{"id":5296,"date":"2014-02-04T19:29:46","date_gmt":"2014-02-04T17:29:46","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=5296"},"modified":"2026-05-11T15:34:28","modified_gmt":"2026-05-11T13:34:28","slug":"kosicky-zlaty-poklad","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/zaujimavosti\/kosicky-zlaty-poklad\/","title":{"rendered":"Ko\u0161ick\u00fd zlat\u00fd poklad"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Zauj\u00edmavosti <\/span><\/a>\n
<\/div>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong>Ko\u0161ice<\/a> – M\u010c Star\u00e9 mesto<\/a><\/p>\n

<\/div>\n

Kde n\u00e1jdete Ko\u0161ick\u00fd zlat\u00fd poklad a pre\u010do patr\u00ed k svetov\u00fdm unik\u00e1tom?<\/span><\/h2>\n

Ko\u0161ick\u00fd zlat\u00fd poklad<\/b> predstavuje fascinuj\u00face l\u00e1kadlo pre ka\u017ed\u00e9ho cestovate\u013ea, preto\u017ee ide o najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a najbohat\u0161\u00ed n\u00e1lez zlat\u00fdch minc\u00ed<\/b> na \u00fazem\u00ed Slovenska. Tento dychber\u00faci objav, ktor\u00fd je v nepo\u0161kodenej podobe od doby n\u00e1lezu jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zlat\u00fdch pokladov na svete<\/b>, sa udial 24. augusta 1935<\/b> pri stavebn\u00fdch pr\u00e1cach a kopan\u00ed z\u00e1kladov budovy finan\u010dn\u00e9ho riadite\u013estva<\/b> na Hlavnej ulici \u010d. 68 v Ko\u0161iciach<\/b>.<\/p>\n

\u010co pon\u00faka nov\u00e1 z\u00e1\u017eitkov\u00e1 expoz\u00edcia Cesta za pokladom?<\/span><\/h2>\n

Aktu\u00e1lne funguj\u00faca, vynoven\u00e1 expoz\u00edcia \u201eCesta za pokladom\u201c<\/b> zodpoved\u00e1 najmodernej\u0161\u00edm svetov\u00fdm v\u00fdstavn\u00fdm \u0161tandardom a trendom<\/b>. K\u00fdm doposia\u013e bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm l\u00e1kadlom samotn\u00fd n\u00e1lez \u2013 Ko\u0161ick\u00fd zlat\u00fd poklad<\/b>, odteraz s\u00fa to aj v\u00fdstavn\u00e9 priestory<\/b>, ktor\u00e9 evokuj\u00fa autentick\u00e9 prostredie bane \u010di mincovne<\/b>. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci sa aj v\u010faka nim pomyselne vr\u00e1tia v \u010dase a obozn\u00e1mia sa s cel\u00fdm procesom premeny zlata na peniaze<\/b>, po\u010dn\u00fac \u0165a\u017ebou zlatej rudy<\/b> a\u017e po razbu minc\u00ed<\/b>, ktor\u00fa si bud\u00fa m\u00f4c\u0165 dokonca sami vysk\u00fa\u0161a\u0165.<\/p>\n

Ak\u00e9 interakt\u00edvne prvky a nov\u00e9 poklady m\u00f4\u017eete v m\u00fazeu vidie\u0165?<\/span><\/h2>\n

Pre rodiny je pripraven\u00e1 kreat\u00edvna a hern\u00e1 z\u00f3na pre deti<\/b>, pln\u00e1 hlavolamov a r\u00f4znorod\u00fdch netradi\u010dn\u00fdch \u00faloh, pri\u010dom pribudli aj nev\u0161edn\u00e9 interakt\u00edvne prvky<\/b>. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 up\u00fataj\u00fa okrem stoviek origin\u00e1lnych minc\u00ed, ako s\u00fa zlat\u00e9 duk\u00e1ty, strieborn\u00e9 toliare, gro\u0161e, den\u00e1re a meden\u00e9 grajciare<\/b>, aj poklady, ktor\u00e9 n\u00e1v\u0161tevn\u00edci doposia\u013e nemali mo\u017enos\u0165 vidie\u0165.<\/p>\n

