{"id":2975,"date":"2013-11-02T15:30:57","date_gmt":"2013-11-02T13:30:57","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=2975"},"modified":"2026-05-24T08:47:51","modified_gmt":"2026-05-24T06:47:51","slug":"slansky-hrad","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/slansky-hrad\/","title":{"rendered":"Slansk\u00fd hrad – Hrad Slanec – Slaneck\u00fd hrad (zr\u00facanina)"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n<\/i> smer Slansk\u00e9 vrchy <\/span><\/a>\n
<\/div>\nPodkateg\u00f3ria:<\/strong>\u00a0Hrady a ka\u0161tiele<\/strong><\/span><\/p>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong>Slansk\u00e9 vrchy<\/a>
\n

<\/div>\n
\"Slansk\u00fd<\/a>
Slansk\u00fd hrad \u2013 Hrad Slanec \u2013 Slaneck\u00fd hrad (zr\u00facanina)<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Pevnos\u0165, ktor\u00e1 vyr\u00e1stla z popola mongolsk\u00fdch vp\u00e1dov<\/span><\/h2>\n

Predstavte si miesto, kde kamenn\u00e9 m\u00fary rozpr\u00e1vaj\u00fa pr\u00edbeh o pre\u017eit\u00ed. Nad obcou Slanec sa na strmom andezitovom kopci t\u00fd\u010di hrd\u00fd str\u00e1\u017eca regi\u00f3nu \u2013 hrad, ktor\u00fd musel nahradi\u0165 dreven\u00e9 palis\u00e1dy po tom, \u010do Eur\u00f3pu spusto\u0161ili ko\u010dovn\u00e9 hordy.<\/p>\n

Pre\u010do tento hrad fascinoval kr\u00e1\u013eov aj mocn\u00fdch palat\u00ednov? \u010co skr\u00fdva tajomn\u00e9 gotick\u00e9 okno v m\u00fare, ktor\u00fd v skuto\u010dnosti nebol pal\u00e1com, a ak\u00fd luxusn\u00fd poklad tu vybudoval rod Forg\u00e1\u010dovcov, k\u00fdm ho nepohltili plamene vojny?<\/p>\n

Vydajte sa s nami po stop\u00e1ch hradu Slanec a odha\u013ete tajomstv\u00e1 ukryt\u00e9 v jeho ruin\u00e1ch.<\/b><\/p>\n

Kde sa nach\u00e1dza Slansk\u00fd hrad a ako sa menil jeho n\u00e1zov?<\/span><\/h2>\n

Hrad Slanec<\/strong> (zn\u00e1my aj ako Slansk\u00fd hrad \u010di Slaneck\u00fd hrad), ktor\u00e9ho dominantnou \u010das\u0165ou je impozantn\u00e1 bergfritov\u00e1 ve\u017ea, py\u0161ne \u010dnie na strmom kopci nad obcou Slanec a vytv\u00e1ra typick\u00fa siluetu tohto regi\u00f3nu. T\u00e1to zachoval\u00e1 trojpodla\u017en\u00e1 ve\u017ea zr\u00facaniny sa dnes naz\u00fdva \u201eNebojsa<\/strong>„. Hrad m\u00e1 bohat\u00fa hist\u00f3riu n\u00e1zvov, ako castrum Salis<\/strong> (1230), Zalanch<\/strong> (1270\u20131330) \u010di Salanc<\/strong>. Tieto formy odr\u00e1\u017eaj\u00fa latinsk\u00e9 a ma\u010farsk\u00e9 vplyvy (napr. Szal\u00e1nc<\/strong>).<\/p>\n

Ak\u00e1 je s\u00fa\u010dasn\u00e1 podoba hradu Slanec a \u010do sa na \u0148om zachovalo?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Nad obcou Slanec a na strmom kopci do v\u00fd\u0161ky vy\u010dnieva a tvor\u00ed typick\u00fa siluetu tohto regi\u00f3nu zachoval\u00e1 trojpodla\u017en\u00e1 ve\u017ea Slansk\u00e9ho hradu. Dominantn\u00e1\u00a0bergfritov\u00e1 ve\u017ea<\/strong>\u00a0zr\u00facaniny\u00a0hradu Slanec<\/strong>\u00a0sa dnes naz\u00fdva ako\u00a0„Nebojsa“<\/strong>. Bergfrit je preva\u017ene okr\u00fahla hlavn\u00e1 ve\u017ea hradu.<\/p>\n

