{"id":2958,"date":"2013-11-02T15:09:09","date_gmt":"2013-11-02T13:09:09","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=2958"},"modified":"2026-02-11T05:29:58","modified_gmt":"2026-02-11T04:29:58","slug":"kysacky-hrad","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/kysacky-hrad\/","title":{"rendered":"Kysack\u00fd hrad – zr\u00facanina"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> Kam za pamiatkami <\/span><\/a>\n<\/i> smer \u010cierna hora <\/span><\/a>\n
<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Hrady a ka\u0161tiele <\/span><\/a>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong>\u010cierna hora<\/a><\/p>\n

<\/div>\n
\"Kysack\u00fd<\/a>
Kysack\u00fd hrad – zr\u00facanina<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Kysack\u00fd hrad \u2013 tajomn\u00e1 zr\u00facanina s novoodhalen\u00fdmi tajomstvami<\/span><\/h2>\n

Kysack\u00fd hrad<\/strong>, zr\u00facanina ukryt\u00e1 v hustom lese nad obcou Kysak<\/strong>, je miestom, kde sa hist\u00f3ria mie\u0161a s tajomstvom<\/strong>. Dnes p\u00f4sob\u00ed nen\u00e1padne, no kedysi str\u00e1\u017eil \u00fadolie rieky Horn\u00e1d<\/strong> a dohliadal na d\u00f4le\u017eit\u00e9 cesty. V\u010faka archeologick\u00e9mu v\u00fdskumu z konca 20. storo\u010dia<\/strong> sa postupne odha\u013euj\u00fa nov\u00e9 poznatky o jeho podobe a v\u00fdzname. Ak h\u013ead\u00e1te pokojn\u00fd v\u00fdlet do pr\u00edrody<\/strong>, spojen\u00fd s objavovan\u00edm straten\u00fdch storo\u010d\u00ed<\/strong>, t\u00e1to zr\u00facanina je ide\u00e1lnym cie\u013eom.<\/p>\n

Kde sa nach\u00e1dza Kysack\u00fd hrad a ako dlho trv\u00e1 v\u00fdstup?<\/span><\/h2>\n

Kysack\u00fd hrad<\/strong>\u00a0sa nach\u00e1dza severoz\u00e1padn\u00fdm smerom od obce\u00a0Kysak<\/strong><\/a>\u00a0na vrchu naz\u00fdvanom\u00a0Hrad<\/strong>\u00a0s nadmorskou v\u00fd\u0161kou\u00a0498 m n.m.<\/strong>. Hrad je dnes kompletne zalesnen\u00fd, \u010do mu dod\u00e1va e\u0161te mystickej\u0161\u00ed charakter.<\/p>\n

Ako sa tam dosta\u0165 a ako dlho to trv\u00e1?<\/strong>\u00a0Ku hradu ved\u00fa lesn\u00e9 cesti\u010dky.\u00a0Cesta na hrad z dediny trv\u00e1 pribli\u017ene 40 min\u00fat<\/strong>\u00a0pokojnej ch\u00f4dze. Ku hradu sa dostanete po lesn\u00fdch cesti\u010dk\u00e1ch bu\u010f od cintor\u00edna alebo od pol\u00edcie (mali\u010dk\u00fd cintor\u00edn v lese).<\/p>\n

Vysiela\u010d ne\u010faleko hradu sl\u00fa\u017ei ako v\u00fdborn\u00e1 orienta\u010dn\u00e1 pom\u00f4cka<\/strong>\u00a0a je dobre vidite\u013en\u00fd aj z obce Kysak. Presn\u00fa polohu v\u00e1m u\u013eah\u010d\u00ed\u00a0GPS: N 48\u00b051.544\u2032 E 021\u00b012.363\u2032<\/strong>.<\/p>\n

Ak\u00e1 je hist\u00f3ria tohto tajomn\u00e9ho miesta? \u010co odhalil archeologick\u00fd v\u00fdskum?<\/span><\/h2>\n

Kysack\u00fd hrad<\/strong>, zn\u00e1my aj pod n\u00e1zvami Sumus<\/strong> alebo Drienov<\/strong>, patril medzi v\u00fdznamn\u00e9 stredovek\u00e9 pevnosti v ju\u017enej \u010dasti historickej \u0160ari\u0161skej \u017eupy<\/strong>. P\u00edsomn\u00e9 pramene neuv\u00e1dzaj\u00fa presn\u00fd rok jeho vzniku ani z\u00e1niku<\/strong>, \u010do z neho rob\u00ed jedno z najtajomnej\u0161\u00edch hradn\u00fdch s\u00eddel v regi\u00f3ne<\/strong>.<\/p>\n

