{"id":3069,"date":"2016-11-03T08:33:42","date_gmt":"2016-11-03T07:33:42","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=3069"},"modified":"2026-01-21T06:26:04","modified_gmt":"2026-01-21T05:26:04","slug":"vapenka-ondreja-gasa-v-kysaku","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/vapenka-ondreja-gasa-v-kysaku\/","title":{"rendered":"V\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a v Kysaku – Kysack\u00e1 V\u00e1penka"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n<\/i> smer \u010cierna hora <\/span><\/a>\n
<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Technick\u00e9 pamiatky <\/span><\/a>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong>\u010cierna hora<\/a> a Horn\u00e1dska dolina<\/a>
\n

<\/div>\n
\"V\u00e1penka<\/a>
V\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a v Kysaku – Kysack\u00e1 V\u00e1penka<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Ke\u010f v\u00e1penka d\u00fdchala oh\u0148om: pr\u00edbeh z Kysaku<\/span><\/h2>\n

Na okraji lesa, tam kde sa po\u013en\u00e1 cesta<\/strong> pomaly str\u00e1ca medzi stromami a ticho preru\u0161uje len vietor v korun\u00e1ch<\/strong>, stoj\u00ed stavba, ktor\u00e1 kedysi \u017eila. Nie dom, nie hrad, ale v\u00e1penka<\/strong>. Kysack\u00e1 v\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a<\/strong>. Nem\u00e1 okn\u00e1 ani dvere pre \u013eud\u00ed, no cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia bola srdcom pr\u00e1ce, potu a oh\u0148a<\/strong>.<\/p>\n

Predstav si Kysak<\/strong> pred sto \u010di stop\u00e4\u0165desiatimi rokmi. R\u00e1no e\u0161te ani poriadne neza\u010dalo a z doliny sa u\u017e niesol zvuk konsk\u00fdch kop\u00fdt<\/strong>. Z okolit\u00fdch kopcov sa zv\u00e1\u017eal v\u00e1penec<\/strong> \u2013 tvrd\u00fd, \u0165a\u017ek\u00fd, biely kame\u0148, ktor\u00fd mal po prechode ohnom<\/strong> zmeni\u0165 podobu cel\u00fdch domov. Vtedy sa e\u0161te nestavalo \u201er\u00fdchlo\u201c. Steny domov<\/strong> r\u00e1stli pomaly, z kame\u0148a a v\u00e1pna<\/strong>, a pr\u00e1ve v\u00e1pno<\/strong> bolo t\u00fdm, \u010do dr\u017ealo dedinu pokope<\/strong>.<\/p>\n

V\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a<\/strong> mala svoju silu. Desa\u0165 metrov vysok\u00e1<\/strong>, osemuholn\u00edkov\u00e1<\/strong>, smerom nahor sa zu\u017euj\u00faca \u2013 ako keby sama vedela, \u017ee mus\u00ed odola\u0165 \u017eiaru<\/strong>, ktor\u00fd v nej horel cel\u00e9 dni. Ohe\u0148<\/strong> sa v nej udr\u017eiaval nepretr\u017eite<\/strong>, desa\u0165, niekedy aj sedemdesiat hod\u00edn<\/strong>. Mu\u017ei sa striedali, prikladali drevo<\/strong>, str\u00e1\u017eili teplotu<\/strong>. Nebola to pr\u00e1ca pre ka\u017ed\u00e9ho. V\u00e1penk\u00e1r<\/strong> musel ma\u0165 sk\u00fasenosti, cit a re\u0161pekt k oh\u0148u<\/strong>.<\/p>\n

Hovorilo sa, \u017ee v\u00e1penka \u201ed\u00fdcha\u201c<\/strong>. Ke\u010f sa vypa\u013eovanie v\u00e1pna<\/strong> darilo, z jej \u00fatrob vych\u00e1dzal tepl\u00fd vzduch a jemn\u00fd dym<\/strong>, akoby sama \u017eila. V noci bolo svetlo z oh\u0148a<\/strong> vidite\u013en\u00e9 a\u017e z dediny. Deti vraj vedeli, \u017ee ke\u010f v\u00e1penka hor\u00ed<\/strong>, otec pr\u00edde domov a\u017e r\u00e1no \u2013 unaven\u00fd, za\u010dmuden\u00fd, ale hrd\u00fd<\/strong>.<\/p>\n

