{"id":2975,"date":"2013-11-02T15:30:57","date_gmt":"2013-11-02T13:30:57","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=2975"},"modified":"2026-08-03T08:41:50","modified_gmt":"2026-08-03T06:41:50","slug":"slansky-hrad","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/slansky-hrad\/","title":{"rendered":"Slansk\u00fd hrad – Hrad Slanec – Slaneck\u00fd hrad (zr\u00facanina)"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n<\/i> smer Slansk\u00e9 vrchy <\/span><\/a>\n
<\/div>\nPodkateg\u00f3ria:<\/strong>\u00a0Hrady a ka\u0161tiele<\/strong><\/span><\/p>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong>Slansk\u00e9 vrchy<\/a>
\n

<\/div>\n
\"Slansk\u00fd<\/a>
Slansk\u00fd hrad \u2013 Hrad Slanec \u2013 Slaneck\u00fd hrad (zr\u00facanina)<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Pevnos\u0165, ktor\u00e1 vyr\u00e1stla z popola mongolsk\u00fdch vp\u00e1dov<\/span><\/h2>\n

Predstavte si miesto, kde kamenn\u00e9 m\u00fary rozpr\u00e1vaj\u00fa pr\u00edbeh o pre\u017eit\u00ed. <\/span><\/p>\n

Nad obcou Slanec sa na strmom andezitovom kopci t\u00fd\u010di hrd\u00fd str\u00e1\u017eca regi\u00f3nu \u2013 hrad, ktor\u00fd musel nahradi\u0165 dreven\u00e9 palis\u00e1dy po tom, \u010do Eur\u00f3pu spusto\u0161ili ko\u010dovn\u00e9 hordy.<\/span><\/p>\n

Pre\u010do tento hrad fascinoval kr\u00e1\u013eov aj mocn\u00fdch palat\u00ednov?<\/span><\/p>\n

\u010co skr\u00fdva tajomn\u00e9 gotick\u00e9 okno v m\u00fare, ktor\u00fd v skuto\u010dnosti nebol pal\u00e1com, a ak\u00fd luxusn\u00fd poklad tu vybudoval rod Forg\u00e1\u010dovcov, k\u00fdm ho nepohltili plamene vojny?<\/span><\/p>\n

Vydajte sa s nami po stop\u00e1ch hradu Slanec a odha\u013ete tajomstv\u00e1 ukryt\u00e9 v jeho ruin\u00e1ch.<\/span><\/p>\n

Kde sa nach\u00e1dza Slansk\u00fd hrad a ako sa menil jeho n\u00e1zov?<\/span><\/h2>\n

Hrad Slanec (zn\u00e1my aj ako Slansk\u00fd hrad \u010di Slaneck\u00fd hrad) py\u0161ne \u010dnie na strmom kopci nad obcou Slanec<\/a> a vytv\u00e1ra typick\u00fa siluetu tohto regi\u00f3nu. <\/span><\/p>\n

Hrad m\u00e1 bohat\u00fa hist\u00f3riu n\u00e1zvov, ako castrum Salis (1230), Zalanch (1270\u20131330) \u010di Salanc. <\/span><\/p>\n

Tieto formy odr\u00e1\u017eaj\u00fa latinsk\u00e9 a ma\u010farsk\u00e9 vplyvy (napr. Szal\u00e1nc).<\/span><\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa najstar\u0161ie dejiny a p\u00f4vod hradu Slanec?<\/span><\/h2>\n

O jeho najstar\u0161\u00edch dejin\u00e1ch a vzniku nem\u00e1me \u017eiadne p\u00edsomn\u00e9 spr\u00e1vy. <\/span><\/p>\n

Archeologick\u00fd prieskum dok\u00e1zal, \u017ee stredovek\u00fd hrad bol postaven\u00fd na star\u0161om slovanskom hradisku v 13. storo\u010d\u00ed. <\/span><\/p>\n

Z textu na mramorovej doske, zamurovanej do hradnej ve\u017ee, sa dozved\u00e1me, \u017ee hrad Slanec dal v 13. storo\u010d\u00ed postavi\u0165 potomok rodu Abovcov<\/a>. <\/span><\/p>\n

