{"id":2365,"date":"2013-10-27T08:43:35","date_gmt":"2013-10-27T06:43:35","guid":{"rendered":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/?page_id=2365"},"modified":"2026-01-25T12:15:12","modified_gmt":"2026-01-25T11:15:12","slug":"zlaty-stol-1322-m-n-m","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.keturist.sk\/info\/zlaty-stol-1322-m-n-m\/","title":{"rendered":"Zlat\u00fd St\u00f4l (1322 m n.m.)"},"content":{"rendered":"<\/i> Spravodaj <\/span><\/a>\n<\/i> TIPY NA V\u00ddLETY <\/span><\/a>\n<\/i> Kam do pr\u00edrody <\/span><\/a>\n<\/i> Smer Volovsk\u00e9 vrchy <\/span><\/a>\n
<\/div>\nPodkateg\u00f3ria: <\/strong> <\/i> Vrchy, skaly a sedl\u00e1 <\/span><\/a>\n

Lokaliz\u00e1cia: <\/strong>Volovsk\u00e9 vrchy<\/a><\/p>\n

<\/div>\n
\"Zlat\u00fd<\/a>
Zlat\u00fd St\u00f4l (1322 m n.m.) v zime<\/figcaption><\/figure>\n
<\/div>\n

Zlat\u00fd St\u00f4l \u2013 kr\u00e1\u013e, legenda a posledn\u00fd zubor<\/span><\/h2>\n

V hlbok\u00fdch lesoch Volovsk\u00fdch vrchov, vo v\u00fd\u0161ke 1322 metrov<\/strong>, sa nach\u00e1dza vrchol, ktor\u00fd u\u017e st\u00e1ro\u010dia nesie meno Zlat\u00fd St\u00f4l<\/strong>. Nie je to len miesto s v\u00fdh\u013eadom, ale vrch opraden\u00fd silnou legendou, ktor\u00e1 sa traduje z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu.<\/p>\n

Pod\u013ea \u013eudovej povesti sem po\u010das svojich ciest zav\u00edtal uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e Matej Korv\u00edn<\/strong> spolu so svojou dru\u017einou. Putovali krajinou, lovili v rozsiahlych lesoch a prech\u00e1dzali \u00fazemiami, kde kr\u00e1\u013e viedol vojensk\u00e9 v\u00fdpravy a upev\u0148oval svoju moc v bojoch proti bratr\u00edkom<\/strong>.\u00a0 Zlat\u00fd St\u00f4l sa stal miestom oddychu \u2013 miestom, kde sa dru\u017eina zastavila, aby si odd\u00fdchla a pripravila jedlo.<\/p>\n

Matej Korv\u00edn alebo Matej I. bol v rokoch 1458 a\u017e 1490 uhorsk\u00fd a chorv\u00e1tsky kr\u00e1\u013e, od roku 1486 rak\u00fasky vojvoda a od roku 1469 si n\u00e1rokoval aj titul \u010desk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea.<\/p>\n

Bratr\u00edci<\/strong> boli vojensk\u00e9 oddiely<\/strong> zlo\u017een\u00e9 z b\u00fdval\u00fdch husitsk\u00fdch bojovn\u00edkov<\/strong>, p\u00f4sobiace na \u00fazem\u00ed Slovenska, Moravy, severn\u00e9ho Rak\u00faska a ju\u017en\u00e9ho Po\u013eska<\/strong>, kam v rokoch 1445 \u2013 1467<\/strong> priniesli nielen idey husitstva<\/strong>, ale aj plienenie kl\u00e1\u0161torov<\/strong> a mnoh\u00fdch feud\u00e1lnych os\u00eddlen\u00ed<\/strong>.<\/p>\n

