{"id":3711,"date":"2013-11-15T11:53:27","date_gmt":"2013-11-15T09:53:27","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=3711"},"modified":"2022-02-01T14:16:56","modified_gmt":"2022-02-01T13:16:56","slug":"obec-kojsov","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/turisticke-vychodiska\/smer-volovske-vrchy\/obec-kojsov\/","title":{"rendered":"Obec Koj\u0161ov"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Turistick\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1 <\/span><\/a>\n<\/i> Smer Volovsk\u00e9 vrchy <\/span><\/a>\n
<\/div>\n
\n
<\/span>Textov\u00e9 menu - Turistick\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1 - Volovsk\u00e9 vrchy<\/div>
\n

<\/code>\u0160portovo-rekrea\u010dn\u00e9 stredisk\u00e1: <\/strong>
\n\u0160portovo-relaxa\u010dn\u00e9 stredisko Pora\u010d PARK<\/a>
\nStredisko Jahodn\u00e1<\/a>
\nRekrea\u010dn\u00e1 oblas\u0165 Koj\u0161ov\u00e1 Ho\u013ea<\/a>
\nMesto Krompachy – Plejsy<\/a>
\nRu\u017e\u00edn-Ko\u0161ick\u00e9 H\u00e1mre<\/a>
\nRekrea\u010dn\u00e1 oblas\u0165 Turzov<\/a>
\nTuristick\u00e9 oblasti Ko\u0161\u00edc<\/strong>
\nStredisko \u010cerme\u013e<\/a>
\nStredisko Alpinka<\/a>
\nStredisko Bankov<\/a>
\nM\u010c Myslava<\/a>
\nMest\u00e1<\/strong>
\nMesto Gelnica<\/a>
\nMesto Medzev<\/a>
\nObce:<\/strong>
\nBetliar<\/a>
\nBukovec<\/a>
\n\u010cu\u010dma<\/a>
\nChras\u0165 nad Horn\u00e1dom<\/a>
\nDedinky<\/a>
\nJaklovce<\/a>
\nHenclov\u00e1<\/a>
\nHnil\u010d\u00edk<\/a><\/p>\n<\/div>\n

H\u00fd\u013eov<\/a>
\nKoj\u0161ov<\/a>
\nKo\u0161ick\u00e1 Bel\u00e1<\/a>
\nMn\u00ed\u0161ek nad Hnilcom<\/a>
\nN\u00e1lepkovo<\/a>
\nNi\u017en\u00fd Klatov<\/a>
\nNova\u010dany<\/a>
\nOlcnava<\/a>
\nOp\u00e1tka<\/a>
\nPa\u010da<\/a>
\nPopro\u010d<\/a>
\nPor\u00e1\u010d<\/a>
\nSlovinky<\/a>
\nSmoln\u00edk<\/a>
\nSmoln\u00edcka Huta<\/a>
\nStar\u00e1 voda<\/a>
\n\u0160em\u0161a<\/a>
\n\u0160t\u00f3s – \u0160t\u00f3ske k\u00fapele<\/a>
\n\u0160vedl\u00e1r<\/a>
\nVysn\u00fd Medzev<\/a>
\nVy\u0161n\u00fd Klatov<\/a>
\n\u00dahorn\u00e1<\/a>
\nZ\u00e1vadka<\/a>
\nZlat\u00e1 Idka<\/a><\/p>\n<\/div><\/div>\n<\/div><\/div>\n<\/div>\n

<\/div>\n

V\u0161eobecn\u00e9 inform\u00e1cie<\/span><\/h3>\n

Nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka v strede obce je 471m, 420-1246 m v chot\u00e1ri.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Obec Koj\u0161ov, fotograf: Marcin\u010din Jozef<\/figcaption><\/figure>\n

Obec Koj\u0161ov patr\u00ed do okresu Gelnica, ktor\u00fd patr\u00ed do Ko\u0161ick\u00e9ho kraja.<\/p>\n

Najvy\u0161\u0161\u00ed bod predstavuje vrchol Koj\u0161ovskej hole (1246 m n. m.)<\/a>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Obec Koj\u0161ov a Folkmarsk\u00e1 skala, fotograf: Marcin\u010din Jozef<\/figcaption><\/figure>\n