Pravdepodobne i\u0161lo o Aba Sz\u00e9plaki de gens Aba<\/strong>, ktor\u00fd tu postavil dreven\u00fd hrad u\u017e v roku 1220.<\/p>\n

Kamenn\u00fd hrad dal po mongolskom vp\u00e1de<\/a> vybudova\u0165 jeho syn D\u00e1vid z rodu Abovcov<\/strong> (ma\u010f. D\u00e1vid de genere Aba-Am\u00e1d\u00e9). <\/span><\/p>\n

Mongolsk\u00fd vp\u00e1d v roku 1241 do Uhorska (vr\u00e1tane \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Slovenska) sp\u00f4sobil\u00fd v\u00fdrazn\u00fd obrat vo v\u00fdstavbe hradov \u2013 z dreven\u00fdch a zemn\u00fdch pevnost\u00ed sa mas\u00edvne prech\u00e1dzalo na kamenn\u00e9 kon\u0161trukcie.<\/span><\/p>\n

D\u00f4vody zmien:<\/span><\/strong> Mongolsk\u00e9 hordy odhalili slabiny dreven\u00fdch hradov, ktor\u00e9 \u013eahko podp\u00e1lili alebo obsadili. <\/span><\/p>\n

To viedlo kr\u00e1\u013ea Belu IV.<\/a> k systematickej v\u00fdstavbe kamenn\u00fdch pevnost\u00ed. <\/span><\/p>\n

Politika Arp\u00e1dovcov<\/a> zah\u0155\u0148a vy\u0161e 100 nov\u00fdch hradov, z ktor\u00fdch 66 bolo kamenn\u00fdch a stavali sa na vyv\u00fd\u0161en\u00fdch miestach, pri\u010dom podporovali granty pre \u0161\u013eachtu a mest\u00e1.<\/span><\/p>\n

Kedy s\u00fa prv\u00e9 historick\u00e9 zmienky a \u010do sa dialo koncom 13. storo\u010dia?<\/span><\/h2>\n

Prv\u00e9 historick\u00e9 zmienky s\u00fa z konca 13. storo\u010dia, a to z roku 1281, ke\u010f u\u017e kamenn\u00fd hrad s okr\u00fahlou ve\u017eou st\u00e1l. <\/span><\/p>\n

Majite\u013e hradu a krajinsk\u00fd palat\u00edn Finta z rodu Abovcov<\/strong> (ma\u010f. Finta de genere Aba-Am\u00e1d\u00e9) sa roku 1281 postavil proti hospod\u00e1rskym reform\u00e1m, ktor\u00e9 zav\u00e1dzal kr\u00e1\u013e Ladislav IV. Kum\u00e1nsky<\/a> (*1262 \u2013 +1290).<\/span><\/p>\n

Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skon\u010dil v\u00ed\u0165azstvom kr\u00e1\u013ea.<\/span><\/p>\n

Kr\u00e1\u013e Ladislav IV.<\/a> hrad dobyl a ponechal si ho v dr\u017ebe.<\/span><\/p>\n

Kto vlastnil hrad Slanec po vymret\u00ed \u00c1rp\u00e1dovcov?<\/span><\/h2>\n

Po vymret\u00ed \u00c1rp\u00e1dovcov<\/a> vl\u00e1dla na hrade zemepansk\u00e1 rodina Drugethovcov<\/a>, ktor\u00e1 pri\u0161la do Uhorska s Karolom R\u00f3bertom<\/a> (*1288 \u2013 +1342) z Talianska. <\/span><\/p>\n

U\u017e v roku 1330 sa hrad aj s dedinou dost\u00e1va do r\u00fak Vilerma Drugetha<\/strong> (*1313 \u2013 +1342).<\/span><\/p>\n

Po jeho smrti sa majite\u013eom hradu st\u00e1va jeho brat Mikul\u00e1\u0161 Drugeth<\/strong> (*1313 \u2013 +1355). <\/span><\/p>\n

