{"id":42389,"date":"2021-10-02T13:55:20","date_gmt":"2021-10-02T11:55:20","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=42389"},"modified":"2026-02-20T12:29:09","modified_gmt":"2026-02-20T11:29:09","slug":"mauzoleum-juliusa-andrasiho-v-trebisove","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/kam-za-pamiatkami\/kam-za-pamiatkami-smer-zemplin\/ostatne-pamiatky\/mauzoleum-juliusa-andrasiho-v-trebisove\/","title":{"rendered":"Mauz\u00f3leum J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho v Trebi\u0161ove"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n<\/i> smer Doln\u00fd Zempl\u00edn <\/span><\/a>\n
<\/div>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Ostatn\u00e9 pamiatky<\/span><\/a>\n

<\/div>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong> Doln\u00fd Zempl\u00edn<\/a><\/p>\n

<\/div>\n
\"Mauz\u00f3leum<\/a>
Mauz\u00f3leum J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho v Trebi\u0161ove , Fotograf: Jozef Mare\u010dek (https:\/\/www.facebook.com\/jozef.marecek.94)<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Pre\u010do by ste mali objavi\u0165 tich\u00e9 tajomstvo trebi\u0161ovsk\u00e9ho parku?<\/span><\/h2>\n

Predstavte si rann\u00fa hmlu vzn\u00e1\u0161aj\u00facu sa nad hladinou jazera, v ktorej sa zrkadlia ostr\u00e9 kont\u00fary kamennej ve\u017ee.<\/p>\n

Kr\u00e1\u010date po m\u00e4kkom koberci listov v jednom z najkraj\u0161\u00edch pr\u00edrodn\u00fdch parkov Eur\u00f3py a zrazu sa pred vami, akoby z\u00e1zrakom, vynor\u00ed k\u00fasok stredovek\u00e9ho Franc\u00fazska uprostred Zempl\u00edna.<\/p>\n

Nie je to pr\u00edzrak, ale Mauz\u00f3leum J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho v Trebi\u0161ove<\/b>, miesto, kde sa zastavil \u010das a kde kamene rozpr\u00e1vaj\u00fa pr\u00edbeh o nesmrte\u013enej l\u00e1ske, politickej moci a exile.<\/p>\n

Tento architektonick\u00fd \u0161perk nie je len chladnou hrobkou.<\/p>\n

Je to pam\u00e4tn\u00edk mu\u017ea, ktor\u00fd formoval dejiny Eur\u00f3py, bol priate\u013eom cis\u00e1rovnej Sissi a ktor\u00e9ho \u017eivot pripom\u00ednal dobrodru\u017en\u00fd rom\u00e1n \u2013 od ods\u00fadenia na smr\u0165 a\u017e po post premi\u00e9ra.<\/p>\n

Ke\u010f vst\u00fapite dnu, \u010dak\u00e1 v\u00e1s poh\u013ead, ktor\u00fd berie dych: biely mramor, pla\u010d\u00faci anjeli a atmosf\u00e9ra takej hlbokej \u00facty, \u017ee podvedome st\u00ed\u0161ite hlas.<\/p>\n

Chcete vedie\u0165, pre\u010do sa tento svetozn\u00e1my diplomat vr\u00e1til pr\u00e1ve sem?<\/p>\n

Ak\u00e9 umeleck\u00e9 poklady str\u00e1\u017eia jeho pokoj a pre\u010do je toto miesto povinnou zast\u00e1vkou pre ka\u017ed\u00e9ho milovn\u00edka hist\u00f3rie a estetiky?<\/p>\n

Ponorte sa do nasleduj\u00facich riadkov a odha\u013ete tajomstv\u00e1, ktor\u00e9 ukr\u00fdva Mauz\u00f3leum J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho v Trebi\u0161ove<\/b>.<\/p>\n

Kde sa nach\u00e1dza a \u010d\u00edm je v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 Mauz\u00f3leum J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho v Trebi\u0161ove?<\/span><\/h2>\n

Mauz\u00f3leum J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho v Trebi\u0161ove<\/b> predstavuje fascinuj\u00facu neogotick\u00fa stavbu<\/b>, ktor\u00fa dala v roku 1893, tri roky po gr\u00f3fovej smrti, postavi\u0165 rodina Andr\u00e1ssyovcov<\/b> na po\u010des\u0165 tohto v\u00fdznamn\u00e9ho uhorsk\u00e9ho politika<\/b>, ministra predsedu<\/b> (1867\u20131871) a ministra zahrani\u010dia Rak\u00fasko-Uhorska<\/b> (1871\u20131879).<\/p>\n

T\u00e1to kult\u00farna pamiatka<\/b> je citlivo osaden\u00e1 do prostredia mestsk\u00e9ho parku v Trebi\u0161ove<\/b>, v bezprostrednej bl\u00edzkosti malebn\u00e9ho jazierka pri miestnom ka\u0161tieli<\/b>.<\/p>\n

