata – zaniknut\u00e1"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Turistick\u00e9 chaty, horsk\u00e9 chaty a \u00fatulne <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\"B\u00e9kefiho<\/a>
B\u00e9kefiho chata \u2013 zaniknut\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

S\u00faradnice GPS:<\/strong>
\nN 48\u00b050.190′ E 021\u00b007.504′<\/p>\n

Prv\u00e1 svojho druhu v celom Uhorsku: Odhal\u00edte tajomstvo stratenej chaty v lesoch pri Ko\u0161iciach?<\/span><\/h2>\n

Predstavte si miesto, kde sa v roku 1914 zastavil \u010das.<\/b> Stoj\u00edte na rozkvitnutej horskej l\u00fake Voz\u00e1rska, vzduch vonia ihli\u010d\u00edm a vy viete, \u017ee pod va\u0161imi nohami pulzuje hist\u00f3ria, o ktorej mnoh\u00ed len sn\u00edvaj\u00fa. Tu, v objat\u00ed \u010ciernej hory, kedysi st\u00e1l symbol odvahy a oddychu, ktor\u00fd nemal v celom vtedaj\u0161om kr\u00e1\u013eovstve obdobu.<\/p>\n

Nebola to len oby\u010dajn\u00e1 stavba. B\u00e9kefiho chata<\/b> bola revolu\u010dn\u00fdm dielom \u2013 prv\u00fdm \u00fato\u010diskom pre robotn\u00edkov, ktor\u00ed h\u013eadali pokoj od hluku tov\u00e1rn\u00ed. Predstavte si tie ve\u010dery v medzivojnovom obdob\u00ed: praskanie oh\u0148a v krbe, smiech 75 turistov a pocit slobody, ktor\u00fd nedok\u00e1zali zlomi\u0165 ani svetov\u00e9 vojny. Chata bola svedkom bojov l\u00e9gi\u00ed, zmien hran\u00edc aj hrdinsk\u00fdch pr\u00edbehov.<\/p>\n

Osud k nej v\u0161ak bol krut\u00fd. To, \u010do nezni\u010dila vojna, dokonala ruka \u010dloveka v roku 1945. Dnes u\u017e steny nepo\u010du\u0165, no kamenn\u00e9 z\u00e1klady a tajupln\u00e1 pivnica st\u00e1le \u010dakaj\u00fa v tieni Sp\u00e1len\u00e9ho vrchu na svojich objavite\u013eov. Zostali len stopy v zemi a legenda, ktor\u00fa m\u00f4\u017eete kr\u00e1\u010dan\u00edm po modrej zna\u010dke o\u017eivi\u0165 pr\u00e1ve vy.<\/b> Pr\u00edroda si vzala k\u00fasok sp\u00e4\u0165, ale ten zvy\u0161ok… ten mus\u00edte vidie\u0165 na vlastn\u00e9 o\u010di. Sta\u010d\u00ed vyst\u00fapi\u0165 na zast\u00e1vke Ru\u017e\u00edn a necha\u0165 sa vies\u0165 dolinou, ktor\u00e1 ukr\u00fdva jedno z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch turistick\u00fdch tajomstiev v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska.<\/p>\n

Kde sa nach\u00e1dzala B\u00e9kefiho chata a ak\u00fd m\u00e1 historick\u00fd v\u00fdznam? <\/span><\/h2>\n

B\u00e9kefiho chata<\/strong> bola prvou robotn\u00edckou turistickou chatou<\/strong> postavenou na \u00fazem\u00ed Uhorska. Vznikla u\u017e v roku 1914<\/strong>. St\u00e1la na malebnej horskej l\u00fake Voz\u00e1rska<\/strong> na \u00fabo\u010d\u00ed Sp\u00e1len\u00e9ho vrchu<\/strong> (797 m n. m.) vo vrchoch \u010ciernej hory<\/strong> (podcelok Pokryvy).<\/p>\n

Ako sa B\u00e9kefiho chata postupne rozrastala? <\/span><\/h2>\n

P\u00f4vodne i\u0161lo o skromn\u00fa dvojizbov\u00fa chatu<\/strong> s kapacitou pribli\u017ene 40 os\u00f4b<\/strong>. V roku 1934<\/strong> bola roz\u0161\u00edren\u00e1 o poschodov\u00fa pr\u00edstavbu, \u010d\u00edm sa jej kapacita zv\u00fd\u0161ila na 75 turistov<\/strong>.<\/p>\n

Po kom bola chata pomenovan\u00e1? <\/span><\/h2>\n

N\u00e1zov nesie meno Adolf B\u00e9kefi<\/strong>, ktor\u00fd bol predsedom robotn\u00edckeho turistick\u00e9ho spolku a najviac sa zasl\u00fa\u017eil o jej v\u00fdstavbu a vznik.<\/p>\n