Po smrti kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta I. Ve\u013ek\u00e9ho<\/a> (*1326 \u2013 +1382) pre\u0161iel hrad z r\u00fak Drugethovcov do vlastn\u00edctva kr\u00e1\u013eovskej koruny.<\/span><\/p>\n

Kedy sa dostal hrad Slanec do r\u00fak rodu Lossoncyovcov?<\/span><\/h2>\n

Za\u010diatkom roku 1386 daroval kr\u00e1\u013e Karol II. zvan\u00fd Mal\u00fd<\/a> hrad Slanec a jeho okolie \u0161\u013eachtickej rodine Lossoncyovcov<\/strong>. <\/span><\/p>\n

Majite\u013eom hradu sa stal Ladislav Lossoncy<\/strong> ( <\/span>? \u2013 +1395). <\/span><\/em><\/p>\n

Po jeho smrti sa majite\u013eom hradu st\u00e1va jeho syn Dion\u00fdz Lossoncy (<\/span><\/em> ? \u2013 +1426).<\/span><\/p>\n

V polovici 15. storo\u010dia, ke\u010f bol majite\u013eom hradu Albert Lossoncy ( <\/span>? \u2013 +1464), na \u010das obsadili hrad vojsk\u00e1 Bratr\u00edkov<\/a> a zotrvali tu do roku 1458. <\/span><\/em><\/p>\n

Nesk\u00f4r hrad pre\u0161iel do majetku Ladislava III. Losoncyho<\/strong> (<\/span><\/em> ? \u2013 +1498), ktor\u00fd ho koncom 15. storo\u010dia opravil a re\u0161tauroval.<\/span><\/p>\n

Ako sa hrad Slanec dostal k rodu Forg\u00e1\u010dovcov?<\/span><\/h2>\n

V roku 1552 zahynul v bojoch proti Turkom posledn\u00fd mu\u017esk\u00fd pr\u00edslu\u0161n\u00edk rodu \u2013 \u0160tefan Lossoncy<\/strong> ( <\/span>? \u2013 +1552). <\/span><\/em><\/p>\n

Po jeho smrti sa majite\u013ekou hradu stala jeho dc\u00e9ra Anna Lossoncy (<\/span><\/em> ? \u2013 +1595).<\/span><\/p>\n

Anna sa vydala za gr\u00f3fa \u017digmunda II. Forg\u00e1\u010da<\/strong> (*1559 \u2013 +1621). <\/span><\/p>\n

Po smrti Anny v roku 1595 na panstve vl\u00e1dol jej man\u017eel \u017digmund, ktor\u00fd sa sna\u017eil z\u00edska\u0165 hrad aj okolie do dedi\u010dnej dr\u017eby pre svoj rod.<\/p>\n

Hrad Slanec aj s okol\u00edm sa stal v dr\u017ebe rodu Forg\u00e1\u010dovcov<\/strong> od roku 1601.<\/span><\/p>\n

\u010co sa dialo s hradom Slanec po\u010das povstan\u00ed v 17. storo\u010d\u00ed?<\/span><\/h2>\n

Za r\u00e1k\u00f3cziovsko-th\u00f6k\u00f6lyovsk\u00fdch povstan\u00ed (protihabsbursk\u00e9 stavovsk\u00e9 povstania<\/a>) hrad nieko\u013ekokr\u00e1t menil svojho majite\u013ea a bol zna\u010dne po\u0161koden\u00fd.<\/p>\n

V roku 1678 ho obsadilo Th\u00f6k\u00f6lyho vojsko<\/a>, ale u\u017e o rok nesk\u00f4r bol v ruk\u00e1ch cis\u00e1rskeho vojska pod velen\u00edm gener\u00e1la Leslieho<\/strong>. <\/span><\/p>\n

Ke\u010f sa k hradu pribl\u00ed\u017eili cis\u00e1rske vojsk\u00e1, kuruci hrad podp\u00e1lili a utiekli. <\/span><\/p>\n

V roku 1679 vydal rozkaz cis\u00e1r Leopold I. Habsbursk\u00fd<\/a> (*1640 \u2013 +1705) hrad \u00a0zdemolova\u0165.<\/span><\/p>\n