Okrem spom\u00ednanej ve\u017ee sa z hradu zachovalo aj nieko\u013eko stien hradu. Ved\u013ea ve\u017ee sa nach\u00e1dza m\u00far\u00a0„gotick\u00e9ho pal\u00e1ca“<\/strong>, ktor\u00fd m\u00e1 zachoval\u00e9 ve\u013ek\u00e9 gotick\u00e9 okno kaplnky zo 14. storo\u010dia a kr\u00e1sne gotick\u00e9 nosn\u00edky s klenbami. V skuto\u010dnosti to nebol \u017eiadny\u00a0„gotick\u00fd pal\u00e1c“<\/strong>, ale obytn\u00e1 ve\u017ea naz\u00fdvan\u00e1 ako\u00a0Donjon<\/strong>.<\/p>\n

Pred bergfritovou ve\u017eou je obrann\u00e9\u00a0predhradie<\/strong>\u00a0s cisternou a pivnicami.<\/p>\n

Ak\u00e9 typy stredovek\u00fdch ve\u017e\u00ed n\u00e1jdeme na hrade Slanec a v \u010dom sa l\u00ed\u0161ia?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Ve\u017ea typu bergfrit a donjon<\/strong>\u00a0s\u00fa dve star\u00e9 hradn\u00e9 ve\u017ee zo stredoveku. Obe boli vysok\u00e9 a pevn\u00e9, ale sl\u00fa\u017eili na in\u00e9 veci.\u00a0Bergfrit<\/strong>\u00a0bol hlavne na obranu \u2013 ako bojov\u00e1 ve\u017ea.\u00a0Donjon<\/strong>\u00a0bol sk\u00f4r na b\u00fdvanie \u2013 ako pohodln\u00fd dom pre p\u00e1nov hradu. Pozrime sa na \u010fal\u0161ie rozdiely jednoducho.<\/p>\n

\u010co je bergfrit?<\/strong><\/span><\/h3>\n

Bergfrit<\/strong>\u00a0je vysok\u00e1, \u0161t\u00edhla ve\u017ea, \u010dasto okr\u00fahla (pribli\u017ene 9 metrov \u0161irok\u00e1). Vn\u00fatri bola tmav\u00e1 a \u00fazka, bez okien alebo len s mal\u00fdmi \u0161trbinami na stre\u013ebu. Nemala krb, schodisko ani pohodln\u00e9 izby \u2013 nebolo na dlh\u00e9 b\u00fdvanie. Vstup bol zvy\u010dajne zvonku cez dreven\u00e9 schod\u00edky, aby sa dalo \u013eahko sp\u00e1li\u0165 pri \u00fatoku.<\/p>\n

Vrchol mal\u00a0obrann\u00fd chodn\u00edk (ochoz)<\/strong>\u00a0bez strechy, kde sa bojovalo. Jeho \u00falohou bola posledn\u00e1 pevnos\u0165 pri \u00fatoku, sklad zbran\u00ed alebo str\u00e1\u017ena ve\u017ea. Predstavte si ju ako vysok\u00fd, hol\u00fd st\u013ap na boj \u2013 \u017eiadne pohodlie!<\/p>\n

\u010co je to donjon?<\/strong><\/span><\/h3>\n

Donjon<\/strong>\u00a0je v\u00e4\u010d\u0161ia ve\u017ea, \u010dasto hranat\u00e1 (pravouhl\u00e1). Bola pohodlnej\u0161ia, s v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi oknami (niekedy s lavi\u010dkami), krbom na k\u00farenie, schodiskami a izbami na \u0161panie alebo v\u00e4zenie. Vstup bol cez dvere na pr\u00edzem\u00ed alebo schodisku vo vn\u00fatri hradu. Vrchol mal \u010dasto valbov\u00fa strechu, niekedy s kaplnkou.<\/p>\n

