{"id":49604,"date":"2022-07-06T17:07:03","date_gmt":"2022-07-06T15:07:03","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=49604"},"modified":"2026-02-05T06:04:56","modified_gmt":"2026-02-05T05:04:56","slug":"zemplinske-hradisko","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/kam-za-pamiatkami\/kam-za-pamiatkami-smer-zemplin\/hrady-a-kastiele\/zemplinske-hradisko\/","title":{"rendered":"Zempl\u00ednsky hrad – Hrad Zempl\u00edn – Zempl\u00ednske hradisko"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n<\/i> smer Doln\u00fd Zempl\u00edn <\/span><\/a>\n
<\/div>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Hrady a ka\u0161tiele <\/span><\/a>\n

<\/div>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong> Doln\u00fd Zempl\u00edn<\/a><\/p>\n

<\/div>\n
\"Zempl\u00ednsky<\/a>
Hrad Zempl\u00edn (hradisko) , Fotograf: Jozef Mare\u010dek (https:\/\/www.facebook.com\/jozef.marecek.94)<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Miesto, kde hrad \u017eije v tichu<\/span><\/h2>\n

Ke\u010f som vy\u0161iel na mierne n\u00e1vr\u0161ie nad obcou Zempl\u00edn<\/strong>, najsk\u00f4r ma prekvapilo ticho<\/strong>. Ne\u010dakal som hrad v podobe m\u00farov a ve\u017e\u00ed, ale sk\u00f4r n\u00e1znak miesta<\/strong>, ktor\u00e9 tu bolo d\u00e1vno predo mnou. Tr\u00e1va, stromy, star\u00e9 n\u00e1hrobky a medzi nimi pocit, \u017ee stoj\u00edm na p\u00f4de, ktor\u00fa kedysi chr\u00e1nili valy a str\u00e1\u017eili cel\u00e9 gener\u00e1cie. Toto je miesto, kde st\u00e1l Zempl\u00ednsky hrad.<\/strong><\/p>\n

Zastal som a rozhliadol sa. Podo mnou sa rozprestierala dedina, pokojn\u00e1 a nen\u00e1padn\u00e1. Len \u0165a\u017eko si dnes predstavi\u0165, \u017ee pr\u00e1ve tu sa kedysi rozhodovalo o spr\u00e1ve kraja a bezpe\u010d\u00ed regi\u00f3nu. Sk\u00fasil som si predstavi\u0165 hlasy Keltov, Slovanov a nesk\u00f4r \u013eud\u00ed, ktor\u00ed po tomto mieste kr\u00e1\u010dali st\u00e1ro\u010dia predo mnou.<\/p>\n

Dnes z hradu zostali u\u017e len stopy v krajine<\/strong>. No pr\u00e1ve tie mu dod\u00e1vaj\u00fa zvl\u00e1\u0161tnu silu. Nie je to miesto, ktor\u00e9 ohrom\u00ed ve\u013ekos\u0165ou, ale tak\u00e9, ktor\u00e9 \u010dloveka prin\u00fati spomali\u0165<\/strong>. Medzi kostolmi a stromami som pochopil, \u017ee Zempl\u00ednsky hrad tu st\u00e1le je \u2013 nie ako stavba, ale ako pr\u00edbeh ukryt\u00fd pod nohami<\/strong>.<\/p>\n

Odch\u00e1dzal som potichu, s re\u0161pektom. Niektor\u00e9 miesta toti\u017e netreba vidie\u0165 cel\u00e9. Sta\u010d\u00ed ich prec\u00edti\u0165<\/strong>.<\/p>\n

\u010co je Zempl\u00ednsky hrad a kde ho n\u00e1jdete?<\/span><\/h2>\n

Zempl\u00ednsky hrad<\/strong>, zn\u00e1my aj ako hrad Zempl\u00edn, je dnes u\u017e len\u00a0stredovekou hradnou zr\u00facaninou<\/strong>\u00a0nach\u00e1dzaj\u00facou sa priamo v obci Zempl\u00edn v okrese Trebi\u0161ov. Le\u017e\u00ed na\u00a0n\u00e1vr\u0161\u00ed<\/strong>\u00a0nad touto obcou. Jeho\u00a0pozostatky a zvy\u0161ky z\u00e1kladov<\/strong>\u00a0le\u017eia na v\u00fdchodnom okraji obce, na miernom\u00a0n\u00e1vr\u0161\u00ed<\/strong>\u00a0v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 121 metrov, odkia\u013e sa otv\u00e1ra poh\u013ead na dedinku pod n\u00edm. V s\u00fa\u010dasnom\u00a0are\u00e1li hradu<\/strong>\u00a0sa nach\u00e1dzaj\u00fa\u00a0dva kostoly<\/strong>\u00a0(gr\u00e9ckokatol\u00edcky a evanjelick\u00fd) a\u00a0modern\u00fd cintor\u00edn<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e1 je hist\u00f3ria tohto opevnen\u00e9ho miesta?<\/span><\/h2>\n