Vtedaj\u0161\u00ed majite\u013e hradu, syn gr\u00f3fa \u017digmunda II. Forg\u00e1\u010da<\/strong> \u2013 gr\u00f3f Adam I. Forg\u00e1\u010d<\/strong> (*1601 \u2013 +1681) \u2013 u\u017e hrad opravi\u0165 nedal. <\/span><\/p>\n

Odvtedy hrad Slanec pustol.<\/span><\/p>\n

Ak\u00e1 je hist\u00f3ria ve\u017ee Nebojsa a rodov\u00e9ho m\u00fazea Forg\u00e1\u010dovcov?<\/span><\/h2>\n

Str\u00e1\u017enu ve\u017eu dali Forg\u00e1\u010dovci v 19. storo\u010d\u00ed zre\u0161taurova\u0165 a zhroma\u017edili do nej rodov\u00fa zbierku \u2013 odvtedy nesie meno <\/span>Nebojsa<\/span><\/strong> . <\/span><\/p>\n

Zre\u0161taurova\u0165 ju dal v roku 1815 majite\u013e panstva Jozef Forg\u00e1\u010d<\/strong> (*1763 \u2013 +1832), ktor\u00fd tu zriadil rodov\u00e9 m\u00fazeum.<\/span><\/p>\n

Boli tu tri miestnosti vyzdoben\u00e9 umeleck\u00fdmi pamiatkami, obrazmi majite\u013eov hradu, po\u013eovn\u00edckymi trofejami, dobov\u00fdm n\u00e1bytkom, obrazmi rodov\u00fdch erbov a r\u00f4znymi predmetmi dennej potreby.<\/p>\n

V 19. storo\u010d\u00ed dal syn Jozefa Forg\u00e1\u010da<\/strong>, gr\u00f3f \u017digmund Forg\u00e1\u010d<\/strong> (*1786 \u2013 +1872), postavi\u0165 pod hradn\u00fdm kopcom pomerne rozsiahly pr\u00edzemn\u00fd klasicistick\u00fd ka\u0161tie\u013e<\/a>.<\/span><\/p>\n

Po smrti posledn\u00e9ho mu\u017esk\u00e9ho \u010dlena rodu s\u00eddliaceho v obci Slanec, \u0160tefana Forg\u00e1cha<\/strong> (1854 \u2013 +1916), m\u00fazeum existovalo e\u0161te do roku 1937.<\/em><\/p>\n

Majite\u013ekou panstva sa potom stala jeho neter Al\u017ebeta Forg\u00e1\u010dov\u00e1 \u2013 Waldbotov\u00e1<\/strong> (*1891 \u2013 +1942).<\/span><\/p>\n

\u010co sp\u00f4sobilo definit\u00edvny \u00fapadok hradu Slanec v 20. storo\u010d\u00ed?<\/span><\/h2>\n

Po\u010das druhej svetovej vojny za\u010dala hradn\u00e1 ve\u017ea postupne ch\u00e1tra\u0165. <\/span><\/p>\n

Prechod frontu zapr\u00ed\u010dinil stratu vz\u00e1cnych pamiatok rodov\u00e9ho m\u00fazea, ktor\u00e9 boli s\u010dasti zni\u010den\u00e9, s\u010dasti rozkradnut\u00e9 \u2013 rovnak\u00fd osud stihol aj klasicistick\u00fd ka\u0161tie\u013e pod hradom.<\/span><\/p>\n

Skazu dov\u0155\u0161il po\u017eiar v roku 1945. <\/span><\/p>\n

Dnes s\u00fa na mieste hradu u\u017e len zr\u00facaniny s mocnou a py\u0161ne sa vyp\u00ednaj\u00facou ve\u017eou Nebojsa.<\/span><\/p>\n

Ak\u00e1 je s\u00fa\u010dasn\u00e1 podoba hradu Slanec a \u010do sa zachovalo?<\/span><\/h2>\n

Dominantn\u00e1 \u010das\u0165 zr\u00facaniny je impozantn\u00e1 bergfritov\u00e1 ve\u017ea Nebojsa<\/strong> \u2013 zachoval\u00e1 trojpodla\u017en\u00e1 stavba, ktor\u00e1 tvor\u00ed typick\u00fa siluetu regi\u00f3nu. <\/span><\/p>\n