V\u00fdchodoslovensk\u00e9 m\u00fazeum<\/b> v\u00f4bec po prv\u00fdkr\u00e1t odhal\u00ed tajomstv\u00e1 pr\u00edbehu Ko\u0161ick\u00e9ho strieborn\u00e9ho pokladu<\/b> a spr\u00edstupn\u00ed aj Meden\u00fd poklad jednook\u00e9ho far\u00e1ra z Obi\u0161oviec<\/b>, ktor\u00fd miestny k\u0148az zakopal pod prah kostola. Tieto n\u00e1lezy dop\u013a\u0148aj\u00fa u\u017e zn\u00e1my Bohdanovsk\u00fd strieborno-zlat\u00fd poklad<\/b>, Zlat\u00fd folkmarsk\u00fd poklad<\/b> a Mal\u00fd ko\u0161ick\u00fd zlat\u00fd poklad<\/b>.<\/p>\n

Ako prebieha vizu\u00e1lna cesta k samotn\u00e9mu zlatu?<\/span><\/h2>\n

Cesta k hlavn\u00e9mu cie\u013eu vedie cez tajomn\u00fd UV tunel<\/b>, v ktorom sa po sten\u00e1ch premietaj\u00fa umeleck\u00e9 mot\u00edvy zo zlat\u00fdch a strieborn\u00fdch minc\u00ed<\/b>. Pred vstupom do tohto tunela ka\u017ed\u00e9ho uchv\u00e1ti vy\u0161e dvojmetrov\u00fd virtu\u00e1lny zlat\u00fd \u201evodop\u00e1d\u201c<\/b>. Za sprievodn\u00e9ho hukotu cinkania minc\u00ed<\/b> sa tak hostia ocitn\u00fa vo svete, v ktorom maj\u00fa ne\u010dakan\u00e9 historick\u00e9 objavy skuto\u010dn\u00fa cenu zlata<\/b>.<\/p>\n

Z \u010doho presne pozost\u00e1va tento unik\u00e1tny komplex cennost\u00ed?<\/span><\/h2>\n

Tento komplex 2 920 zlat\u00fdch minc\u00ed<\/b>, duk\u00e1tov a dvojduk\u00e1tov, poch\u00e1dzaj\u00faci z obdobia 15. a\u017e 17. storo\u010dia<\/b>, je jedn\u00fdm z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch v eur\u00f3pskom i svetovom meradle. S\u00fa\u010das\u0165ou s\u00fa aj tri zlat\u00e9 medaily<\/b> a majest\u00e1tna renesan\u010dn\u00e1 zlat\u00e1 re\u0165az<\/b> s d\u013a\u017ekou 2,14 metra<\/b> a hmotnos\u0165ou 590 gramov<\/b>.<\/p>\n

Cel\u00fd poklad s hmotnos\u0165ou 11,5 kg<\/b> bol ulo\u017een\u00fd v schr\u00e1nke z tepan\u00e9ho meden\u00e9ho plechu<\/b> v tvare bochn\u00edka, ktor\u00e1 sa sklad\u00e1 z dvoch do seba zapadaj\u00facich m\u00eds, pri\u010dom vrchn\u00e1 je zdoben\u00e1 ryt\u00fdmi zvierac\u00edmi a loveck\u00fdmi mot\u00edvmi<\/b>.<\/p>\n

Ktor\u00e9 medaily a vz\u00e1cne mince s\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi l\u00e1kadlami?<\/span><\/h2>\n