Jeho \u00falohou bol hlavn\u00fd byt majite\u013ea hradu, sklad potrav\u00edn, v\u00e4znica alebo centr\u00e1lna \u010das\u0165 hradu. Je to ako ve\u013ek\u00fd dom s ve\u017eov\u00fdm tvarom \u2013 na \u017eivot, nie len na boj.<\/p>\n

Tieto ve\u017ee sa stavali v 12.\u201314. storo\u010d\u00ed v Eur\u00f3pe, najm\u00e4 v Nemecku, Franc\u00fazsku a na Slovensku.\u00a0Bergfrit bol „\u010dist\u00fd bojovn\u00edk“, donjon „dom\u00e1ci p\u00e1n“<\/strong>.<\/p>\n

Ako vyzer\u00e1 p\u00f4dorys a architekt\u00fara hradu Slanec?<\/strong><\/span><\/h2>\n

V p\u00f4doryse predstavuje\u00a0stavba hradu<\/strong>\u00a0jednoduch\u00fd obdl\u017enikov\u00fd \u00fatvar, ktor\u00fd je na severoz\u00e1padnej strane lichobe\u017en\u00edkovite z\u00fa\u017een\u00fd. Komplex bol opevnen\u00fd 140 cm hrub\u00fdm m\u00farom. Vstupn\u00e1\u00a0gotick\u00e1 br\u00e1na<\/strong>\u00a0bola chr\u00e1nen\u00e1 padac\u00edm mostom. Postupnou prestavbou a dostavbou nadob\u00fadal hrad charakter\u00a0pal\u00e1ca<\/strong>, ktor\u00fd mal v pr\u00edzem\u00ed kaplnku.<\/p>\n

Ak\u00fd je ofici\u00e1lny status a ochrana hradu Slanec?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Hrad Slanec<\/strong>\u00a0bol d\u0148a 23. febru\u00e1ra 1963 vyhl\u00e1sen\u00fd za\u00a0kult\u00farnu pamiatku<\/strong>. V roku 1932 tu na skalnatom andezitovom kopci s hradnou ruinou bola vyhl\u00e1sen\u00e1\u00a0PR Slansk\u00fd hradn\u00fd vrch<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa pl\u00e1ny do bud\u00facnosti a ak\u00e9 vyhliadky hrad Slanec pon\u00faka?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Ve\u017ea Nebojsa<\/strong>\u00a0bude v bud\u00facnosti sl\u00fa\u017ei\u0165 pre turistov ako\u00a0vyhliadka<\/strong>. Bude tu obnoven\u00e1 aj\u00a0obraz\u00e1re\u0148<\/strong>, ktor\u00fa dal v roku 1815 vybudova\u0165 majite\u013e panstva\u00a0Jozef Forg\u00e1\u010d (ma\u010f. J\u00f3zsef Forg\u00e1ch)<\/strong>\u00a0(*1763 \u2013 +1832).\u00a0Hrad Slanec<\/strong>\u00a0je v\u010faka svojej polohe ide\u00e1lnym\u00a0vyhliadkov\u00fdm miestom<\/strong>, z ktor\u00e9ho mo\u017eno obdivova\u0165\u00a0V\u00fdchodoslovensk\u00fa n\u00ed\u017einu<\/strong>,\u00a0Slansk\u00e9 vrchy<\/strong>,\u00a0Zempl\u00ednske vrchy<\/strong>\u00a0a\u00a0obec Slanec<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e9 s\u00fa najstar\u0161ie dejiny a p\u00f4vod hradu Slanec?<\/strong><\/span><\/h2>\n

