{"id":313,"date":"2013-08-02T18:55:02","date_gmt":"2013-08-02T16:55:02","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=313"},"modified":"2026-05-05T15:41:24","modified_gmt":"2026-05-05T13:41:24","slug":"rodosto-pamatny-dom-frantiska-ii-rakociho","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/kam-za-pamiatkami\/rodosto-pamatny-dom-frantiska-ii-rakociho\/","title":{"rendered":"Rodo\u0161to – pam\u00e4tn\u00fd dom Franti\u0161ka II. R\u00e1kociho"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n<\/i> smer Ko\u0161ice <\/span><\/a>\n
<\/div>\n

Podkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Historick\u00e9 centrum <\/span><\/a>\n

<\/div>\nLokaliz\u00e1cia: <\/strong>Ko\u0161ice<\/a> a M\u010c Star\u00e9 mesto<\/a>
\n
<\/div>\n
\"Rodo\u0161to<\/a>
Rodo\u0161to – pam\u00e4tn\u00fd dom Franti\u0161ka II. R\u00e1kociho<\/figcaption><\/figure>\n

Cesta z tureck\u00e9ho exilu priamo do srdca Ko\u0161\u00edc<\/span><\/h2>\n

Preneste sa do orient\u00e1lneho sveta<\/b> 18. storo\u010dia a odha\u013ete tajomstv\u00e1 Rodo\u0161ta<\/b>, fascinuj\u00facej repliky domu, v ktorom do\u017e\u00edval sl\u00e1vny Franti\u0161ek II. R\u00e1koci<\/b>. Tento architektonick\u00fd skvost v otomanskom \u0161t\u00fdle<\/b> ukr\u00fdva vz\u00e1cne historick\u00e9 relikvie<\/b> a autentick\u00fa atmosf\u00e9ru knie\u017eacieho vyhnanstva v Turecku. Nav\u0161t\u00edvte unik\u00e1tnu expoz\u00edciu na Hrn\u010diarskej ulici<\/b>, kde o\u017e\u00edva pr\u00edbeh vodcu najv\u00e4\u010d\u0161ieho stavovsk\u00e9ho odboja priamo pred va\u0161imi o\u010dami. Objavte kult\u00farny most<\/b> medzi Ko\u0161icami a Marmarsk\u00fdm morom, ktor\u00fd str\u00e1\u017ei majest\u00e1tna bronzov\u00e1 socha<\/b> n\u00e1rodn\u00e9ho hrdinu.<\/p>\n

\u010co je a kde sa nach\u00e1dza Rodo\u0161to – pam\u00e4tn\u00fd dom Franti\u0161ka II. R\u00e1kociho?<\/span><\/h2>\n

Rodo\u0161to – pam\u00e4tn\u00fd dom Franti\u0161ka II. R\u00e1kociho<\/strong>\u00a0je unik\u00e1tna\u00a0historick\u00e1 replika<\/strong>\u00a0osemn\u00e1steho storo\u010dia, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza na Hrn\u010diarskej ulici \u010d. 7 v Ko\u0161iciach. Le\u017e\u00ed v bezprostrednej bl\u00edzkosti\u00a0kalv\u00ednskeho kostola<\/strong><\/a>\u00a0a\u00a0Miklu\u0161ovej v\u00e4znice<\/strong><\/a>. Spolo\u010dne s\u00a0Katovou ba\u0161tou<\/strong><\/a>\u00a0tvoria jednu ucelen\u00fa a fascinuj\u00facu\u00a0expoz\u00edciu<\/strong>.<\/p>\n

Ako dlho sa pl\u00e1novala stavba Rodo\u0161ta a na akom mieste vznikla?<\/span><\/h2>\n

Rozhodnutie o v\u00fdstavbe repliky<\/strong>\u00a0tureck\u00e9ho exilov\u00e9ho domu padlo u\u017e v roku 1908, no jej\u00a0realiz\u00e1cia sa oneskorila<\/strong>. K v\u00fdstavbe nakoniec do\u0161lo a\u017e po\u010das\u00a0druhej svetovej vojny<\/strong>, a to konkr\u00e9tne na\u00a0z\u00e1kladoch star\u0161ieho domu<\/strong>\u00a0z prelomu 18. a 19. storo\u010dia a\u00a0ma\u0161tale<\/strong>.<\/p>\n

Pre\u010do a kedy bola v Ko\u0161iciach postaven\u00e1 replika Rodo\u0161to?<\/span><\/h2>\n