P\u00e1lenie v\u00e1pna<\/strong> nebolo len remeslo. Bolo to \u017eivobytie<\/strong>. V \u010dasoch, ke\u010f sa dreven\u00e9 domy menili na murovan\u00e9<\/strong>, ke\u010f sa stavali kostoly, k\u00farie a hospod\u00e1rske stavby<\/strong>, bol dopyt po v\u00e1pne<\/strong> obrovsk\u00fd. Kysak\u010dania<\/strong> to vedeli vyu\u017ei\u0165. V\u00e1penk\u00e1rstvo<\/strong> patrilo medzi v\u00fdznamn\u00e9 zamestnania obce<\/strong> a dodnes mo\u017eno v okol\u00ed n\u00e1js\u0165 stopy po viacer\u00fdch peciach<\/strong>, ktor\u00e9 kedysi st\u00e1li v lesoch a na svahoch.<\/p>\n

V\u00e1pno<\/strong> v\u0161ak nesl\u00fa\u017eilo len na stavbu. Pou\u017e\u00edvalo sa na bielenie stien<\/strong>, na dezinfekciu<\/strong>, ba dokonca ako hnojivo<\/strong>. Na\u0161i predkovia<\/strong> poznali jeho siln\u00e9 \u00fa\u010dinky<\/strong> d\u00e1vno predt\u00fdm, ne\u017e sa o hygiene p\u00edsalo v knih\u00e1ch.<\/p>\n

Dnes v\u00e1penka ml\u010d\u00ed<\/strong>. Ohe\u0148<\/strong> v nej d\u00e1vno vyhasol a lanov\u00e1 dr\u00e1ha<\/strong>, po ktorej sa zv\u00e1\u017eal v\u00e1penec<\/strong>, zostala len spomienkou. No stavba stoj\u00ed. Ako najzachovalej\u0161\u00ed svedok \u013eudov\u00e9ho p\u00e1lenia v\u00e1pna v Kysaku<\/strong>. Pripom\u00edna \u010dasy, ke\u010f sa pr\u00e1ca merala d\u0148ami a nocami<\/strong>, ke\u010f sa v\u00fdsledok nerodil kliknut\u00edm, ale trpezlivos\u0165ou<\/strong>.<\/p>\n

Nie je to len technick\u00e1 pamiatka<\/strong>. Je to tich\u00e9 miesto<\/strong>, kde sa stret\u00e1va ohe\u0148, kame\u0148 a \u013eudsk\u00e1 vytrvalos\u0165<\/strong>. A ak sa na chv\u00ed\u013eu zapo\u010d\u00fava\u0161, mo\u017eno bude\u0161 ma\u0165 pocit, \u017ee v\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a<\/strong> st\u00e1le d\u00fdcha \u2013 aspo\u0148 v spomienkach krajiny<\/strong>, ktor\u00e1 ju obklopuje.<\/p>\n

\u010co je\u00a0V\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a v Kysaku<\/strong>\u00a0a pre\u010do je tak\u00e1 v\u00fdznamn\u00e1?<\/span><\/h2>\n

V\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a v Kysaku<\/strong>\u00a0je najzachovalej\u0161\u00edm svedkom\u00a0tradi\u010dn\u00e9ho \u013eudov\u00e9ho zamestnania<\/strong>\u00a0star\u00fdch obyvate\u013eov obce \u2013 p\u00e1lenia v\u00e1pna. T\u00e1to\u00a0technick\u00e1 pamiatka<\/strong>\u00a0sa nach\u00e1dza na \u00fap\u00e4t\u00ed kopca juhoz\u00e1padne od obce, na za\u010diatku malej z\u00e1hradk\u00e1rskej lokality na okraji lesa. Naz\u00fdva sa aj ako\u00a0Kysack\u00e1 V\u00e1penka<\/strong>.<\/p>\n