O jeho najstar\u0161\u00edch dejin\u00e1ch<\/strong> a vzniku<\/strong> nem\u00e1me \u017eiadne p\u00edsomn\u00e9 spr\u00e1vy<\/strong>. Archeologick\u00fd prieskum<\/strong> dok\u00e1zal, \u017ee stredovek\u00fd hrad<\/strong> bol postaven\u00fd na star\u0161om slovanskom hradisku<\/strong> v 13. storo\u010d\u00ed<\/strong>. Z textu<\/strong> na mramorovej doske<\/strong>, zamurovanej do hradnej ve\u017ee<\/strong>, sa dozved\u00e1me, \u017ee hrad Slanec<\/strong> dal v 13. storo\u010d\u00ed<\/strong> postavi\u0165 potomok rodu Abovcov<\/strong>. Pravdepodobne i\u0161lo o Aba Sz\u00e9plaki de gens Aba<\/strong>, ktor\u00fd tu postavil dreven\u00fd hrad<\/strong> u\u017e \u00fadajne v roku 1220<\/strong>.<\/p>\n

Kamenn\u00fd hrad<\/strong> dal po mongolskom vp\u00e1de<\/strong> vybudova\u0165 jeho syn D\u00e1vid z rodu Abovcov<\/strong> (ma\u010f. D\u00e1vid de genere Aba-Am\u00e1d\u00e9<\/strong>). Mongolsk\u00fd vp\u00e1d<\/strong> v roku 1241<\/strong> do Uhorska<\/strong> (vr\u00e1tane \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Slovenska<\/strong>) sp\u00f4sobil v\u00fdrazn\u00fd obrat vo v\u00fdstavbe hradov<\/strong> \u2013 z dreven\u00fdch a zemn\u00fdch pevnost\u00ed<\/strong> sa mas\u00edvne prech\u00e1dzalo na kamenn\u00e9 kon\u0161trukcie<\/strong>.<\/p>\n

D\u00f4vody zmien:<\/span><\/h3>\n

Mongolsk\u00e9 hordy<\/strong> odhalili slabiny dreven\u00fdch hradov<\/strong>, ktor\u00e9 \u013eahko podp\u00e1lili alebo obsadili. To viedlo kr\u00e1\u013ea Belu IV.<\/strong> k systematickej v\u00fdstavbe kamenn\u00fdch pevnost\u00ed<\/strong>. Politika Arp\u00e1dovcov<\/strong> zah\u0155\u0148ala vy\u0161e 100 nov\u00fdch hradov<\/strong>, z ktor\u00fdch 66 bolo kamenn\u00fdch<\/strong> a stavali sa na vyv\u00fd\u0161en\u00fdch miestach<\/strong>, pri\u010dom v\u00fdstavbu podporovali granty pre \u0161\u013eachtu a mest\u00e1<\/strong>.<\/p>\n

Kedy s\u00fa prv\u00e9 historick\u00e9 zmienky a \u010do sa udialo koncom 13. storo\u010dia?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Prv\u00e9 historick\u00e9 zmienky s\u00fa z konca 13. storo\u010dia, a to z roku 1281, ke\u010f u\u017e kamenn\u00fd hrad s okr\u00fahlou ve\u017eou st\u00e1l. Majite\u013e hradu a krajinsk\u00fd palat\u00edn\u00a0Finta z rodu Abovcov (ma\u010f. Finta de genere Aba-Am\u00e1d\u00e9)<\/strong>\u00a0sa roku 1281 postavil proti hospod\u00e1rskym reform\u00e1m, ktor\u00e9 zav\u00e1dzal kr\u00e1\u013e\u00a0Ladislav IV. Kum\u00e1nsky (ma\u010f. IV. L\u00e1szl\u00f3)<\/strong>\u00a0(*1262 \u2013 +1290). Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skon\u010dil v\u00ed\u0165azstvom kr\u00e1\u013ea. Kr\u00e1\u013e Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v dr\u017ebe.<\/p>\n

Kto vlastnil hrad Slanec po vymret\u00ed \u00c1rp\u00e1dovcov?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Po vymret\u00ed\u00a0\u00c1rp\u00e1dovcov<\/strong>\u00a0vl\u00e1dla na hrade zemepansk\u00e1 rodina\u00a0Drugethovcov<\/strong>, ktor\u00e1 pri\u0161la do Uhorska s\u00a0Karolom R\u00f3bertom (Karol I. R\u00f3bert z Anjou)<\/strong>\u00a0(*1288 \u2013 +1342) z Talianska. U\u017e v roku 1330 sa hrad aj s dedinou dost\u00e1va do r\u00fak\u00a0Vilerma Drugetha (Willerm – Vilmos Drugeth)<\/strong>\u00a0(*1313 \u2013 +1342).<\/p>\n