V\u00fdstavba ko\u0161ickej repliky priamo s\u00favis\u00ed s\u00a0rekon\u0161truk\u010dn\u00fdmi pr\u00e1cami na Katovej ba\u0161te<\/strong>\u00a0v rokoch 1940 \u2013 1944. Po\u010das nich bola na severnom ukon\u010den\u00ed ba\u0161ty vybudovan\u00e1\u00a0k\u00f3pia takzvan\u00e9ho r\u00e1kociovsk\u00e9ho rodo\u0161tovsk\u00e9ho domu<\/strong>, teda\u00a0Rodo\u0161ta<\/strong>.\u00a0Replika domu<\/strong>\u00a0vznikla na mieste p\u00f4vodn\u00fdch obytn\u00fdch priestorov a ma\u0161tale. Svojej\u00a0m\u00fazejnej funkcie<\/strong>\u00a0sa v\u0161ak do\u010dkala a\u017e od roku 1991, ke\u010f\u017ee po dokon\u010den\u00ed bola najsk\u00f4r vyu\u017e\u00edvan\u00e1 na kancel\u00e1rske a depozit\u00e1rne \u00fa\u010dely.<\/p>\n

\u010co presne Rodo\u0161to v Ko\u0161iciach predstavuje?<\/span><\/h2>\n

Rodo\u0161to<\/strong>\u00a0je v podstate\u00a0verne napodobeninou<\/strong>\u00a0pomerne honosn\u00e9ho jednoposchodov\u00e9ho domu, v ktorom po\u017e\u00edval\u00a0Franti\u0161ek II. R\u00e1koci<\/strong><\/a>\u00a0na sklonku svojho \u017eivota vo vyhnanstve v tureckej dedinke\u00a0Tekirdag<\/strong><\/a>\u00a0(po ma\u010farsky naz\u00fdvanej pr\u00e1ve\u00a0Rodo\u0161to<\/strong>). Ide o\u00a0dreven\u00fd dom z 18. storo\u010dia<\/strong>\u00a0v typickom\u00a0otomanskom architektonickom \u0161t\u00fdle<\/strong>. Pri jeho v\u00fdstavbe sa pou\u017eili p\u00f4vodn\u00e9 \u010dasti\u00a0vn\u00fatorn\u00e9ho zariadenia<\/strong>\u00a0a\u00a0\u0161tukovej v\u00fdzdoby<\/strong>\u00a0z jed\u00e1lne a ostatn\u00fdch priestorov.<\/p>\n

\u010co n\u00e1v\u0161tevn\u00edk uvid\u00ed vo vn\u00fatri pam\u00e4tn\u00e9ho domu?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Expoz\u00edcia v pam\u00e4tnom dome<\/strong>\u00a0predstavuje\u00a0relikvie<\/strong>\u00a0pripom\u00ednaj\u00face \u017eivot posledn\u00e9ho vodcu\u00a0protihabsbursk\u00e9ho povstania<\/strong>. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci m\u00f4\u017eu obdivova\u0165\u00a0tureck\u00e9 mu\u0161kety z 18. storo\u010dia<\/strong>, propaga\u010dn\u00fa kni\u017eku R\u00e1kocziho povstania \u201eHist\u00f3ria knie\u017ea\u0165a R\u00e1kocziho<\/strong>\u201c z roku 1707,\u00a0miniat\u00farne obr\u00e1zky<\/strong>\u00a0z izby mlad\u00e9ho Franti\u0161ka R\u00e1kocziho na Muka\u010devskom hrade a p\u00f4sobiv\u00fa\u00a0expoz\u00edciu R\u00e1kocziho jed\u00e1lne<\/strong>\u00a0in\u0161pirovan\u00fa orientom. V\u00fdstava komplexne\u00a0pribli\u017euje osobu knie\u017ea\u0165a<\/strong>, jeho\u00a0\u017eivot vo vyhnanstve<\/strong>\u00a0a sl\u00e1vnostn\u00fd\u00a0pohreb v Ko\u0161iciach<\/strong>.<\/p>\n

Kto bol Franti\u0161ek II. R\u00e1koczi a \u010do sp\u00e1ja jeho \u017eivot s Ko\u0161icami?<\/span><\/h2>\n

Franti\u0161ek II. R\u00e1koczi<\/strong>\u00a0bol\u00a0sedmohradsk\u00e9 knie\u017ea<\/strong>,\u00a0\u0161ari\u0161sk\u00fd \u017eupan<\/strong>\u00a0a vodca\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ieho stavovsk\u00e9ho odboja v Uhorsku<\/strong>. V dome v\u00a0Tekirda\u011fe<\/strong><\/a>\u00a0pre\u017eil svoj\u00a0exilov\u00fd \u017eivot<\/strong>\u00a0v rokoch 1720 \u2013 1735, kde 8. apr\u00edla 1735 aj zomrel. Pochovali ho tajne v kostole sv\u00e4t\u00e9ho Benedikta v Istanbule. Ke\u010f\u017ee najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm centrom jeho povstania boli pr\u00e1ve\u00a0Ko\u0161ice<\/strong>, nechala uhorsk\u00e1 vl\u00e1da previez\u0165 jeho\u00a0telesn\u00e9 pozostatky<\/strong>\u00a0v roku 1906 do tohto mesta. Jeho pozostatky boli a s\u00fa ulo\u017een\u00e9 v\u00a0D\u00f3me sv. Al\u017ebety<\/a><\/strong>.<\/p>\n