Dejiny Zempl\u00ednskeho hradu<\/strong>\u00a0s\u00fa mimoriadne dlh\u00e9 a bohat\u00e9. P\u00f4vodne tu st\u00e1lo\u00a0keltsk\u00e9 hradisko<\/strong>, ktor\u00e9ho\u00a0vznik<\/strong>\u00a0sa datuje na koniec 1. storo\u010dia pred Kristom. Toto\u00a0opevnen\u00e9 hradisko<\/strong>\u00a0bolo obohnan\u00e9\u00a0valom<\/strong>\u00a0s rozlohou pribli\u017ene 250 x 150 metrov a tvoril ho\u00a0komplex<\/strong>\u00a0centr\u00e1lneho hradiska obklopen\u00e9ho men\u0161\u00edmi osadami. Zaniklo v 1. storo\u010d\u00ed n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu po napadnut\u00ed\u00a0Germ\u00e1nmi<\/strong>. Miesto v\u0161ak neostalo dlho pr\u00e1zdne \u2013 od konca 9. do 11. storo\u010dia si tu vybudovali svoje\u00a0slovansk\u00e9 hradisko<\/strong>. Slovania znovu vyu\u017eili star\u0161ie hradby, roz\u0161\u00edrili ich a posilnili drevenou kon\u0161trukciou, pri\u010dom\u00a0ve\u013ekomoravsk\u00e9 hradisko<\/strong> bolo obklopen\u00e9 \u010fal\u0161\u00edmi osadami.<\/p>\n

Kedy a pre\u010do tu vyr\u00e1stol stredovek\u00fd hrad a kto ho vlastnil?<\/span><\/h2>\n

Na mieste slovansk\u00e9ho hradiska<\/strong>\u00a0bol na prelome 11. a 12. storo\u010dia postaven\u00fd stredovek\u00fd\u00a0kamenn\u00fd hrad<\/strong>. Medzi 11. a 13. storo\u010d\u00edm bol vo vlastn\u00edctve uhorsk\u00fdch kr\u00e1\u013eov, no nesk\u00f4r pre\u0161iel do r\u00fak v\u00fdznamn\u00fdch \u0161\u013eachtick\u00fdch rod\u00edn. Za\u010diatkom 14. storo\u010dia sa jeho p\u00e1nmi stala vplyvn\u00e1\u00a0rodina Drugethovcov<\/strong>. T\u00e1to p\u00f4vodom talianska \u0161\u013eachta (de genere Druget) pri\u0161la do Uhorska s Anjouovcami a na v\u00fdchodnom Slovensku si vybudovala rozsiahle panstv\u00e1. Ich vl\u00e1da na Zempl\u00edne trvala nieko\u013eko gener\u00e1ci\u00ed. Nesk\u00f4r, v 16. storo\u010d\u00ed, ich na hrade vystriedala mocn\u00e1\u00a0rodina Per\u00e9nyiovcov<\/strong>, ktor\u00e1 patrila k v\u00fdznamn\u00fdm magn\u00e1tskym rodom a hrala k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu v dejin\u00e1ch cel\u00e9ho regi\u00f3nu.<\/p>\n