Po jeho smrti sa majite\u013eom hradu st\u00e1va jeho brat\u00a0Mikul\u00e1\u0161 Drugeth (Mikl\u00f3s Drugeth de Ger\u00e9ny)<\/strong>\u00a0(*1313 \u2013 +1355). Po smrti kr\u00e1\u013ea\u00a0\u013dudov\u00edt I. Ve\u013ek\u00e9ho<\/strong>\u00a0(*1326 \u2013 +1382) pre\u0161iel hrad z r\u00fak Drugethovcov do vlastn\u00edctva kr\u00e1\u013eovskej koruny.<\/p>\n

Kedy sa dostal hrad Slanec do r\u00fak rodu Lossoncyovcov?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Za\u010diatkom roku 1386 daroval kr\u00e1\u013e\u00a0Karol II. Mal\u00fd<\/strong>\u00a0hrad Slanec a jeho okolie \u0161\u013eachtickej\u00a0rodine Lossoncyovcov (ma\u010f.Losonczi)<\/strong>. Majite\u013eom hradu sa stal\u00a0Ladislav Lossoncy (ma\u010f. L\u00e1szl\u00f3 Losonczi)<\/strong>\u00a0(*? \u2013 +1395). Po jeho smrti sa majite\u013eom hradu st\u00e1va jeho syn\u00a0Dion\u00fdz Lossoncy (ma\u010f. D\u00e9nes Losonczi)<\/strong>\u00a0(*? \u2013 +1426).<\/p>\n

V polovici 15. storo\u010dia, ke\u010f bol majite\u013eom hradu\u00a0Albert Lossoncy (ma\u010f. Albert Losonczi)<\/strong>\u00a0(*? \u2013 +1464) na \u010das obsadili hrad vojsk\u00e1\u00a0Bratr\u00edkov<\/strong>.<\/p>\n

Vojsk\u00e1 Bratr\u00edkov tu zotrvali do roku 1458. Nesk\u00f4r hrad pre\u0161iel do majetku rodiny\u00a0Ladislava III. Losoncyho (ma\u010f. L\u00e1szl\u00f3 III. Losonczi)<\/strong>\u00a0(*? \u2013 +1498), ktor\u00fd ho koncom 15. storo\u010dia opravil a re\u0161tauroval.<\/p>\n

Ako sa hrad Slanec dostal k rodu Forg\u00e1\u010dovcov?<\/strong><\/span><\/h2>\n

V roku 1552 zahynul v bojoch proti Turkom posledn\u00fd mu\u017esk\u00fd pr\u00edslu\u0161n\u00edk rodu \u2013\u00a0\u0160tefan Lossoncy (ma\u010f. Istv\u00e1n Losonczi)<\/strong>\u00a0(*? \u2013 +1552). Po jeho smrti sa majite\u013ekou hradu stala jeho dc\u00e9ra\u00a0Anna Losoncyho (ma\u010f. Anna Losonczi)<\/strong>\u00a0(*? \u2013 +1595).<\/p>\n

Anna sa vydala za gr\u00f3fa\u00a0\u017digmunda II. Forg\u00e1\u010da (ma\u010f. Zsigmond Forg\u00e1ch de Ghymes et G\u00e1cs)<\/strong>\u00a0(*1559 \u2013 +1621). Po smrti Anny v roku 1595 na panstve vl\u00e1dol jej man\u017eel \u017digmund, ktor\u00fd sa sna\u017eil z\u00edska\u0165 hrad aj okolie do dedi\u010dnej dr\u017eby pre svoj rod.\u00a0Hrad Slanec<\/strong>\u00a0aj s okol\u00edm sa stal v\u00a0dr\u017ebe rodu Forg\u00e1\u010dovcov<\/strong>\u00a0od roku 1601.<\/p>\n