\u010c\u00edm bola B\u00e9kefiho chata v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 v medzivojnovom obdob\u00ed? <\/span><\/h2>\n

V medzivojnovom obdob\u00ed patrila medzi najob\u013e\u00fabenej\u0161ie a najnav\u0161tevovanej\u0161ie<\/strong> turistick\u00e9 chaty na Slovensku.<\/p>\n

Ako vojnov\u00e9 udalosti ovplyvnili osud chaty? <\/span><\/h2>\n

Chata pre\u017eila prv\u00fa aj druh\u00fa svetov\u00fa vojnu<\/strong>. Po\u010das vojny striedavo prech\u00e1dzala z r\u00fak \u010deskoslovensk\u00fdch l\u00e9gi\u00ed a vojsk Ma\u010farskej republiky r\u00e1d, ktor\u00e9 proti sebe bojovali.<\/p>\n

\u010co sa stalo s chatou po druhej svetovej vojne? <\/span><\/h2>\n

\u017dia\u013e, v lete 1945<\/strong> ju nezn\u00e1mi zlodeji vykradli a podp\u00e1lili<\/strong>. Dnes z nej zostali u\u017e len kamenn\u00e9 z\u00e1klady a pivnica<\/strong>, ktor\u00e9 pripom\u00ednaj\u00fa kedysi ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fa turistick\u00fa chatu<\/strong>.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 k ruin\u00e1m B\u00e9kefiho chaty? <\/span><\/h2>\n

K miestu, kde st\u00e1la B\u00e9kefiho chata<\/strong>, resp. k jej zachovan\u00fdm z\u00e1kladom, sa naj\u013eah\u0161ie dostanete po modrej turistickej zna\u010dke<\/strong> z \u017eelezni\u010dnej zast\u00e1vky Ru\u017e\u00edn<\/strong> cez malebn\u00fa dolinu Mal\u00fd Ru\u017e\u00ednok<\/strong>.<\/p>\n

Str\u00e1\u017eca Voz\u00e1rskej: Na\u0161li by ste odvahu prija\u0165 mraziv\u00fd bozk nesmrte\u013enosti?<\/span><\/h2>\n

Mali ste niekedy pocit, \u017ee v\u00e1s les sleduje?<\/b> \u017de stromy nie s\u00fa len drevo a listy, ale nem\u00ed svedkovia pr\u00edbehov, ktor\u00e9 sa do nich vryli pred stovkami rokov? Na horskej l\u00fake Voz\u00e1rska<\/b>, v tieni Sp\u00e1len\u00e9ho vrchu<\/b>, sa dodnes vzn\u00e1\u0161a opar legendy o mu\u017eovi, ktor\u00fd na\u0161iel cestu von z lesa, len aby v \u0148om ostal nav\u017edy.<\/p>\n

Pred d\u00e1vnymi rokmi \u017eil v kraji pod \u010ciernou horou<\/b> sk\u00fasen\u00fd po\u013eovn\u00edk Attila<\/b>. Bol to mu\u017e h\u00f4r, no v jedno osudn\u00e9 popoludnie ho Voz\u00e1rska pohltila. \u010cistina sa za\u010dala kr\u00fati\u0165 v nekone\u010dn\u00fdch s\u013eu\u010dk\u00e1ch<\/b> a ka\u017ed\u00fd zn\u00e1my chodn\u00edk zmizol. Ke\u010f u\u017e bezn\u00e1dejne klesal k zemi, z tie\u0148ov vyst\u00fapila ona \u2013 nadpozemsky kr\u00e1sna bytos\u0165 s o\u010dami hlbok\u00fdmi ako no\u010dn\u00e1 obloha. \u201eVyvediem \u0165a,\u201c za\u0161epkala, no jej hlas mrazil. \u201eAle cena je tvoja krv<\/b>. Ak ostane\u0161 s\u00e1m, do mesiaca zomrie\u0161. Ak p\u00f4jde\u0161 so mnou, tvoj \u017eivot sa zmen\u00ed nav\u017edy.\u201c Attila, zvieran\u00fd strachom zo smrti, s\u00fahlasil.<\/p>\n