Hrad bol postaven\u00fd na mohutnom ku\u017ee\u013eovitom kopci<\/strong>, ktor\u00e9ho strategick\u00e1 poloha<\/strong> umo\u017e\u0148ovala kontrolova\u0165 \u00fadolie Horn\u00e1du<\/strong>, \u010das\u0165 Toryskej doliny<\/strong>, ako aj s\u00fatok riek Svinka a Horn\u00e1d<\/strong> a d\u00f4le\u017eit\u00fd prechod medzi Torysou a Horn\u00e1dom<\/strong>. V\u010faka tejto polohe bol s\u00fa\u010das\u0165ou vizu\u00e1lneho signaliza\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu<\/strong> \u2013 z hradu bolo mo\u017en\u00e9 dovidie\u0165 na So\u013enohrad (Zbojn\u00edcky hrad nad Ruskovou Novou Vsou)<\/strong>, hrad Bodo\u0148<\/strong> aj Hradov\u00fa nad Ko\u0161icami<\/strong>, \u010do umo\u017e\u0148ovalo zachyt\u00e1va\u0165 sveteln\u00e9 sign\u00e1ly<\/strong> z \u00fadolia Torysy i ju\u017enej \u010dasti horn\u00e1dskeho \u00fadolia.<\/p>\n

Prv\u00e9 p\u00edsomn\u00e9 spr\u00e1vy o hrade poch\u00e1dzaj\u00fa z roku 1300.<\/strong> Z list\u00edn vypl\u00fdva, \u017ee hrad vlastnili Peter a J\u00e1n z rodu drienovsk\u00fdch Abovcov<\/strong>, ktor\u00ed boli z\u00e1rove\u0148 hlavn\u00fdmi inici\u00e1tormi jeho v\u00fdstavby<\/strong>.<\/p>\n

Z roku 1304<\/strong> poch\u00e1dza \u010fal\u0161ia listina, v ktorej je hrad u\u017e uv\u00e1dzan\u00fd ako castrum Sumus (hrad Drienov)<\/strong> a je zaznamenan\u00e9 jeho rozdelenie na dve \u010dasti<\/strong>. Severn\u00fa polovicu<\/strong> vlastnili Peter a J\u00e1n, ju\u017en\u00fa polovicu<\/strong> u\u017e\u00edvali synovia komesa Mikul\u00e1\u0161a<\/strong>. Spor bol napokon vyrie\u0161en\u00fd vyplaten\u00edm sumy 70 mariek<\/strong> zo strany Petra a J\u00e1na.<\/p>\n

Mo\u017eno usudzova\u0165, \u017ee hrad vznikol e\u0161te pred rokom 1300<\/strong>, pravdepodobne koncom 13. storo\u010dia<\/strong>, no nie sk\u00f4r ako po roku 1280<\/strong>. V listine t\u00fdkaj\u00facej sa delenia majetkov po Petrovi z Drienova medzi jeho synov<\/strong> sa toti\u017e hrad e\u0161te nespom\u00edna<\/strong>.<\/p>\n

Po roku 1304<\/strong> zostali jedin\u00fdmi majite\u013emi hradu u\u017e len synovia Juraja \u2013 Peter a J\u00e1n<\/strong> a po ich smrti ich \u010fal\u0161\u00ed potomkovia. Hrad Drienov (Sumus)<\/strong> sa objavuje aj v \u010fal\u0161\u00edch listin\u00e1ch t\u00fdkaj\u00facich sa jeho delenia, str\u00e1\u017eenia a \u00fadr\u017eby<\/strong>.<\/p>\n

V roku 1378<\/strong> sa uv\u00e1dza, \u017ee dedina Kysak le\u017eala pod hradom Drienov<\/strong>. V 15. storo\u010d\u00ed<\/strong> boli n\u00e1zvy hradu u\u017e jasne odl\u00ed\u0161en\u00e9 a v p\u00edsomnostiach sa objavuje ako Kun\u00ed kame\u0148<\/strong> (Nystk\u0151, Nesthen<\/em>), nesk\u00f4r u\u017e preber\u00e1 n\u00e1zov obce Kysak<\/strong>.<\/p>\n