\u010co sa dialo s hradom Slanec po\u010das povstan\u00ed v 17. storo\u010d\u00ed?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Za\u00a0r\u00e1k\u00f3cziovsko-th\u00f6k\u00f6lyovsk\u00fdch povstan\u00ed<\/strong>\u00a0hrad nieko\u013eko kr\u00e1t menil svojho majite\u013ea a bol zna\u010dne po\u0161koden\u00fd. V roku 1678 ho obsadilo\u00a0Th\u00f6k\u00f6lyho vojsko<\/strong>, ale u\u017e o rok nesk\u00f4r je v \u0148om zas\u00a0cis\u00e1rske vojsko<\/strong>, ktor\u00e9mu velil cis\u00e1rsky gener\u00e1l Leslie. Ke\u010f sa k hradu pribl\u00ed\u017eili cis\u00e1rske vojsk\u00e1, kuruci hrad podp\u00e1lili a utiekli. V roku 1679 dal cis\u00e1r\u00a0Leopold I. Habsbursk\u00fd<\/strong>\u00a0(*1640 \u2013 +1705) rozk\u00e1za\u0165 hrad \u00faplne zdemolova\u0165. Vtedaj\u0161\u00ed majite\u013e hradu syn gr\u00f3fa \u017digmunda II. Forg\u00e1\u010da gr\u00f3f\u00a0Adam I. Forg\u00e1\u010d (ma\u010f. \u00c1d\u00e1m Forg\u00e1ch)<\/strong>\u00a0(*1601 \u2013 +1681) u\u017e hrad opravi\u0165 nedal. Odvtedy\u00a0hrad Slanec<\/strong>\u00a0pustol a dnes s\u00fa na jeho mieste u\u017e len zr\u00facaniny s mocnou a py\u0161ne sa vyp\u00ednaj\u00facou hradnou ve\u017eou –\u00a0Nebojsa<\/strong>.<\/p>\n

\u010co je hist\u00f3ria ve\u017ee Nebojsa a m\u00fazea Forg\u00e1\u010dovcov?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Str\u00e1\u017enu\u00a0ve\u017eu Nebojsa<\/strong>\u00a0dali\u00a0Forg\u00e1\u010dovci<\/strong>\u00a0v 19. storo\u010d\u00ed zre\u0161taurova\u0165 a zhroma\u017edili do nej rodov\u00fa zbierku. Zre\u0161taurova\u0165 ju dal v roku 1815 majite\u013e panstva\u00a0Jozef Forg\u00e1\u010d (ma\u010f. J\u00f3zsef Forg\u00e1ch)<\/strong>\u00a0(*1763 \u2013 +1832), ktor\u00fd tu zriadil rodov\u00e9 m\u00fazeum.<\/p>\n

Boli tu tri miestnosti vyzdoben\u00e9 umeleck\u00fdmi pamiatkami, obrazmi majite\u013eov hradu, po\u013eovnick\u00fdmi trofejami, dobov\u00fdm n\u00e1bytkom, obrazmi rodov\u00fdch erbov, r\u00f4zne predmety dennej potreby a podobne.<\/p>\n

Po smrti posledn\u00e9ho mu\u017esk\u00e9ho \u010dlena rodu s\u00eddliaceho v obci Slanec\u00a0\u0160tefana Forg\u00e1cha (ma\u010f. Istv\u00e1n Forg\u00e1ch)<\/strong>\u00a0(*1854 \u2013 +1916) v roku 1916, toto m\u00fazeum existovalo e\u0161te do roku 1937. Po jeho smrti sa majite\u013ekou panstva st\u00e1la jeho neter\u00a0Al\u017ebeta Forg\u00e1\u010dov\u00e1 – Waldbotov\u00e1, (ma\u010f. Erzs\u00e9bet Zsuzsanna M\u00e1ria Forg\u00e1ch – Waldbott)<\/strong>\u00a0(*1891 \u2013 +1942).<\/p>\n