N\u00e1lez obsahuje tri medaily, z toho dve z rokov 1526 a 1544 s mot\u00edvom kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta II.<\/b> Najvz\u00e1cnej\u0161ou je tretia z roku 1541<\/b>, \u010do je jazdeck\u00e1 medaila kr\u00e1\u013ea Ferdinanda I.<\/b> od autora Kri\u0161tofa F\u00fcssa (Fuessela)<\/b>, ktor\u00e1 je v zlatom variante jedinou na svete<\/b>.<\/p>\n

Medzi mincami vynik\u00e1 aj jeden kus, ktor\u00fd nezapad\u00e1 do s\u00faboru \u2013 pravdepodobne antick\u00e1 tr\u00e1cka minca<\/b> alebo jej keltsk\u00e1 napodobenina<\/b>. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 a \u0161irok\u00fd geografick\u00fd z\u00e1ber rad\u00ed tento n\u00e1lez medzi umeleck\u00e9 skvosty Eur\u00f3py<\/b>.<\/p>\n

Z ktor\u00fdch kraj\u00edn poch\u00e1dzaj\u00fa mince tohto eur\u00f3pskeho skvostu?<\/span><\/h2>\n

Ostatn\u00e9 s\u00fadob\u00e9 mince poch\u00e1dzaj\u00fa a\u017e z osemdesiatich r\u00f4znych eur\u00f3pskych mincovn\u00ed<\/b> dom\u00e1cej i zahrani\u010dnej proveniencie. Zast\u00fapen\u00e9 je Uhorsko (1181 ks)<\/b>, Sedmohradsko (257 ks)<\/b>, Holandsko (1016 ks)<\/b>, \u010cesk\u00e9 krajiny (26 ks)<\/b>, Slezsko (22 ks)<\/b>, Rak\u00fasko (24 ks)<\/b>, Salzbursk\u00e9 arcibiskupstvo (31 ks)<\/b> a Nemecko (195 ks)<\/b>. N\u00e1jdeme tu aj mince z Po\u013eska (113 ks)<\/b>, \u0160v\u00e9dska (7 ks)<\/b>, D\u00e1nska (8 ks)<\/b>, Talianska (22 ks)<\/b>, \u0160panielska (13 ks)<\/b> a po k\u00fasku z Anglicka, Belgicka a Franc\u00fazska<\/b>.<\/p>\n

Kedy a pre\u010do bol poklad ukryt\u00fd pred svetom?<\/span><\/h2>\n

Najmlad\u0161ia minca poch\u00e1dza z kremnickej mincovne z roku 1679<\/b>, preto sa uschovanie datuje do rokov 1680-1682<\/b>. V tom \u010dase p\u00f4sobila v budove Spi\u0161sk\u00e1 komora<\/b> a mesto ohrozoval Imrich Th\u00f6k\u00f6ly<\/b><\/a>, ktor\u00fd v r\u00e1mci povstan\u00ed obsadil Ko\u0161ice v roku 1682<\/b>. Majite\u013eom bol zrejme z\u00e1mo\u017en\u00fd pr\u00edvr\u017eenec Habsburgovcov<\/b>, ktor\u00fd cennosti ukryl zo strachu pred odcudzen\u00edm pod podlahu pivnice<\/b> hlavnej finan\u010dnej in\u0161tit\u00facie.<\/p>\n

Ak\u00e9 boli dramatick\u00e9 osudy pokladu po jeho objaven\u00ed?<\/span><\/h2>\n

V roku 1935<\/b> bola budova Spi\u0161skej komory zdemolovan\u00e1 a robotn\u00edci, ktor\u00ed poklad na\u0161li, mali sprvu tendenciu si ho privlastni\u0165 a rozpreda\u0165<\/b>. Po prezraden\u00ed v\u0161ak putoval do Bratislavy<\/b> a n\u00e1sledne do Prahy<\/b>, kde ho spracovala odborn\u00ed\u010dka Emanuela Nohejlov\u00e1-Pr\u00e1trov\u00e1<\/b>. Po\u010das druhej svetovej vojny sa o\u0148 zauj\u00edmali Tretia r\u00ed\u0161a \u010di Ma\u010farsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo<\/b>, preto bol v roku 1943 ukryt\u00fd na dvoch utajovan\u00fdch miestach<\/b> mimo Prahu. Hoci mu hrozila nen\u00e1vratn\u00e1 strata<\/b>, zachoval sa neporu\u0161en\u00fd.<\/p>\n