\u010co sa nach\u00e1dza priamo pred budovou Rodo\u0161ta?<\/span><\/h2>\n

Priamo\u00a0pred Rodo\u0161tom<\/strong>\u00a0je osaden\u00e1 monument\u00e1lna\u00a0socha Franti\u0161ka II. R\u00e1kociho<\/strong><\/a>, ktor\u00fa mestu Ko\u0161ice venovala\u00a0Ma\u010farsk\u00e1 republika<\/strong>.\u00a0R\u00e1kociho socha<\/strong>, vysok\u00e1 230 cm a v\u00e1\u017eiaca 500 kg, je dielom\u00a0ma\u010farsk\u00e9ho soch\u00e1ra S\u00e1ndora Gy\u0151rfiho<\/strong>. Stoj\u00ed na mas\u00edvnom\u00a0podstavci z le\u0161ten\u00e9ho granitu<\/strong>\u00a0vysokom 70 cm, \u0161irokom 300 cm a v\u00e1\u017eiacom 7 ton.<\/p>\n

Existuje e\u0161te nejak\u00e9 in\u00e9 Rodo\u0161to? \u010co je p\u00f4vodn\u00fd dom a ako vzniklo m\u00fazeum v Turecku?<\/span><\/h2>\n

\u00c1no,\u00a0p\u00f4vodn\u00fd dom<\/strong>\u00a0sa st\u00e1le nach\u00e1dza v dedinke\u00a0Tekirdag<\/strong><\/a>\u00a0v Turecku.\u00a0Budova bola darovan\u00e1 Ma\u010farsku<\/strong>\u00a0za\u010diatkom 80. rokov 20. storo\u010dia a\u00a0bola prestavan\u00e1<\/strong>\u00a0pod\u013ea ilustr\u00e1ci\u00ed interi\u00e9ru, ktor\u00e9 vytvoril ma\u010farsk\u00fd umelec v roku 1906 po\u010das svojej cesty do Tekirda\u011fu. V roku 1982 bol premenen\u00fd na\u00a0R\u00e1k\u00f3cziho m\u00fazeum<\/strong>\u00a0(po turecky\u00a0Rako\u00e7i M\u00fczesi<\/em>), zn\u00e1me aj ako\u00a0R\u00e1k\u00f3cziho dom<\/strong>\u00a0(Rako\u00e7i Evi<\/em>). Tento\u00a0prestavan\u00fd dom z 18. storo\u010dia<\/strong>\u00a0je venovan\u00fd \u017eivotu ma\u010farsk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hrdinu.\u00a0M\u00fazeum bolo ofici\u00e1lne otvoren\u00e9 pre verejnos\u0165 25. septembra 1982<\/strong>.<\/p>\n

\u010co obsahuje expoz\u00edcia tureck\u00e9ho R\u00e1k\u00f3cziho m\u00fazea?<\/span><\/h2>\n

R\u00e1k\u00f3cziho m\u00fazeum v tureckom Tekirda\u011fu<\/a><\/strong>\u00a0je\u00a0dreven\u00fd dom z 18. storo\u010dia<\/strong>\u00a0v typickom\u00a0otomanskom \u0161t\u00fdle<\/strong>\u00a0s desiatimi izbami na troch poschodiach, postaven\u00fd na malom kopci s\u00a0v\u00fdh\u013eadom na Marmarsk\u00e9 more<\/strong>. Dom, ktor\u00fd bol pred v\u00fdstavbou pobre\u017enej dia\u013enice bli\u017e\u0161ie k moru,\u00a0darovalo Turecko Ma\u010farsku<\/strong>\u00a0za\u010diatkom 80. rokov 20. storo\u010dia a\u00a0zrekon\u0161truovali ho pod\u013ea kresieb<\/strong>\u00a0ma\u010farsk\u00e9ho umelca z roku 1906.<\/p>\n