\u010co sp\u00f4sobilo definit\u00edvny \u00fapadok hradu Slanec v 20. storo\u010d\u00ed?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Po\u010das\u00a0druhej svetovej vojny<\/strong>\u00a0za\u010dala\u00a0hradn\u00e1 ve\u017ea<\/strong>\u00a0postupne ch\u00e1tra\u0165.\u00a0Prechod frontu<\/strong>\u00a0za druhej svetovej vojny zapr\u00ed\u010dinil stratu t\u00fdchto vz\u00e1cnych pamiatok, ktor\u00e9 boli s\u010dasti zni\u010den\u00e9, s\u010dasti rozkradnut\u00e9. Skazu dov\u0155\u0161il\u00a0po\u017eiar v roku 1945<\/strong>.<\/p>\n

V polovici 19. storo\u010dia dal syn Jozefa Forg\u00e1\u010da gr\u00f3f\u00a0\u017digmund Forg\u00e1\u010d (ma\u010f. Zsigmond Forg\u00e1ch)<\/strong>\u00a0(*1786 \u2013 +1872) vystava\u0165 pod hradn\u00fdm kopcom pomerne rozsiahly pr\u00edzemn\u00fd klasicistick\u00fd ka\u0161tie\u013e, ktor\u00fd v\u0161ak bol pri prechode frontu za druhej svetovej vojny zni\u010den\u00fd.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na hrad?<\/span><\/h2>\n

Najlep\u0161\u00ed pr\u00edstup k zr\u00facanin\u00e1m hradu je z obce Slanec<\/a> po\u00a0\"\" \u010dervenej turistickej trase.<\/p>\n

Celkov\u00fd \u010das k zr\u00facanin\u00e1m hradu\u00a0 trv\u00e1 pribli\u017ene 0:15 h (nasp\u00e4\u0165 0:12 h).<\/p>\n

Zr\u00facanina hradu je pre verejnos\u0165 vo\u013ene pr\u00edstupn\u00e1.<\/p>\n

Poves\u0165 o hrade Slanec<\/span><\/h2>\n

Na strmom kopci<\/strong> nad riekou Slanec<\/strong> sa dodnes t\u00fd\u010dia zr\u00facaniny hradu<\/strong>, ktor\u00fd kedysi chr\u00e1nil cel\u00fd kraj. Hovor\u00ed sa, \u017ee hrad nebol postaven\u00fd len kame\u0148om, ale aj odvahou a \u010destnos\u0165ou<\/strong> svojho zakladate\u013ea \u2013 D\u00e1vida z rodu Abovcov<\/strong> (ma\u010f. D\u00e1vid de genere Aba-Am\u00e1d\u00e9).<\/p>\n

D\u00e1vid bol sk\u00fasen\u00fd bojovn\u00edk, ktor\u00fd sa z\u00fa\u010dastnil bojov proti Mongolom<\/strong> a svojim hrdinstvom z\u00edskal majetky a re\u0161pekt<\/strong> v Uhorsku. Pr\u00e1ve tieto vojensk\u00e9 sk\u00fasenosti mu umo\u017enili vybra\u0165 a upevni\u0165 miesto pre kamenn\u00fd hrad<\/strong>, ktor\u00fd mal st\u00e1\u0165 ako str\u00e1\u017eca krajiny<\/strong>. Hrad Slanec pravdepodobne vznikol v prvej polovici a\u017e koncom 13. storo\u010dia<\/strong> na starom slovanskom hradisku, aby chr\u00e1nil panstvo Abovcov a okolie.<\/p>\n

Hovor\u00ed sa, \u017ee po\u010das stavby ve\u017ee, ktor\u00fa dnes pozn\u00e1me ako Nebojsa<\/strong>, sa D\u00e1vidovi zjavil duch hradu<\/strong> a pr\u00edsne mu prik\u00e1zal: \u201eTento hrad mus\u00ed st\u00e1\u0165 ako str\u00e1\u017eca krajiny<\/strong> a chr\u00e1ni\u0165 cel\u00fd regi\u00f3n pred zl\u00fdmi \u00famyslami a cudz\u00edmi vojskami.\u201c Odvtedy sa ve\u017ea Nebojsa stala symbolom sily a ochrany<\/strong>, a miestni veria, \u017ee ka\u017ed\u00fd, kto vy\u0161plh\u00e1 na jej vrchol, z\u00edska odvahu a silu<\/strong>, ktor\u00fa D\u00e1vid vlo\u017eil do z\u00e1kladov hradu.<\/p>\n