Ako a kedy bola t\u00e1to kysack\u00e1 v\u00e1penka postaven\u00e1?<\/span><\/h2>\n

V\u00e1penka<\/strong> poch\u00e1dza obdobia \u013eudov\u00e9ho p\u00e1lenia v\u00e1pna<\/strong>, ktor\u00e9 patrilo medzi v\u00fdznamn\u00e9 zamestnania obyvate\u013eov Kysaku<\/strong> v minulosti. Jej vznik sa kladie bu\u010f do 19. storo\u010dia<\/strong>, ke\u010f sa v\u00e1penk\u00e1rstvu venovali najm\u00e4 bohat\u0161\u00ed gazdovia<\/strong>, alebo do obdobia po prvej svetovej vojne<\/strong>, ke\u010f v\u00fdroba v\u00e1pna v tomto regi\u00f3ne zaznamenala v\u00fdrazn\u00fd rozmach<\/strong>.<\/p>\n

Zv\u00fd\u0161en\u00fd dopyt po v\u00e1pne s\u00favisel s t\u00fdm, \u017ee sa namiesto dreven\u00fdch domov za\u010dali stava\u0165 murovan\u00e9 stavby<\/strong>, \u010do pod\u010diarkuje v\u00fdznam tejto zachovanej technickej pamiatky<\/strong>.<\/p>\n

Ako vyzer\u00e1 V\u00e1penka Ondreja Ga\u0161a? Ak\u00e9 m\u00e1 rozmery?<\/span><\/h2>\n

V\u00fd\u0161ka v\u00e1penky<\/strong>\u00a0je pribli\u017ene 10 metrov. M\u00e1 tvar 8-strann\u00e9ho hranola, ktor\u00fd sa do v\u00fd\u0161ky zu\u017euje.\u00a0D\u013a\u017eka v\u00e1penky<\/strong>\u00a0je pribli\u017ene 8 metrov.<\/p>\n

Ako prebiehal samotn\u00fd proces p\u00e1lenia v\u00e1pna v tejto peci?<\/span><\/h2>\n

V peci sa k\u00farilo drevom<\/strong>\u00a0a\u00a0v\u00e1penec sa vypa\u013eoval<\/strong>\u00a010 a\u017e 72 hod\u00edn. V\u00e1penec sa \u0165a\u017eil v okolit\u00fdch kopcoch a zv\u00e1\u017eal ku\u00a0v\u00e1penke lanovou dr\u00e1hou<\/strong>.<\/p>\n

Pre\u010do bolo v\u00e1penk\u00e1rstvo pre Kysak\u010danov tak\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9?<\/span><\/h2>\n

Medzi v\u00fdznamn\u00e9 a nezanedbate\u013en\u00e9 zamestnanie Kysak\u010danov v minulosti patrilo p\u00e1lenie v\u00e1pna<\/strong>.\u00a0V\u00e1penk\u00e1rstvo<\/strong>\u00a0z pravidla vykon\u00e1vali bohat\u0161\u00ed gazdovia. Dodnes s\u00fa v okol\u00ed obce vidite\u013en\u00e9 stopy po viacer\u00fdch\u00a0v\u00e1penk\u00e1ch<\/strong>.<\/p>\n

Ako sa vyv\u00edjala hist\u00f3ria v\u00e1penk\u00e1rstva na Slovensku?<\/span><\/h2>\n

Hist\u00f3ria v\u00e1penk\u00e1rstva<\/strong>\u00a0na na\u0161om \u00fazem\u00ed siaha \u010faleko.\u00a0V\u00e1pno<\/strong>\u00a0je ved\u013ea sadry najstar\u0161\u00edm spojivom. Na \u00fazem\u00ed Slovenska sa vyr\u00e1balo u\u017e v staroveku. Pou\u017e\u00edvalo sa pri v\u00fdrobe\u00a0malty na stavby<\/strong>\u00a0domov, ka\u0161tie\u013eov, k\u00fari\u00ed, cirkevn\u00fdch stavieb, ale aj na farbenie stien a zmie\u0161an\u00e9 s popolom ako\u00a0hnojivo<\/strong>.<\/p>\n