K spe\u010dateniu osudu do\u0161lo pri malom, zamrznutom potoku<\/b> v h\u013abke \u010ciernej hory. \u017dena vzala Attilovu prav\u00fa ruku do svojich dlan\u00ed, ktor\u00e9 boli m\u0155tvolne chladn\u00e9<\/b>. Starod\u00e1vnym no\u017eom s kostenou r\u00fa\u010dkou<\/b> mu na dlani urobila plytk\u00fd, ale jasn\u00fd rez. Na bielej poko\u017eke sa zaleskli tmav\u00e9 kvapky krvi. \u017dena n\u00e1sledne prilo\u017eila jeho ruku k svojim per\u00e1m, dvakr\u00e1t sa jazykom dotkla jeho krvi<\/b> a pustila ho. Tento akt mal hlbok\u00e9 magick\u00e9 n\u00e1sledky, ktor\u00e9 nav\u017edy zmenili Attilovu podstatu.<\/p>\n

Od momentu dotyku s krvou za\u010dalo Attilovo srdce patri\u0165 \u017eene<\/b>. Ich srdcia sa zviazali a za\u010dali bi\u0165 v spolo\u010dnom takte<\/b>, aby ho les chr\u00e1nil. V\u010faka tomuto aktu ho \u017eena za\u010dala c\u00edti\u0165 vn\u00fatri seba a \u010doskoro sa nau\u010dili navz\u00e1jom po\u010du\u0165 svoje my\u0161lienky<\/b>. Rana po reze sa zahojila za rekordn\u00e9 dva dni, pri\u010dom za sebou zanechala tenk\u00fa bielu jazvu<\/b>, ktor\u00e1 bola trvalo chladnej\u0161ia ne\u017e zvy\u0161ok tela, akoby v nej zamrzol \u013ead. T\u00e1to jazva sa stala symbolom pam\u00e4te<\/b> na to, k\u00fdm Attila kedysi bol a k\u00fdm by mohol by\u0165, ak by si vybral in\u00fa cestu.<\/p>\n

Attila sa za\u010dal meni\u0165. Jeho zmysly sa vyostrili a prestal starn\u00fa\u0165<\/b>. Dozvedel sa, \u017ee pred n\u00edm t\u00e1to str\u00e1\u017eky\u0148a prahu zachr\u00e1nila u\u017e dvan\u00e1s\u0165 mu\u017eov<\/b>. Ka\u017ed\u00e9ho z nich mala rada, s ka\u017ed\u00fdm pre\u017eila chv\u00edle pozemsk\u00e9ho \u0161\u0165astia a pokoja, no jeden po druhom nakoniec splynuli s pr\u00edrodou<\/b> ako osamel\u00ed str\u00e1\u017ecovia. Stali sa tich\u00fdmi skalami \u010di \u0161umiacimi stromami, zatia\u013e \u010do ona ost\u00e1vala sama.<\/p>\n

S Attilom to v\u0161ak bolo in\u00e9. Hoci jej srdce poznalo dvan\u00e1s\u0165 tv\u00e1r\u00ed, a\u017e v trin\u00e1stom mu\u017eovi<\/b> na\u0161la svoju skuto\u010dn\u00fa, osudov\u00fa l\u00e1sku<\/b>. On nebol len \u010fal\u0161\u00edm spolo\u010dn\u00edkom v porad\u00ed, bol jej spriaznenou du\u0161ou<\/b>, kv\u00f4li ktorej sa aj ona rozhodla zmeni\u0165 svoj osud. Civiliz\u00e1cia pre nich prestala existova\u0165 a v tichu divo\u010diny pod Sp\u00e1len\u00fdm vrchom na\u0161li obaja absol\u00fatny vn\u00fatorn\u00fd pokoj<\/b>.<\/p>\n

Napokon pri\u0161iel de\u0148, ke\u010f sa ich spolo\u010dn\u00fd \u010das na zemi naplnil. Na rozdiel od dvan\u00e1stich mu\u017eov pred n\u00edm, ktor\u00fdch nechala splyn\u00fa\u0165 s lesom sam\u00fdch, sa tentoraz rozhodla splyn\u00fa\u0165 s divo\u010dinou aj ona<\/b>. V poslednom, pevnom objat\u00ed na okraji l\u00faky Voz\u00e1rska sa ich tel\u00e1 rozplynuli do \u0161umu l\u00edstia a v\u00f4ne hliny. Odi\u0161li spolu tam, kam u\u017e \u017eiadna \u013eudsk\u00e1 stopa nevedie<\/b>, a stali sa samotn\u00fdm srdcom hory. Hovor\u00ed sa, \u017ee ak dnes stoj\u00edte na Voz\u00e1rskej v \u00faplnom tichu, ten jemn\u00fd mraziv\u00fd v\u00e1nok<\/b> na va\u0161ej tv\u00e1ri nie je vietor \u2013 je to dych ich nekone\u010dnej l\u00e1sky<\/b>, ktor\u00e1 tu ostala nav\u017edy zakliata.<\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n