Kde je tento svetov\u00fd unik\u00e1t trvalo umiestnen\u00fd dnes?<\/span><\/h2>\n

Do Ko\u0161\u00edc sa n\u00e1lez vr\u00e1til na v\u00fdstavy v rokoch 1956 a 1967, no trval\u00e9 priestory ch\u00fdbali. Preto bol v roku 1969 vybudovan\u00fd rozmern\u00fd trezor<\/b> v podzem\u00ed hlavnej budovy V\u00fdchodoslovensk\u00e9ho m\u00fazea na N\u00e1mest\u00ed marat\u00f3nu mieru \u010d. 2<\/b>. Expoz\u00edcia je verejnosti spr\u00edstupnen\u00e1 od roku 1970<\/b> a dnes je prezentovan\u00e1 pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00fdm interakt\u00edvnym sp\u00f4sobom<\/b> v kompletne zrekon\u0161truovanej historickej budove.<\/p>\n

\n

Pre\u010do mus\u00edte za\u017ei\u0165 nov\u00fa Cestu za pokladom v Ko\u0161iciach<\/span><\/h2>\n

N\u00e1v\u0161teva tejto expoz\u00edcie je dnes viac ne\u017e len poh\u013ead na zlato; je to multisenzorick\u00fd z\u00e1\u017eitok<\/b>, kde v\u00e1s pohlt\u00ed zvuk cinkaj\u00facich minc\u00ed a \u017eiara virtu\u00e1lneho vodop\u00e1du. Spozn\u00e1te nielen legend\u00e1rnych 2920 minc\u00ed, ale aj novo odhalen\u00e9 tajomstv\u00e1<\/b> strieborn\u00fdch n\u00e1lezov a kuri\u00f3zny poklad jednook\u00e9ho far\u00e1ra. Deti sa zabavia v hernej z\u00f3ne<\/b>, zatia\u013e \u010do vy si m\u00f4\u017eete vysk\u00fa\u0161a\u0165 remeslo star\u00fdch majstrov pri vlastnoru\u010dnej razbe mince<\/b>. Cel\u00fd pr\u00edbeh od dramatick\u00e9ho ukrytia pred povstalcami a\u017e po jeho z\u00e1chranu pred nacistami o\u017e\u00edva v priestoroch, ktor\u00e9 pripom\u00ednaj\u00fa skuto\u010dn\u00fa historick\u00fa ba\u0148u<\/b>. Ko\u0161ick\u00fd zlat\u00fd poklad<\/b> v novom \u0161ate je svetov\u00fdm unik\u00e1tom, ktor\u00fd mus\u00edte vidie\u0165, po\u010du\u0165 a za\u017ei\u0165 na vlastnej ko\u017ei.<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n

–<\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00e9 odkazy<\/span><\/h2>\n

Kontakt:<\/span><\/h3>\n

N\u00e1mestie Marat\u00f3nu Mieru 2 (Historick\u00e1 budova)? 040 01 Ko\u0161ice
\nWeb:<\/strong> www.vsmuzeum.sk<\/a>
\nEmail:<\/strong> info@vsmuzeum.sk<\/a><\/p>\n

Mapy<\/span><\/h2>\n

Vrstvy: <\/strong>Turistick\u00e1 mapa, Automapa, Cyklomapa, Ly\u017eiarska mapa, Satelitn\u00e1 mapa a OpenStreetMap.<\/p>\n

Kliknut\u00edm na logo „Freemap.sk“ sa V\u00e1m mapa zobraz\u00ed na celej ploche obrazovky.<\/strong><\/p>\n