Obec vo Volovsk\u00fdch vrchov le\u017e\u00ed v \u00fadol\u00ed Koj\u0161ovsk\u00e9ho potoka<\/strong>.<\/p>\n

Koj\u0161ovsk\u00fd potok<\/strong>, ktor\u00fd pretek\u00e1 obcou je naz\u00fdvan\u00fdm aj ako Rieka<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Obec Koj\u0161ov<\/figcaption><\/figure>\n

Potok s mo\u017enos\u0165ou rybolovu pstruhov tvor\u00ed prirodzen\u00fa os obce a patr\u00ed do povodia rieky Horn\u00e1d<\/a>.<\/p>\n

Okolo obce je chot\u00e1r odlesnen\u00fd, kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa l\u00faky a pasienky.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Koj\u0161ov, fotograf: Marcin\u010din Jozef<\/figcaption><\/figure>\n

V okolit\u00fdch lesoch Koj\u0161ova tvoren\u00e9ho preva\u017ene smrekom a bukom sa nach\u00e1dza mno\u017estvo lesnej zveri.<\/p>\n

Bohatstvo lesov a l\u00fak poskytuje mo\u017enos\u0165 zberu lesn\u00fdch plodov, lie\u010div\u00fdch rastl\u00edn a h\u00fab.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Obec Koj\u0161ov, Fotograf: Mgr. Anton Medvec<\/figcaption><\/figure>\n

Kolorit obce dotv\u00e1raj\u00fa siln\u00e9 folkl\u00f3rne trad\u00edcie s bohatstvom \u013eudov\u00fdch piesn\u00ed, neobvyklou kr\u00e1sou origin\u00e1lnych krojov a rozmanitos\u0165ou zvykov.<\/p>\n

V obci u\u017e viac ako 45 rokov p\u00f4sob\u00ed zn\u00e1ma folkl\u00f3rna skupina Jedlinka<\/strong> a \u013eudov\u00e1 hudba Koj\u0161ovjan<\/strong>.<\/p>\n

Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie historick\u00e9 pamiatky obce patr\u00ed gr\u00e9ckokatol\u00edcky chr\u00e1m (cerkev) sv. Petra a Pavla<\/strong> z roku 1809, ktor\u00e9ho v\u00fdzdobu tvor\u00ed dreven\u00fd polychr\u00f3movan\u00fd ikonostas neorokokov\u00e9ho \u0161t\u00fdlu.<\/p>\n

Kostol sv. Petra a Pavla<\/span><\/h4>\n

Gr\u00e9ckokatol\u00edcky kostol sv. Petra a Pavla je jednolo\u010fov\u00e1 klasicistick\u00e1 stavba s polygon\u00e1lne ukon\u010den\u00fdm presbyt\u00e9riom a ve\u017eou tvoriacou s\u00fa\u010das\u0165 jej hmoty z roku 1809.<\/p>\n

\"\"<\/a>
gr\u00e9ckokatol\u00edcky chr\u00e1m (cerkev) sv. Petra a Pavla<\/figcaption><\/figure>\n

Interi\u00e9r je zaklenut\u00fd prusk\u00fdmi klenbami.<\/p>\n

Olt\u00e1r s ikonostasom poch\u00e1dza z roku 1833, dielo Jozefa Miklo\u0161\u00edka.<\/p>\n

Kazate\u013enica v \u0161t\u00fdle rustik\u00e1lneho klasicizmu poch\u00e1dza z konca 18. storo\u010dia.<\/p>\n

Fas\u00e1dy kostola s\u00fa \u010dlenen\u00e9 liz\u00e9nov\u00fdmi r\u00e1mami, okn\u00e1 so \u0161ambr\u00e1nami s\u00fa polkruhovo ukon\u010den\u00e9.<\/p>\n

Ve\u017ea m\u00e1 zvonovit\u00fa helmicu s laternou.<\/p>\n

\u013dudov\u00e1 architekt\u00fara<\/span><\/h4>\n

V obci sa zachovali aj murovan\u00e9 domy, ktor\u00e9 s\u00fa typick\u00e9 pre oblas\u0165 ju\u017en\u00e9ho Spi\u0161a, Gemera, Malohotu a Abova.<\/p>\n