Prepad\u00e1vali me\u0161\u0165anov, obchodn\u00edkov, duchovn\u00fdch<\/strong> a neraz aj poddan\u00fdch sedliakov<\/strong>, tak\u017ee mali poves\u0165 sk\u00f4r zbojn\u00edkov<\/strong>, ne\u017e \u0161\u00edrite\u013eov vzne\u0161en\u00fdch husitsk\u00fdch ide\u00ed<\/strong>, ako sa im to nesk\u00f4r pripisovalo.<\/p>\n

Legenda hovor\u00ed, \u017ee pr\u00e1ve tu bol prestret\u00fd kr\u00e1\u013eovsk\u00fd obed<\/strong>. Nie v prepychu pal\u00e1cov, ale pod hol\u00fdm nebom, na kamennom plat\u00f3 vrcholu. Kr\u00e1\u013e sedel medzi svojimi mu\u017emi ako rovn\u00fd s rovn\u00fdmi, po\u010d\u00faval ich a sledoval krajinu rozprestieraj\u00facu sa pod n\u00edm. Odtia\u013e poch\u00e1dza pomenovanie Kr\u00e1\u013eov st\u00f4l<\/strong>, nesk\u00f4r zn\u00e1my ako Zlat\u00fd kr\u00e1\u013eovsk\u00fd st\u00f4l<\/strong>.<\/p>\n

S t\u00fdmto miestom sa v\u0161ak sp\u00e1ja aj najsilnej\u0161\u00ed mot\u00edv celej povesti. Trad\u00edcia hovor\u00ed, \u017ee pr\u00e1ve v lesoch pod Zlat\u00fdm Stolom kr\u00e1\u013e Matej Korv\u00edn osobne zastrelil posledn\u00e9ho zubra<\/strong>, ktor\u00fd \u017eil vo vo\u013enej pr\u00edrode na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska.\u00a0 Zubor, symbol nesp\u00fatanej sily a divokej pr\u00edrody, mal v tomto obdob\u00ed z na\u0161ich lesov definit\u00edvne zmizn\u00fa\u0165.<\/p>\n

\u010ci sa t\u00e1to udalos\u0165 skuto\u010dne odohrala pr\u00e1ve tu, dnes u\u017e nikto s istotou nepotvrd\u00ed. No legenda pre\u017eila st\u00e1ro\u010dia a dodnes dod\u00e1va miestu zvl\u00e1\u0161tnu v\u00e1\u017enos\u0165. Zlat\u00fd St\u00f4l sa stal symbolom okamihu, ke\u010f sa stretla kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 moc s koncom divokej pr\u00edrody.<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f dnes vyst\u00fapi\u0161 na vrchol, stoj\u00ed\u0161 na mieste, kde sa pod\u013ea povesti ozval v\u00fdstrel, ktor\u00fd ukon\u010dil jednu kapitolu slovensk\u00fdch lesov. Ticho, ktor\u00e9 tu vl\u00e1dne, akoby si t\u00fato spomienku st\u00e1le pam\u00e4talo.<\/p>\n

Zlat\u00fd St\u00f4l nie je len cie\u013e t\u00fary. Je to miesto, kde kr\u00e1\u013e zasadol k stolu a kde legenda hovor\u00ed o poslednom zubrovi Slovenska<\/strong>. Zubor hrivnat\u00fd sa na Slovensko vr\u00e1til v roku 2004 v r\u00e1mci programu reintrodukcie do N\u00e1rodn\u00e9ho parku Poloniny nad vodnou n\u00e1dr\u017eou Starina.<\/p>\n

\u010co je vrch Zlat\u00fd St\u00f4l a pre\u010do by ste ho mali nav\u0161t\u00edvi\u0165?<\/span><\/h2>\n