Vstupn\u00fa \u010das\u0165 zdob\u00ed\u00a0bronzov\u00e1 busta Franti\u0161ka II. R\u00e1k\u00f3cziho<\/strong>\u00a0na pr\u00edzem\u00ed a v suter\u00e9ne busta jeho vern\u00e9ho\u00a0komorn\u00edka Kelemena Mikesa<\/strong>; steny zdobia portr\u00e9ty jeho rodiny a pobo\u010dn\u00edkov. Na prvom poschod\u00ed s\u00fa vystaven\u00e9\u00a0ma\u010farsk\u00e9 porcel\u00e1nov\u00e9 a keramick\u00e9 predmety<\/strong>\u00a0spolu s akvarelmi starej tekirdagskej krajiny. Najkraj\u0161\u00edm priestorom je\u00a0prij\u00edmacia izba na druhom poschod\u00ed<\/strong>\u00a0s vyrez\u00e1van\u00fdm dreven\u00fdm stropom, vitr\u00e1\u017eami a ma\u010farsk\u00fdmi \u013eudov\u00fdmi mot\u00edvmi, kde je aj stoli\u010dka, ktor\u00fa s\u00e1m\u00a0R\u00e1k\u00f3czi vyrobil<\/strong>.<\/p>\n

V m\u00fazeu n\u00e1jdete aj\u00a0pracov\u0148u Mikesa <\/strong>(spisovate\u013ea\u00a0K\u00e1lm\u00e1na Miksz\u00e1tha), kde p\u00edsal svoje sl\u00e1vne\u00a0Listy z Turecka<\/strong>. K\u00e1lm\u00e1n Miksz\u00e1th bol v\u00fdznamn\u00fd ma\u010farsk\u00fd spisovate\u013e a novin\u00e1r, ktor\u00fd sa narodil v Sklabinej na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. Presl\u00e1vil sa najm\u00e4 pr\u00f3zou a publicistikou, v ktor\u00fdch s humorom a ir\u00f3niou zachyt\u00e1val \u017eivot oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed aj spolo\u010densk\u00e9 pomery. K jeho zn\u00e1mym dielam patria aj\u00a0Listy z Turecka<\/strong>, v ktor\u00fdch pribli\u017euje svoje dojmy z tureck\u00e9ho prostredia a dokazuje svoj pozorovac\u00ed talent i rozpr\u00e1va\u010dsk\u00fa zru\u010dnos\u0165.<\/p>\n

Expoz\u00edcia \u010falej obsahuje\u00a0z\u00e1stavu a zbrane kuruckej arm\u00e1dy<\/strong>. V\u00e4\u010d\u0161ina\u00a0vystaven\u00fdch expon\u00e1tov s\u00fa presn\u00e9 reprodukcie<\/strong>\u00a0vyroben\u00e9 pod\u013ea origin\u00e1lov, iba nieko\u013eko kusov je\u00a0origin\u00e1lnych<\/strong>.\u00a0Pred domom stoj\u00ed od roku 2005 vyrez\u00e1van\u00e1 sekelyovsk\u00e1 br\u00e1na<\/strong>\u00a0a v meste sa nach\u00e1dza aj\u00a0R\u00e1k\u00f3cziho pam\u00e4tn\u00e1 font\u00e1na<\/strong>.\u00a0M\u00fazeum, pova\u017eovan\u00e9 za kult\u00farny most medzi Tureckom a Ma\u010farskom<\/strong>, bolo op\u00e4\u0165 obnoven\u00e9 ma\u010farskou vl\u00e1dou a\u00a0znovu otvoren\u00e9 v roku 2010<\/strong>.<\/p>\n

Ide o\u00a0n\u00e1rodn\u00e9 p\u00fatnick\u00e9 miesto Ma\u010farov<\/strong>.<\/p>\n

Objavte k\u00fasok Orientu ukryt\u00fd v Ko\u0161iciach<\/span><\/h2>\n

N\u00e1v\u0161teva Rodo\u0161ta<\/b> nie je len oby\u010dajnou prehliadkou m\u00fazea, ale hlbok\u00fdm stretnut\u00edm s osudom mu\u017ea, ktor\u00fd sa stal legendou dvoch n\u00e1rodov<\/b>. Nechajte sa o\u010dari\u0165 orient\u00e1lnou jed\u00e1l\u0148ou<\/b> a detailmi, ktor\u00e9 vlastnoru\u010dne vyrezal samotn\u00fd R\u00e1koci<\/b> po\u010das dlh\u00fdch dn\u00ed v exile. Je to miesto, kde sa tureck\u00e1 hist\u00f3ria<\/b> neoddelite\u013ene sp\u00e1ja s du\u0161ou Ko\u0161\u00edc a vzd\u00e1va hold nezlomnej t\u00fa\u017ebe po slobode. Pr\u00ed\u010fte si ucti\u0165 pamiatku knie\u017ea\u0165a k jeho monument\u00e1lnej soche<\/b> a za\u017eite atmosf\u00e9ru n\u00e1rodn\u00e9ho p\u00fatnick\u00e9ho miesta<\/b> na vlastnej ko\u017ei. Tento unik\u00e1tny historick\u00fd unik\u00e1t<\/b> \u010dak\u00e1, k\u00fdm odhal\u00edte v\u0161etky jeho skryt\u00e9 pr\u00edbehy.<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n