Kedy do\u0161lo k hlavn\u00fdm rozmachom tohto remesla?<\/span><\/h2>\n

K rozvoju p\u00e1lenia v\u00e1pna<\/strong>\u00a0doch\u00e1dzalo v 13. a 14. storo\u010d\u00ed v s\u00favislosti s v\u00fdstavbou hradov a kamenn\u00fdch kostolov.\u00a0V\u00fdznam v\u00fdroby v\u00e1pna<\/strong>\u00a0sa v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161il na konci 18. storo\u010dia v s\u00favislosti s n\u00e1rastom budovania murovan\u00fdch stavieb. K \u010fal\u0161iemu\u00a0rozvoju v\u00e1penk\u00e1rstva<\/strong>\u00a0do\u0161lo v 19. storo\u010d\u00ed, kedy bola potreba hromadnej produkcie pre rozv\u00edjaj\u00facu sa stavebn\u00fa v\u00fdrobu, po\u013enohospod\u00e1rstvo i cukrovarn\u00edctvo.<\/p>\n

V ak\u00fdch typoch pec\u00ed sa v\u00e1pno p\u00e1lilo?<\/span><\/h2>\n

P\u00f4vodne sa v\u00e1pno p\u00e1lilo<\/strong>\u00a0v takzvan\u00fdch milieroch (hranica na p\u00e1lenie v\u00e1pna alebo dreven\u00e9ho uhlia). Nesk\u00f4r sa za\u010dalo p\u00e1li\u0165 v\u00a0peciach \u0161achtov\u00fdch a kruhov\u00fdch<\/strong>. Mal\u00ed v\u00fdrobcovia, ako napr\u00edklad sedliaci z menej \u00farodn\u00fdch oblast\u00ed, v\u0161ak st\u00e1le pou\u017e\u00edvali jednoduch\u0161ie\u00a0lievikovit\u00e9 \u0161achtov\u00e9 pece<\/strong>, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvali aj\u00a0sedliacke pece<\/strong>. V nich sa p\u00e1lilo takmer a\u017e do polovice 20. storo\u010dia. V 19. storo\u010d\u00ed boli pre potreby priemyslu postaven\u00e9 r\u00f4zne typy\u00a0modern\u00fdch pec\u00ed<\/strong>.<\/p>\n

Z \u010doho sa v\u00e1pno vyr\u00e1ba a ak\u00e9 m\u00e1 vlastnosti?<\/span><\/h2>\n

Z\u00e1kladnou surovinou<\/strong>\u00a0bol a je\u00a0v\u00e1penec<\/strong>. Jeho kvalita ur\u010duje druh vyr\u00e1ban\u00e9ho v\u00e1pna. Z chemick\u00e9ho h\u013eadiska ide o\u00a0uhli\u010ditan v\u00e1penat\u00fd<\/strong>, ktor\u00fd sa v pr\u00edrode vyskytuje s r\u00f4znym obsahom pr\u00edmes\u00ed. Na\u0161i predkovi poznali aj\u00a0hygienick\u00e9 \u00fa\u010dinky v\u00e1pna<\/strong>.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 k V\u00e1penke Ondreja Ga\u0161a v Kysaku?<\/span><\/h2>\n

K v\u00e1penke sa dostanete<\/strong> po po\u013enej ceste (je vyzna\u010den\u00e1 na map\u00e1ch), ktor\u00e1 za\u010d\u00edna od b\u00fdval\u00e9ho JRD. Od vlakovej stanice v Kysaku sa k nej n\u00e1v\u0161tevn\u00edci dostan\u00fa pe\u0161o za pribli\u017ene 45 min\u00fat. Je v\u0161ak d\u00f4le\u017eit\u00e9 vedie\u0165, \u017ee\u00a0v\u00e1penka sa nach\u00e1dza na s\u00fakromnom pozemku<\/strong>, kam je\u00a0pr\u00edstup obmedzen\u00fd<\/strong>\u00a0pribli\u017ene na 10\u201315 metrov od samotnej stavby. Re\u0161pektujte pros\u00edm s\u00fakromn\u00e9 vlastn\u00edctvo.<\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n