Bergfrit<\/strong> je preva\u017ene okr\u00fahla hlavn\u00e1 ve\u017ea hradu.<\/span><\/p>\n

Okrem toho sa zachovalo aj nieko\u013eko hradn\u00fdch m\u00farov. <\/span><\/p>\n

Ved\u013ea <\/span>ve\u017ee stoj\u00ed m\u00far <\/span>takzvan\u00e9ho \u201egotick\u00e9ho <\/span>pal\u00e1ca“ so <\/span>zachovan\u00fdm ve\u013ek\u00fdm gotick\u00fdm oknom <\/span>kaplnky zo 14. storo\u010dia<\/span><\/strong> a kr\u00e1snymi <\/span>gotick\u00fdmi nosn\u00edkmi s <\/span>klenbami.<\/span><\/p>\n

V skuto\u010dnosti ne\u0161lo o pal\u00e1c, ale o obytn\u00fa ve\u017eu naz\u00fdvan\u00fa <\/span>donjon<\/span><\/strong> .<\/span><\/p>\n

Pred bergfritovou ve\u017eou sa nach\u00e1dza obrann\u00e9 predhradie s cisternou a pivnicami.<\/span><\/p>\n

Ako vyzer\u00e1 p\u00f4dorys a architekt\u00fara hradu Slanec?<\/span><\/h2>\n

V p\u00f4doryse predstavuje stavba hradu jednoduch\u00fd obd\u013a\u017enikov\u00fd \u00fatvar, ktor\u00fd je na severoz\u00e1padnej strane lichobe\u017en\u00edkovito z\u00fa\u017een\u00fd. <\/span><\/p>\n

Komplex bol opevnen\u00fd 140 cm hrub\u00fdm m\u00farom. <\/span><\/p>\n

Vstupn\u00e1 gotick\u00e1 br\u00e1na bola chr\u00e1nen\u00e1 padac\u00edm mostom. <\/span><\/p>\n

Postupnou prestavbou a dostavbou nadobudol hrad charakter pal\u00e1ca, ktor\u00fd mal na pr\u00edzem\u00ed kaplnku.<\/span><\/p>\n

Ak\u00e9 typy stredovek\u00fdch ve\u017e\u00ed n\u00e1jdeme na hrade Slanec a v \u010dom sa l\u00ed\u0161ia?<\/span><\/h2>\n

Bergfrit<\/strong> a donjon<\/strong> s\u00fa dve star\u00e9 hradn\u00e9 ve\u017ee zo stredoveku. <\/span><\/p>\n

Obe boli vysok\u00e9 a pevn\u00e9, ale sl\u00fa\u017eili na in\u00e9 \u00fa\u010dely. <\/span><\/p>\n

Bergfrit<\/strong> bol hlavne na obranu \u2013 ako bojov\u00e1 ve\u017ea. <\/span><\/p>\n

Donjon<\/strong> bol sk\u00f4r na b\u00fdvanie \u2013 ako pohodln\u00fd dom pre p\u00e1nov hrad.<\/span><\/p>\n

Tieto ve\u017ee sa stavali v 12.\u201314. storo\u010d\u00ed v Eur\u00f3pe, najm\u00e4 v Nemecku, Franc\u00fazsku a na Slovensku.<\/span><\/p>\n

Bergfrit<\/span><\/strong><\/span> je vysok\u00e1, \u0161t\u00edhla ve\u017ea, \u010dasto okr\u00fahla (pribli\u017ene 9 metrov \u0161irok\u00e1). <\/span><\/p>\n

Vn\u00fatri bola tmav\u00e1 a \u00fazka, bez okien alebo len s mal\u00fdmi \u0161trbinami na stre\u013ebu. <\/span><\/p>\n

Nemala krb, schodisko ani pohodln\u00e9 izby \u2013 nebola ur\u010den\u00e1 na dlh\u00e9 b\u00fdvanie. <\/span><\/p>\n

Vstup bol zvy\u010dajne zvonku cez dreven\u00e9 schod\u00edky, aby sa dali pri \u00fatoku \u013eahko sp\u00e1li\u0165. <\/span><\/p>\n