Zlat\u00fd St\u00f4l<\/strong>\u00a0je vrch s nadmorskou v\u00fd\u0161kou 1 322,4 metra, nach\u00e1dzaj\u00faci sa v srdci\u00a0Volovsk\u00fdch vrchov<\/strong>, konkr\u00e9tne v ich podcelku s rovnak\u00fdm menom. Ako\u00a0najvy\u0161\u0161\u00ed vrch cel\u00fdch Volovsk\u00fdch vrchov<\/strong>\u00a0sa impozantne vyp\u00edna na pomedz\u00ed obc\u00ed\u00a0Star\u00e1 Voda, Henclov\u00e1, \u00dahorn\u00e1 a Smoln\u00edk<\/strong>.<\/p>\n

Napriek svojej v\u00fd\u0161ke\u00a0Zlat\u00fd St\u00f4l nele\u017e\u00ed na hlavnom hrebeni<\/strong>\u00a0tohto pohoria.<\/p>\n

Ak\u00fd je v\u00fdh\u013ead a charakter vrchu?<\/span><\/h2>\n

Vrch je takmer kompletne pokryt\u00fd hust\u00fdm\u00a0jed\u013eovo-smrekov\u00fdm lesom<\/strong>, \u010do poskytuje n\u00e1dhern\u00fd z\u00e1\u017eitok z pr\u00edrody, no z\u00e1rove\u0148 pon\u00faka len\u00a0obmedzen\u00fd v\u00fdh\u013ead<\/strong>\u00a0do okolia. Na jeho rozsiahlej plochej vrcholovej \u010dasti v\u0161ak stoj\u00ed v\u00fdznamn\u00e1 historick\u00e1 stavba \u2013\u00a0\u017eelezobet\u00f3nov\u00fd pilier<\/strong>.<\/p>\n

Tento pilier, postaven\u00fd v\u00a030. rokoch 20. storo\u010dia<\/strong>, sl\u00fa\u017eil ako d\u00f4le\u017eit\u00fd bod\u00a0trigonometrick\u00e9 siete I. r\u00e1du<\/strong>.<\/p>\n

\u010co m\u00f4\u017eete na Zlatom Stole a v okol\u00ed za\u017ei\u0165?<\/span><\/h2>\n

Oblas\u0165\u00a0vrchu Zlat\u00fd St\u00f4l<\/strong>\u00a0a jeho okolit\u00e9 lesy pon\u00fakaj\u00fa n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom autentick\u00fd z\u00e1\u017eitok z divo\u010diny. Miestne prostredie je\u00a0pln\u00e9 lesn\u00fdch plodov<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00fdm znakom tohto horsk\u00e9ho ekosyst\u00e9mu. Po\u010das roku tu mo\u017eno vidie\u0165 mno\u017estvo\u00a0h\u00fab, \u010du\u010doriedok, brusn\u00edc, lesn\u00fdch jah\u00f4d, \u010dern\u00edc a mal\u00edn<\/strong>.<\/p>\n

Okrem toho sa tu vyskytuje aj rada\u00a0lie\u010div\u00fdch a chr\u00e1nen\u00fdch rastl\u00edn<\/strong>, \u010do z tejto lokality rob\u00ed miesto v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 svojou\u00a0biodiverzitou<\/strong>.<\/p>\n

Ako sa dosta\u0165 na Zlat\u00fd st\u00f4l?<\/span><\/h2>\n

Na vrch Zlat\u00fd st\u00f4l sa m\u00f4\u017eete dosta\u0165 :<\/strong>
\n1.)<\/strong> z obce Star\u00e1 Voda<\/a> po\u00a0\"\" modrej turistickej trase.<\/p>\n

2.)<\/strong> z \u00dahorniansk\u00e9ho sedla<\/a>.<\/p>\n

3.)<\/strong> Zdatnej\u0161\u00ed turisti m\u00f4\u017eu vrch nav\u0161t\u00edvi\u0165 z obc\u00ed z obc\u00ed \u00dahorn\u00e1<\/a>, Smoln\u00edk<\/a>, \u010cu\u010dma<\/a> a Pa\u010da<\/a>.<\/p>\n

Fotogal\u00e9ria<\/span><\/h2>\n