\u010co vieme o podobe a osude hradu?<\/span><\/h2>\n

Obraz hradu<\/strong>\u00a0pozn\u00e1me ve\u013emi m\u00e1lo. Pravdepodobne zodpovedal\u00a0be\u017en\u00fdm typom hradov<\/strong>\u00a012.-13. storo\u010dia a po\u010das existencie pre\u0161iel viacer\u00fdmi\u00a0stavebn\u00fdmi \u00fapravami<\/strong>. Postavili tu\u00a0kamenn\u00fa administrat\u00edvnu budovu s ve\u017eou<\/strong>\u00a0a\u00a0mal\u00fd kostol\u00edk<\/strong>.\u00a0Najstar\u0161ia p\u00edsomn\u00e1 zmienka<\/strong>\u00a0o \u0148om poch\u00e1dza z roku 1214, kedy tu s\u00eddlil z\u00e1stupca zempl\u00ednskeho \u017eupana. V 13. storo\u010d\u00ed sa\u00a0Zempl\u00ednsky hrad<\/strong>\u00a0stal\u00a0s\u00eddlom zempl\u00ednskej \u017eupy<\/strong>\u00a0a v\u00fdznamn\u00fdm\u00a0administrat\u00edvnym centrom<\/strong>\u00a0aj\u00a0c\u00edrkevn\u00fdm centrom<\/strong>\u00a0regi\u00f3nu, pravdepodobne s\u00eddlom archidiakon\u00e1tu. Pod\u013ea \u00fadajov z roku 1232 bol na hrade\u00a0rom\u00e1nsky kostol<\/strong>\u00a0zasv\u00e4ten\u00fd sv. Jurajovi, ochrancovi opevnen\u00fdch s\u00eddl. K tomuto kostolu patril aj\u00a0cintor\u00edn<\/strong>. Jeho z\u00e1klady sa v\u0161ak ani\u00a0archeologick\u00fdm v\u00fdskumom<\/strong>\u00a0nepodarilo objavi\u0165; odkrylo sa len nieko\u013eko \u010dast\u00ed m\u00farov.<\/p>\n

Ako a kedy bol hrad zni\u010den\u00fd?<\/span><\/h2>\n

Jeho funkcia<\/strong>\u00a0ako\u00a0\u017eupn\u00e9ho s\u00eddla<\/strong>\u00a0postupne upadala a \u00farady sa pres\u00favali do okolit\u00fdch miest. Osudn\u00fd \u00fader mu v\u0161ak zasadili\u00a0protihabsbursk\u00e9 stavovsk\u00e9 povstania<\/strong>\u00a0v 17. a za\u010diatku 18. storo\u010dia. Tieto ozbrojen\u00e9 konflikty uhorskej \u0161\u013eachty priamo zasiahli v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko vr\u00e1tane Zempl\u00edna. Hrad bol po\u010das t\u00fdchto nepokojov\u00a0vyp\u00e1len\u00fd<\/strong>\u00a0a zrejme u\u017e nikdy nebol obnoven\u00fd. Konkr\u00e9tne sa na jeho po\u0161koden\u00ed mohli podie\u013ea\u0165 nasledovn\u00e9 hlavn\u00e9 povstania:<\/p>\n

    \n
  • \n

    Bo\u010dkajovo povstanie (1604\u20131606)<\/strong>: Povstalci pod veden\u00edm \u0160tefana Bo\u010dkaja obsadili Ko\u0161ice a ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska, vr\u00e1tane Zempl\u00edna, vzb\u00farenci bojovali proti rekatoliz\u00e1cii a konfi\u0161k\u00e1ci\u00e1m majetkov.<\/p>\n<\/li>\n

  • \n

    Bethlenovo povstanie (1619\u20131626)<\/strong>: Gabriel Bethlen ovl\u00e1dol v\u00fdchodn\u00e9 \u00fazemia, vr\u00e1tane Ko\u0161\u00edc, \u010do mohlo op\u00e4\u0165 vystavi\u0165 hrad vojensk\u00fdm oper\u00e1ci\u00e1m.<\/p>\n<\/li>\n

  • \n

    T\u00f6k\u00f6lyho povstanie (1678\u20131685)<\/strong>: Imrich T\u00f6k\u00f6li \u00fato\u010dil na v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko z ke\u017emarskej z\u00e1kladne.<\/p>\n<\/li>\n

  • \n

    R\u00e1kociho vojna za slobodu (1703\u20131711)<\/strong>: Franti\u0161ek II. R\u00e1koci dobyl bansk\u00e9 mest\u00e1 a cel\u00e9 Slovensko, \u010do pravdepodobne predstavovalo posledn\u00fd fat\u00e1lny tlak na u\u017e po\u0161koden\u00fd hrad.<\/p>\n<\/li>\n<\/ul>\n