Vrchol mal obrann\u00fd chodn\u00edk (ochoz) bez strechy, kde sa bojovalo.<\/span><\/p>\n

Jeho \u00falohou bola posledn\u00e1 pevnos\u0165 pri \u00fatoku, sklad zbran\u00ed alebo str\u00e1\u017ena ve\u017ea.<\/span><\/p>\n

Donjon<\/span><\/strong><\/span> je v\u00e4\u010d\u0161ia ve\u017ea, \u010dasto hranat\u00e1 (pravouhl\u00e1). <\/span><\/p>\n

Bola pohodlnej\u0161ia, s v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi oknami (niekedy s lavi\u010dkami), krbom na k\u00farenie, schodiskami a izbami na spanie alebo v\u00e4zenie. <\/span><\/p>\n

Vstup bol cez dvere na pr\u00edzem\u00ed alebo cez schodisko vo vn\u00fatri hradu. <\/span><\/p>\n

Vrchol mal \u010dasto valbov\u00fa strechu, niekedy s kaplnkou. <\/span><\/p>\n

Jeho \u00falohou bol hlavn\u00fd byt majite\u013ea hradu, sklad potrav\u00edn, v\u00e4znica alebo centr\u00e1lna \u010das\u0165 hradu.<\/span><\/p>\n

Zjednodu\u0161ene: bergfrit bol \u201e\u010dist\u00fd bojovn\u00edk\u201c, donjon \u201edom\u00e1ci p\u00e1n\u201c.<\/span><\/p>\n

Ak\u00fd je ofici\u00e1lny status a ochrana hradu Slanec?<\/span><\/h2>\n

Hrad Slanec bol d\u0148a 23. febru\u00e1ra 1963 vyhl\u00e1sen\u00fd za kult\u00farnu pamiatku. <\/span><\/strong><\/p>\n

V roku 1932 tu na skalnatom andezitovom kopci s hradnou ruinou bola vyhl\u00e1sen\u00e1 PR Slansk\u00fd hradn\u00fd vrch<\/a>.<\/span><\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa pl\u00e1ny do bud\u00facnosti?<\/span><\/h2>\n

Ve\u017ea Nebojsa bude v bud\u00facnosti sl\u00fa\u017ei\u0165 ako vyhliadka. <\/span><\/p>\n

Pl\u00e1nuje sa aj obnova p\u00f4vodnej obraz\u00e1rne, ktor\u00fa v roku 1815 vybudoval Jozef Forg\u00e1\u010d<\/strong>. <\/span><\/p>\n

Hrad Slanec je v\u010faka svojej polohe ide\u00e1lnym vyhliadkov\u00fdm miestom, z ktor\u00e9ho mo\u017eno obdivova\u0165 V\u00fdchodoslovensk\u00fa n\u00ed\u017einu<\/strong>, Slansk\u00e9 vrchy<\/a>, Zempl\u00ednske vrchy<\/strong> a obec Slanec<\/a>.<\/span><\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na hrad?<\/span><\/h2>\n

Najlep\u0161\u00ed pr\u00edstup k zr\u00facanin\u00e1m hradu je z obce Slanec<\/a> po \"\" \u010dervenej turistickej trase. <\/span><\/p>\n

Celkov\u00fd \u010das v\u00fdstupu k zr\u00facanin\u00e1m trv\u00e1 pribli\u017ene 0 <\/span>:15 <\/span>h (zostup 0 <\/span>:12 <\/span>h). <\/span><\/p>\n

Zr\u00facanina hradu je pre verejnos\u0165 vo\u013ene pr\u00edstupn\u00e1.<\/span><\/p>\n

Pr\u00edbeh o hrade Slanec<\/span><\/h2>\n

Na strmom kopci nad obcou Slanec sa dodnes t\u00fd\u010dia zr\u00facaniny hradu, ktor\u00fd kedysi chr\u00e1nil cel\u00fd kraj. <\/span><\/p>\n