Z tohto obdobia poch\u00e1dzaj\u00fa aj \u010fal\u0161ie doklady o tom, \u017ee hrad Kysak<\/strong> bol s\u00eddlom drienovskej, ploskej a budim\u00edrskej vetvy Abovcov<\/strong>. V roku 1423<\/strong> sa spom\u00edna ako castro Kwzeg<\/strong>, v roku 1435<\/strong> ako de Kewzegh<\/strong>, ale aj ako alias de Somos<\/strong>.<\/p>\n

Hrad existoval e\u0161te okolo roku 1466<\/strong>, no u\u017e za\u010diatkom 16. storo\u010dia<\/strong> sa spom\u00edna ako neob\u00fdvan\u00fd a \u010diasto\u010dne v ruin\u00e1ch<\/strong>, \u010do s\u00faviselo s vymret\u00edm drienovskej vetvy Abovcov<\/strong>. Trad\u00edcia ho sp\u00e1ja aj s menom kr\u00e1\u013ea Mateja Korv\u00edna<\/strong>, ktor\u00fd v okol\u00ed \u010dasto po\u013eoval<\/strong>.<\/p>\n

A\u017e do za\u010diatku 21. storo\u010dia neprebehol na lokalite systematick\u00fd archeologick\u00fd v\u00fdskum.<\/strong> Lokalita bola zn\u00e1ma len prostredn\u00edctvom ter\u00e9nnych pozorovan\u00ed a povrchov\u00e9ho zberu n\u00e1lezov<\/strong>. Prv\u00fd odborn\u00fd archeologick\u00fd v\u00fdskum sa uskuto\u010dnil a\u017e v roku 2024.<\/strong> Dovtedy bol hrad opakovan\u00fdm cie\u013eom neleg\u00e1lnych h\u013eada\u010dov pokladov<\/strong>, \u010do negat\u00edvne zasiahlo archeologick\u00fd kontext lokality<\/strong>.<\/p>\n

\u010co m\u00f4\u017eem na mieste dnes vidie\u0165?<\/strong><\/span><\/h2>\n

Hoci ide o zr\u00facaninu takmer \u00faplne pohlten\u00fa lesom<\/strong>, n\u00e1v\u0161teva Kysack\u00e9ho hradu je mimoriadne p\u00fatav\u00e1 a atmosf\u00e9rick\u00e1<\/strong>. V ter\u00e9ne s\u00fa dodnes \u010ditate\u013en\u00e9 obrysy fortifik\u00e1cie<\/strong>, obytn\u00fdch stavieb, ako aj zaniknut\u00e9 l\u00ednie m\u00farov, hradieb a n\u00e1dvor\u00ed<\/strong>, ktor\u00e9 sved\u010dia o v\u00fdzname tohto s\u00eddla<\/strong>.<\/p>\n

V are\u00e1li hradu je umiestnen\u00e1 n\u00e1u\u010dn\u00e1 tabu\u013ea<\/strong>, ktor\u00e1 pribli\u017euje hist\u00f3riu hradu a zn\u00e1me archeologick\u00e9 poznatky<\/strong>.<\/p>\n

Poloha hradu bola z obrann\u00e9ho h\u013eadiska mimoriadne v\u00fdhodn\u00e1.<\/strong> Pri jeho stavbe sa vyu\u017eila prirodzen\u00e1 konfigur\u00e1cia hradn\u00e9ho kopca<\/strong>, ktor\u00fd je z ve\u013ekej \u010dasti obtekan\u00fd riekou Horn\u00e1d<\/strong>. Skaln\u00e9 \u0161trukt\u00fary<\/strong> boli priamo zakomponovan\u00e9 do hradnej architekt\u00fary a obrann\u00e9ho syst\u00e9mu<\/strong>, ktor\u00fd dop\u013a\u0148ali priekopy a valy<\/strong>.<\/p>\n

Dodnes je mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 artefakty zaniknutej architekt\u00fary<\/strong> a s istou d\u00e1vkou predstavivosti si dotvori\u0165 pribli\u017en\u00fa podobu hradu<\/strong>. Ke\u010f\u017ee hrad st\u00e1l na dlhom, ale \u00fazkom skalnom v\u00fdbe\u017eku<\/strong>, jeho architekt\u00faru nebolo mo\u017en\u00e9 rozvin\u00fa\u0165 do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch rozmerov<\/strong>.<\/p>\n

Jadro hradu malo pomerne jednoduch\u00fa podobu:<\/span><\/h3>\n