Architektonick\u00fd skvost bol vybudovan\u00fd pod\u013ea n\u00e1vrhu renomovan\u00e9ho nemeck\u00e9ho architekta, ktor\u00fdm bol Arthur Meining<\/b>.<\/p>\n

Samotn\u00fd objekt<\/b> sa vyzna\u010duje p\u00f4dorysom v tvare \u0161tvorca, ktor\u00fd je doplnen\u00fd o elegantn\u00fd polygon\u00e1lny z\u00e1ver<\/b>.<\/p>\n

Ak\u00e9 umeleck\u00e9 poklady ukr\u00fdva interi\u00e9r tejto historickej pamiatky?<\/span><\/h2>\n

V honosnom interi\u00e9ri tejto stavby<\/b> m\u00f4\u017eu n\u00e1v\u0161tevn\u00edci obdivova\u0165 umelecky spracovan\u00fd sarkof\u00e1g gr\u00f3fa J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho<\/b>, pod ktor\u00fd sa podp\u00edsal zn\u00e1my budape\u0161tiansky soch\u00e1r Juraj Zala<\/b>.<\/p>\n

Toto majstrovsk\u00e9 dielo so sochou anjela<\/b> a postavou pla\u010d\u00facej dc\u00e9ry Heleny<\/b> sl\u00fa\u017ei ako miesto posledn\u00e9ho odpo\u010dinku, kde v hlavnom sarkof\u00e1gu<\/b> spo\u010d\u00edvaj\u00fa pozostatky J\u00faliusa Andr\u00e1\u0161iho<\/b>, jeho man\u017eelky Katar\u00edny Kendeffyovej<\/b> a ich syna Teodora<\/b>.<\/p>\n

Estetick\u00fa hodnotu dotv\u00e1ra bohato dekorovan\u00e1 fas\u00e1da<\/b>, ktor\u00fa rytmicky \u010dlenia oporn\u00e9 piliere<\/b>, ozdobn\u00e9 vlysy<\/b> a prec\u00edzne liz\u00e9nov\u00e9 r\u00e1my<\/b>.<\/p>\n

Celkov\u00fd architektonick\u00fd r\u00e1z<\/b> umoc\u0148uj\u00fa okn\u00e1 s kamenn\u00fdmi kru\u017ebami<\/b>, ktor\u00e9 s\u00fa zakon\u010den\u00e9 pre gotiku<\/b> typick\u00fdm lomen\u00fdm obl\u00fakom<\/b>.<\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa hlavn\u00e9 architektonick\u00e9 prvky exteri\u00e9ru mauz\u00f3lea?<\/span><\/h2>\n

Vstup do objektu<\/b> je koncipovan\u00fd ako impozantn\u00fd \u00fastupkov\u00fd port\u00e1l<\/b>, ktor\u00fd zdob\u00ed umeleck\u00fd mot\u00edv oslieho chrbta<\/b>. Cel\u00e1 stavba<\/b> je korunovan\u00e1 bohatou atikou<\/b> a charakteristickou osemuholn\u00edkovou helmicou<\/b>. Hoci bol gr\u00f3f<\/b> p\u00f4vodne pochovan\u00fd v krypte kostola<\/b>, nesk\u00f4r boli jeho pozostatky premiestnen\u00e9 do tejto rodinnej hrobky v parku<\/b>, \u010d\u00edm toto rodinn\u00e9 mauz\u00f3leum v Trebi\u0161ove<\/b> nadobudlo svoj hlbok\u00fd pietny rozmer<\/b>.<\/p>\n

Kto bol gr\u00f3f J\u00falius Andr\u00e1\u0161i star\u0161\u00ed a ak\u00fd bol jeho pr\u00ednos pre hist\u00f3riu?<\/span><\/h2>\n

Gr\u00f3f J\u00falius Andr\u00e1\u0161i star\u0161\u00ed<\/b>, cel\u00fdm menom J\u00falius Andr\u00e1\u0161i zo S\u00e2ncr\u0103ieni a Kr\u00e1snej H\u00f4rky<\/b> (v star\u0161om pravopise uv\u00e1dzan\u00fd ako J\u00falius Andr\u00e1ssy<\/b>, ma\u010farsky Andr\u00e1ssy Gyula<\/b>, s latinsko-ma\u010farsk\u00fdm pr\u00eddomkom de Cs\u00edkszentkir\u00e1ly et Krasznahorka<\/b>), bol k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd uhorsk\u00fd politik<\/b> a vplyvn\u00fd ve\u013ekostatk\u00e1r<\/b>.<\/p>\n

Narodil sa 8. marca 1823 vo Vlachove<\/b> vo vtedaj\u0161om Uhorsku<\/b> a skonal 18. febru\u00e1ra 1890 vo Volosku<\/b> (dne\u0161n\u00e1 Opatija v Chorv\u00e1tsku<\/b>).<\/p>\n