\"\"<\/a>
\u013dudov\u00e1 architekt\u00fara, Fotograf: Mgr. Anton Medvec<\/figcaption><\/figure>\n

Spom\u00ednan\u00e9 objekty predstavuj\u00fa typick\u00fa \u013eudov\u00fa architekt\u00faru sedliackych domov z konca 19. storo\u010dia a\u017e zo za\u010diatku 20. storo\u010dia.<\/p>\n

P\u00f4vodn\u00e9 obytn\u00e9 domy boli pr\u00edzemn\u00e9, s pitvorom, s izbou do ulice, zakryt\u00e9 va\u013ebovou strechou, s hlavnou fas\u00e1dou s dvomi okenn\u00fdmi osami.<\/p>\n

\"\"<\/a>
\u013dudov\u00e1 architekt\u00fara, Fotograf: Mgr. Anton Medvec<\/figcaption><\/figure>\n

Tak\u00e9to domy mali spravidla predn\u00fa izbu, pitvor, otvoren\u00fa kuchy\u0148u, komoru a zadn\u00fa izbu.<\/p>\n

Potom nasledovali hospod\u00e1rske budovy.<\/p>\n

Hospod\u00e1rske stavby<\/span><\/h4>\n

V obci sa zachovali stavebn\u00e9 objekty ur\u010den\u00e9 pre hospod\u00e1rsku \u010dinnos\u0165 jej obyvate\u013eov \u00a0(stodola, senn\u00edk, pivnica, ma\u0161ta\u013e, ov\u010dinec, chliev, kur\u00edn, v\u010del\u00edn, k\u00f4l\u0148a, voziare\u0148, stud\u0148a a udiare\u0148).<\/p>\n

\"\"<\/a>
Obec Koj\u0161ov, fotograf: Marcin\u010din Jozef<\/figcaption><\/figure>\n

Hospod\u00e1rska \u010das\u0165 bola zhotoven\u00e1 z nep\u00e1len\u00fdch teh\u00e1l, kame\u0148a a dreva.<\/p>\n

Za obytn\u00e9 objekty sa stavali hospod\u00e1rske stavisk\u00e1, naprie\u010d pozemkom potom neve\u013ek\u00e9 stodoly, ktor\u00e9 sa v\u0161ak zachovali len v\u00fdnimo\u010dne.<\/p>\n

Turistick\u00e9 ciele<\/span><\/h3>\n

Obec je dobr\u00fdm v\u00fdchodiskom do okolitej pr\u00edrody.<\/p>\n

Turistick\u00e9 trasy<\/span><\/h4>\n

Medzi turistick\u00e9 zauj\u00edmavosti v okol\u00ed obce patr\u00ed v\u00fdh\u013eadov\u00e1 Folkmarsk\u00e1 skala (915 m.n.)<\/a> ku ktorej vedie z obce Koj\u0161ov \u00a0\"\" \u017elt\u00e1 turistick\u00e1 trasa severov\u00fdchodn\u00fdm smerom.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Folkmarsk\u00e1 skala (915 m n.m.), fotograf: Marcin\u010din Jozef<\/figcaption><\/figure>\n

Celkov\u00fd \u010das na v\u00fdh\u013eadov\u00fa Folkmarsk\u00fa skalu (915 m.n.)<\/a> z obce Koj\u0161ov trv\u00e1 pribli\u017ene 1:30 h (nasp\u00e4\u0165 1:15 h).<\/p>\n

T\u00e1to trasa je pomerne n\u00e1ro\u010dn\u00e1!<\/p>\n

\"\"<\/a>
Ja mal\u00fd \u010dlovie\u010dik pri jednej zo skaln\u00fdch ve\u017e\u00ed – Turnisk\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n

Spom\u00ednan\u00e1\u00a0\"\" \u017elt\u00e1 turistick\u00e1 trasa, ktor\u00e1 prech\u00e1dza obcou Koj\u0161ov pokra\u010duje juhov\u00fdchodn\u00fdm smerom k r\u00e1zcestn\u00edku sedlo pod Murovanou skalou (590 m n.m.)<\/strong>.<\/p>\n