Po D\u00e1vidovej smrti hrad za\u017eil mnoh\u00e9 boje a zmeny majite\u013eov<\/strong> \u2013 od jeho potomkov Abovcov, cez Drugethovcov<\/strong>, Lossoncyovcov<\/strong>, a\u017e po Forg\u00e1\u010dovcov<\/strong>. V 17. storo\u010d\u00ed bol hrad po\u0161koden\u00fd po\u010das R\u00e1k\u00f3cziho a Th\u00f6k\u00f6lyho povstan\u00ed<\/strong> a nakoniec cis\u00e1r Leopold I. Habsbursk\u00fd<\/strong> rozhodol o jeho demol\u00e1cii<\/strong>. Odvtedy pustol, a z majest\u00e1tnych m\u00farov zostala u\u017e len mohutn\u00e1 ve\u017ea Nebojsa<\/strong>, ktor\u00e1 py\u0161ne \u010del\u00ed vetru a da\u017e\u010fu.<\/p>\n

Napriek z\u00e1niku hradu tu zostali stopy d\u00e1vnej sl\u00e1vy a hist\u00f3rie<\/strong>. V 19. storo\u010d\u00ed tu Forg\u00e1\u010dovci zriadili rodov\u00e9 m\u00fazeum<\/strong> s obrazmi, erbmi a po\u013eovn\u00edckymi trofejami. Bohu\u017eia\u013e, po\u010das druhej svetovej vojny m\u00fazeum aj ka\u0161tie\u013e zanikli a hrad za\u010dal definit\u00edvne ch\u00e1tra\u0165.<\/p>\n

Dnes, ke\u010f stoja turisti pri zr\u00facanin\u00e1ch hradu Slanec<\/strong>, c\u00edtia nap\u00e4tie storo\u010d\u00ed<\/strong>, odvahu<\/strong>, l\u00e1sku<\/strong> a legendu<\/strong>, ktor\u00e1 sa tu odohr\u00e1vala. A ve\u017ea Nebojsa<\/strong>, hrd\u00e1 a nezlomn\u00e1, st\u00e1le \u0161epk\u00e1 svoj pr\u00edbeh ka\u017ed\u00e9mu, kto je ochotn\u00fd po\u010d\u00fava\u0165 ducha hradu a odkaz D\u00e1vida z Abovcov<\/strong>.<\/p>\n

Odoln\u00fd str\u00e1\u017eca, ktor\u00e9ho nezlomili st\u00e1ro\u010dia bojoch<\/span><\/h2>\n

Hrad Slanec, t\u00fd\u010diaci sa na strmom andezitovom kopci, dodnes fascinuje svojou nezlomnou silou a bohatou hist\u00f3riou. Hoci jeho sl\u00e1vu po r\u00e1k\u00f3cziovsk\u00fdch povstaniach pohltili plamene a cis\u00e1rske dekr\u00e9ty, legend\u00e1rna trojpodla\u017en\u00e1 ve\u017ea Nebojsa st\u00e1le hrdo dominuje cel\u00e9mu regi\u00f3nu. Z niekdaj\u0161ieho s\u00eddla mocn\u00fdch rodov Abovcov, Drugethovcov \u010di Forg\u00e1\u010dovcov, ktor\u00e9 ukr\u00fdvalo aj vz\u00e1cne rodov\u00e9 m\u00fazeum, dnes zostali len tajupln\u00e9 ruiny s ikonick\u00fdm gotick\u00fdm oknom. Ak sa vyd\u00e1te po \u010dervenej turistickej zna\u010dke z obce Slanec, \u010dak\u00e1 v\u00e1s len kr\u00e1tky, p\u00e4tn\u00e1s\u0165min\u00fatov\u00fd v\u00fdstup do sveta stredovek\u00fdch legiend. Odmenou za k\u00fasok n\u00e1mahy v\u00e1m bude nielen dotyk s hist\u00f3riou, ale aj dychber\u00faci v\u00fdh\u013ead na panor\u00e1mu V\u00fdchodoslovenskej n\u00ed\u017einy a okolit\u00fdch vrchov.<\/em><\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n