Svoju politick\u00fa dr\u00e1hu<\/b> budoval na pevn\u00fdch z\u00e1kladoch vzdelania; \u0161tudoval na gymn\u00e1ziu v Novom Meste pod \u0160iatrom<\/b> (S\u00e1toralja\u00fajhely<\/b>) a nesk\u00f4r \u00faspe\u0161ne absolvoval pr\u00e1vo na univerzite v Pe\u0161ti<\/b>.<\/p>\n

Od septembra 1845 p\u00f4sobil ako \u017eupn\u00fd sudca v Zempl\u00ednskej stolici<\/b>.<\/p>\n

Ak\u00fa \u00falohu zohral gr\u00f3f v revolu\u010dn\u00fdch rokoch a v \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve?<\/span><\/h2>\n

V roku 1847 zastupoval Zempl\u00ednsku stolicu<\/b> ako poslanec na uhorskom sneme<\/b>, kde akt\u00edvne podporoval reformn\u00e9 politick\u00e9 aktivity<\/b>, ktor\u00e9 inicioval Lajos Kossuth<\/b>.<\/p>\n

V prelomovom apr\u00edli 1848 ho palat\u00edn \u0160tefan Habsbursk\u00fd<\/b> vymenoval za zempl\u00ednskeho \u017eupana<\/b>.<\/p>\n

Po\u010das revol\u00facie<\/b> v rokoch 1848 \u2013 1849 sa stal jej akt\u00edvnym \u00fa\u010dastn\u00edkom, zast\u00e1val post velite\u013ea revolu\u010dnej n\u00e1rodnej gardy<\/b> a p\u00f4sobil ako pobo\u010dn\u00edk gener\u00e1la Art\u00fara G\u00f6rgeia<\/b>.<\/p>\n

Z\u00fa\u010dastnil sa k\u013e\u00fa\u010dovej bitky pri P\u00e1kozde<\/b> aj d\u00f4le\u017eitej v\u00fdpravy na Viede\u0148<\/b> v okt\u00f3bri 1848.<\/p>\n

Medzi m\u00e1jom a augustom 1849 p\u00f4sobil ako vyslanec uhorskej revolu\u010dnej vl\u00e1dy<\/b>, ktor\u00fa viedol Bertalan Szemere<\/b>, v Istanbule<\/b>.<\/p>\n

Po ne\u00faspechu revol\u00facie<\/b> bol n\u00faten\u00fd emigrova\u0165 do zahrani\u010dia<\/b>, pri\u010dom \u017eil najm\u00e4 v Par\u00ed\u017ei<\/b> a Lond\u00fdne<\/b>.<\/p>\n

Za svoje revolu\u010dn\u00e9 aktivity<\/b> bol rak\u00faskymi \u00faradmi<\/b> ods\u00faden\u00fd na trest smrti<\/b> a v nepr\u00edtomnosti (in effigie<\/b>) symbolicky popraven\u00fd<\/b>.<\/p>\n

Kedy sa J\u00falius Andr\u00e1\u0161i vr\u00e1til do politiky a ak\u00e9 funkcie zast\u00e1val?<\/span><\/h2>\n

Po amnestii<\/b> v roku 1858 sa vr\u00e1til do vlasti a op\u00e4\u0165 sa zapojil do verejn\u00e9ho \u017eivota<\/b>.<\/p>\n

V roku 1861 sa stal poslancom uhorsk\u00e9ho snemu<\/b> a v roku 1865 zast\u00e1val funkciu jeho podpredsedu<\/b>.<\/p>\n

Bol uzn\u00e1van\u00fd ako jeden z hlavn\u00fdch ideol\u00f3gov<\/b> a tvorcov historick\u00e9ho rak\u00fasko-ma\u010farsk\u00e9ho vyrovnania<\/b>.<\/p>\n

V obdob\u00ed rokov 1867 \u2013 1871 sl\u00fa\u017eil ako historicky prv\u00fd uhorsk\u00fd ministersk\u00fd predseda<\/b> a n\u00e1sledne v rokoch 1871 \u2013 1879 p\u00f4sobil vo funkcii rak\u00fasko-uhorsk\u00e9ho ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed<\/b>.<\/p>\n

Bol zn\u00e1my ako presved\u010den\u00fd pr\u00edvr\u017eenec<\/b> a realiz\u00e1tor politiky \u00fazkeho spojenectva s cis\u00e1rskym Nemeckom<\/b> a strat\u00e9gie expanzie na Balk\u00e1n<\/b>.<\/p>\n

Svoju \u017eivotn\u00fa p\u00fa\u0165 ukon\u010dil po\u010das lie\u010debn\u00e9ho pobytu v chorv\u00e1tskej Opatiji<\/b>.<\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n