Tu sa trasa rozdvojuje pri\u010dom st\u00fapan\u00edm nahor pokra\u010duje po v\u00fdznamovej\u00a0\u00a0\"\" \u017eltej odbo\u010dke<\/strong> ku \u00a0skaln\u00fdm \u00fatvarom naz\u00fdvan\u00fdch Turnisk\u00e1<\/a> s 10 metrom vysok\u00fdm otvorom naz\u00fdvan\u00fdm Turnisk\u00e1 klenba <\/strong><\/a>(naz\u00fdvan\u00fdm aj ako Turnisk\u00fd tunel<\/strong>).<\/p>\n

\"\"<\/a>
Turnisk\u00fd tunel<\/figcaption><\/figure>\n

Turnisk\u00e1<\/a> \u010dasto nav\u0161tevuj\u00fa skalolezci a horolezci pre tr\u00e9ning a s\u00fa\u0165a\u017ee v skalolezen\u00ed.<\/p>\n

Chodn\u00edk odtia\u013e pokra\u010duje cez spom\u00ednan\u00fa skaln\u00fa br\u00e1nu, za \u0148ou sa to\u010d\u00ed do\u013eava a strmo st\u00fapa p\u00e1r desiatok metrov a\u017e ku kri\u017eovatke a r\u00e1zcestn\u00edku \u010cerven\u00e1 skala (700 m n.n.)<\/strong>.<\/p>\n

\"\"<\/a>
Poh\u013ead na Folkmarsk\u00e9 sedlo zo \u0160iben\u00e9ho h\u0155bka.<\/figcaption><\/figure>\n

Celkov\u00e1 doba trasy z obce\u00a0Koj\u0161ov<\/a> trv\u00e1 k Turnisk\u00e1m okolo 40 min\u00fat.<\/p>\n

Kombinovan\u00e1 trasa<\/span><\/h4>\n

S Koj\u0161ovom je spojen\u00e1 aj dobre zn\u00e1ma v\u00fdh\u013eadov\u00e1 Koj\u0161ovsk\u00e1 ho\u013ea (1246 m n.m.)<\/a>.<\/p>\n

N\u00e1u\u010dn\u00e9 chodn\u00edky<\/span><\/h3>\n

V obci za\u010d\u00edna n\u00e1u\u010dn\u00fd chodn\u00edk “Folkmarsk\u00e1 a Murovan\u00e1 skala<\/strong>” s \u00f4smimi informa\u010dn\u00fdmi tabu\u013eami, ktor\u00fd kon\u010d\u00ed v obci Ve\u013ek\u00fd Folkmar<\/strong>.<\/p>\n

V sedle Zemi\u010dky sa n\u00e1u\u010dn\u00fd chodn\u00edk vetv\u00ed.<\/p>\n

Smerom na Ve\u013ek\u00fd Folkm\u00e1r<\/strong> ide NCH Folkmarsk\u00e1 a Murovan\u00e1 skala<\/strong> a smerom na Ru\u017e\u00edn- Ko\u0161ick\u00e9 H\u00e1mre<\/a> ide NCH Br\u00e1na Spi\u0161a<\/strong>.<\/p>\n

NCH Folkmarsk\u00e1 a Murovan\u00e1 skala<\/strong><\/span><\/p>\n

V\u00fdchodisko chodn\u00edka:<\/strong> Ve\u013ek\u00fd Folkm\u00e1r alebo Koj\u0161ov
\nD\u013a\u017eka:<\/strong> 13 km
\nPrev\u00fd\u0161enie: <\/strong>okolo 550 m
\n\u010cas t\u00fary: <\/strong>4 h
\nZameranie chodn\u00edka:<\/strong> pr\u00edrodovedn\u00e9, historick\u00e9
\nPo\u010det zast\u00e1vok:<\/strong> 8
\nN\u00e1ro\u010dnos\u0165:<\/strong> nen\u00e1ro\u010dn\u00e1 a\u017e stredne n\u00e1ro\u010dn\u00e1<\/p>\n