Hovor\u00ed sa, \u017ee hrad nebol postaven\u00fd len kame\u0148om, ale aj odvahou a \u010destnos\u0165ou svojho zakladate\u013ea \u2013 D\u00e1vida z rodu Abovcov.<\/span><\/p>\n

D\u00e1vid bol sk\u00fasen\u00fd bojovn\u00edk, ktor\u00fd sa z\u00fa\u010dastnil bojov proti Mongolom<\/strong> a svojim hrdinstvom z\u00edskal majetky a re\u0161pekt v Uhorsku.<\/span><\/p>\n

Pr\u00e1ve vojensk\u00e9 sk\u00fasenosti mu umo\u017enili vybra\u0165 a upevni\u0165 miesto pre kamenn\u00fd hrad, ktor\u00fd mal st\u00e1\u0165 ako str\u00e1\u017eca krajiny.<\/span><\/p>\n

Hovor\u00ed sa, \u017ee po\u010das stavby ve\u017ee, ktor\u00fa dnes pozn\u00e1me<\/strong> ako Nebojsa, sa D\u00e1vidovi zjavil duch hradu a pr\u00edsne mu prik\u00e1zal: \u201eTento hrad mus\u00ed st\u00e1\u0165 ako str\u00e1\u017eca krajiny a chr\u00e1ni\u0165 cel\u00fd regi\u00f3n pred zl\u00fdmi \u00famyslami a cudz\u00edmi vojskami.\u201c <\/span><\/p>\n

Odvtedy sa ve\u017ea Nebojsa stala symbolom sily a ochrany a miestni veria, \u017ee ka\u017ed\u00fd, kto vy\u0161plh\u00e1 na jej vrchol, z\u00edska odvahu a silu, ktor\u00fa D\u00e1vid vlo\u017eil do z\u00e1kladov hradu.<\/span><\/p>\n

Dnes, ke\u010f stoja turisti pri zr\u00facanin\u00e1ch hradu Slanec, c\u00edtia nap\u00e4tie, odvahu a legendu, ktor\u00e1 sa tu odohr\u00e1vala.<\/span><\/p>\n

A ve\u017ea Nebojsa, hrd\u00e1 a nezlomn\u00e1, st\u00e1le \u0161epk\u00e1 svoj pr\u00edbeh ka\u017ed\u00e9mu, kto je ochotn\u00fd po\u010d\u00fava\u0165 ducha hradu a odkaz D\u00e1vida z Abovcov.<\/span><\/p>\n

Odoln\u00fd str\u00e1\u017eca, ktor\u00e9ho nezlomili st\u00e1ro\u010dia bojov<\/span><\/h2>\n

Hrad Slanec, t\u00fd\u010diaci sa na strmom andezitovom kopci, dodnes fascinuje svojou nezlomnou silou a bohatou hist\u00f3riou. Hoci jeho sl\u00e1vu po r\u00e1k\u00f3cziovsk\u00fdch povstaniach pohltili plamene a cis\u00e1rske dekr\u00e9ty, legend\u00e1rna trojpodla\u017en\u00e1 ve\u017ea Nebojsa st\u00e1le hrdo dominuje cel\u00e9mu regi\u00f3nu. Z niekdaj\u0161ieho s\u00eddla mocn\u00fdch rodov Abovcov, Drugethovcov \u010di Forg\u00e1\u010dovcov, ktor\u00e9 ukr\u00fdvalo aj vz\u00e1cne rodov\u00e9 m\u00fazeum, dnes zostali len tajupln\u00e9 ruiny s ikonick\u00fdm gotick\u00fdm oknom. Ak sa vyd\u00e1te po \u010dervenej turistickej zna\u010dke z obce Slanec, \u010dak\u00e1 v\u00e1s len kr\u00e1tky, p\u00e4tn\u00e1s\u0165min\u00fatov\u00fd v\u00fdstup do sveta stredovek\u00fdch legiend. Odmenou za k\u00fasok n\u00e1mahy v\u00e1m bude nielen dotyk s hist\u00f3riou, ale aj dychber\u00faci v\u00fdh\u013ead na panor\u00e1mu V\u00fdchodoslovenskej n\u00ed\u017einy a okolit\u00fdch vrchov.<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n