    Po t\u00fdchto udalostiach hrad definit\u00edvne\u00a0pustol<\/strong>. Koncom 18. storo\u010dia z neho zostala u\u017e len\u00a0ruina<\/strong>; kame\u0148 bol pou\u017eit\u00fd na stavbu evanjelick\u00e9ho kostola a e\u0161te roku 1872 bola zb\u00faran\u00e1 asi 15 metrov vysok\u00e1\u00a0hradn\u00e1 ve\u017ea<\/strong>.<\/p>\n

    \u010co dnes uvid\u00ed n\u00e1v\u0161tevn\u00edk na mieste a \u010do sa tam deje?<\/span><\/h2>\n

    Do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed sa zachovali u\u017e len nepatrn\u00e9 zvy\u0161ky<\/strong>\u00a0hradu, ktor\u00e9 prirodzene\u00a0spl\u00fdvaj\u00fa s okolit\u00fdm ter\u00e9nom<\/strong>\u00a0a s\u00fa takmer \u00faplne\u00a0zakryt\u00e9 veget\u00e1ciou<\/strong>. N\u00e1v\u0161teva lokality tak vy\u017eaduje trochu predstavivosti. Na mieste v\u0161ak n\u00e1v\u0161tevn\u00edk n\u00e1jde dva kostoly a cintor\u00edn. Pozit\u00edvnym aspektom je, \u017ee v\u00a0are\u00e1li hradiska<\/strong>\u00a0v s\u00fa\u010dasnosti prebieha\u00a0archeologick\u00fd v\u00fdskum<\/strong>, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee prispie\u0165 k objasneniu jeho podoby. Pr\u00e1ve t\u00e1to autentick\u00e1 a pokojn\u00e1 atmosf\u00e9ra v spojen\u00ed s tis\u00edcro\u010dnou\u00a0hist\u00f3riou<\/strong>\u00a0z nej rob\u00ed v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 a tich\u00e9\u00a0miesto<\/strong>\u00a0pre zamyslenie.<\/p>\n

    Poves\u0165 o rozkaze, ktor\u00fd uml\u010dal hrad<\/strong><\/span><\/h2>\n

    Ke\u010f bolo T\u00f6k\u00f6lyho povstanie<\/strong> definit\u00edvne porazen\u00e9 a cis\u00e1rska moc znovu upevnila svoje postavenie, dorazil do Zempl\u00edna rozkaz, ktor\u00fd sa nedal odvola\u0165. Zempl\u00ednsky hrad mal zmizn\u00fa\u0165<\/strong>. Nie preto, \u017ee by e\u0161te kl\u00e1dol odpor, ale preto, aby sa u\u017e nikdy nemohol sta\u0165 \u00fato\u010diskom pre \u010fal\u0161ie povstanie.<\/p>\n

    Poves\u0165 hovor\u00ed, \u017ee cis\u00e1rski vojaci pri\u0161li skoro r\u00e1no. Hrad bol tich\u00fd, opusten\u00fd, akoby tu\u0161il svoj osud. Kamene, ktor\u00e9 st\u00e1ro\u010dia chr\u00e1nili kraj, teraz padali jeden po druhom pod rukami t\u00fdch, ktor\u00ed mali zabezpe\u010di\u0165 poriadok a pokoj \u2013 aj za cenu zabudnutia.<\/p>\n

    Vraj v de\u0148, ke\u010f zb\u00farali posledn\u00fa ve\u017eu, sa nad n\u00e1vr\u0161\u00edm zdvihol siln\u00fd vietor. Star\u00ed \u013eudia verili, \u017ee to hrad vyd\u00fdchol naposledy<\/strong>. Odvtedy sa hovor\u00ed, \u017ee zem na tomto mieste nikdy \u00faplne neut\u00edchla. Pod tr\u00e1vou a kore\u0148mi stromov zostala ukryt\u00e1 pam\u00e4\u0165 m\u00farov<\/strong>.<\/p>\n

    A tak hrad nezanikol v boji, ale v tichu po \u0148om. Zmizol z obzoru, no nie z pr\u00edbehov. Kto sa dnes postav\u00ed na n\u00e1vr\u0161ie nad obcou Zempl\u00edn, stoj\u00ed vraj presne tam, kde cis\u00e1rsky rozkaz ukon\u010dil jednu kapitolu dej\u00edn \u2013 a z\u00e1rove\u0148 dal vznikn\u00fa\u0165 legende.<\/p>\n

    Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n