Zast\u00e1vky n\u00e1u\u010dn\u00e9ho chodn\u00edka :<\/strong><\/p>\n

1. Koj\u0161ov \u2013 Hist\u00f3ria obce,
\n2. Turnisk\u00e1 \u2013 Fauna,
\n3. Sedlo Zemi\u010dky \u2013 Lesn\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1,
\n4. Folkmarsk\u00e1 skala \u2013 Fl\u00f3ra,
\n5. Vrchy \u2013 Partiz\u00e1nske boje,
\n6. Folkmarsk\u00e9 sedlo<\/a> \u2013 Opis \u00fazemia,
\n7. Geomorfol\u00f3gia,
\n8. Ve\u013ek\u00fd Folkm\u00e1r \u2013 Hist\u00f3ria obce.<\/p>\n

N\u00e1u\u010dn\u00fd chodn\u00edk Br\u00e1na Spi\u0161a<\/strong><\/span><\/p>\n

N\u00e1u\u010dn\u00fd chodn\u00edk m\u00e1 10 zast\u00e1vok, ale z toho je 5 toto\u017en\u00fdch s NCH Folkm\u00e1rska a Murovan\u00e1 skala (zast\u00e1vky 3 – 7).
\n
\nMedzi ne s\u00fa vsunut\u00e9 zast\u00e1vky:<\/strong><\/p>\n

1. Drinkov\u00fd hrbok – Po\u013enohospod\u00e1rstvo
\n2. Di\u013eovan\u00e1 dr\u00e1ha – Uhliarstvo
\n3. Di\u013eovan\u00e1 dr\u00e1ha – Ban\u00edctvo
\n4. Zlatn\u00edk – Po\u013eovn\u00edctvo – Ryb\u00e1rstvo
\n5. \u00dastia Zlatn\u00edka – Ru\u017e\u00edn – hist\u00f3ria<\/p>\n

Hist\u00f3ria<\/span><\/h3>\n

Obec Koj\u0161ov sa pod\u013ea dostupn\u00fdch historick\u00fdch prame\u0148ov po prv\u00fdkr\u00e1t spom\u00edna v roku 1368 a potom o sto rokov nesk\u00f4r, ke\u010f pripadla panstvu Spi\u0161sk\u00e9ho hradu.<\/p>\n

Spolu s n\u00edm sa dostala pod zemep\u00e1nsku pr\u00e1vomoc Z\u00e1po\u013esk\u00fdch, nesk\u00f4r Turzovcov.<\/p>\n

Obyvatelia obce sa zaoberali po\u013enohospod\u00e1rstvom, najm\u00e4 chovom oviec a dobytka.<\/p>\n

Vtedaj\u0161ie bohat\u00e9 lesy poskytovali mo\u017enos\u0165 pr\u00e1ce v nich pri \u0165a\u017ebe a spracovan\u00ed dreva.<\/p>\n

Nesk\u00f4r sa tu p\u00e1lilo dreven\u00e9 uhlie pre \u017eelezn\u00e9 h\u00e1mre, ktor\u00e9 upravovali vy\u0165a\u017een\u00e9 rudy z koj\u0161ovsk\u00fdch ban\u00ed.<\/p>\n

Tradi\u010dn\u00e1 v\u00fdroba pretrvala a\u017e do polovice 20. storo\u010dia a obyvatelia obce sa zap\u00e1jaj\u00fa do civiliza\u010dn\u00e9ho procesu.<\/p>\n

Manu\u00e1lna v\u00fdroba ustupuje a d\u00e1va vo\u013en\u00fd priechod priemyselnej v\u00fdrobe vo fabrik\u00e1ch, ktor\u00fd sa prejavuje ako nov\u00fd fenom\u00e9n konca 19. storo\u010dia.<\/p>\n

Obec Koj\u0161ov pozost\u00e1vala preva\u017ene z pris\u0165ahovalcov z Oravskej a Liptovskej \u017eupy, ako aj Rus\u00ednov pris\u0165ahovan\u00fdch po\u010das Vala\u0161skej koloniz\u00e1cie.<\/p>\n

Postupne, ale za\u010dala vzrasta\u0165 prevaha gr\u00e9ckokatol\u00edkov, preto tu bola za\u010diatkom 18. stor\u010dia zriaden\u00e1 farnos\u0165.<\/p>\n

Po ma\u010farsky sa obec \u00faradne v minulosti naz\u00fdvala Kojs<\/strong> a po nemecky Koischodorf<\/strong>.<\/p>\n

Pamiatky<\/span><\/h3>\n