Urbanova veža a zvon Urban

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam za pamiatkami smer Košice

Podkategória: Historické centrum

Lokalizácia: Košice a MČ Staré mesto

Všeobecné informácie

Veža bola postavená v 2. polovici 16. storočia a prestavaná bola v roku 1628 prešovským staviteľom Martinom Linderom.

Urbanova veža, Fotograf: Jozef Mareček (https://www.facebook.com/jozef.marecek.94)

Bola postavená na mieste pôvodnej gotickej veže (nazývanej „Červená veža“).

K týmto stavebným prácam sa viaže mramorová tabuľa osadená nad vchodom do zvonice.

Pôvodná gotická veža bola postavená na prelome 14. a 15. storočia ako zvonica v tom čase rozostavaného Dómu sv. Alžbety.

Po veľkom požiari Košíc bola vtedy zvaná „Červená“ veža taktiež zničená požiarom, takže zvon dočasne uložený na radnici.

Zvon Urban, , Fotograf: Jozef Mareček (https://www.facebook.com/jozef.marecek.94)

Požiar v roku 1556, až na niekoľko domov zničil temer celé mesto.

Novú zvonicu tu pristavili až v roku 1628.

Vo zvonici bol v roku 1628 umiestnený zvon sv. Urbana, ktorý v roku 1557 ulial olomoucký zvonolejár František Illenfeld.

Tento zvon bol svojími rozmermi jedinečné dielo zvonolejárskeho umenia.

Košičania zasvätili hlavný zvon svojho mesta celkom pochopiteľne sv. Urbanovi – patrónovi vinohradníkov, pretože kedysi práve vďaka obchodu s vínom dosiahli značný hospodársky rozvoj mesta v predchádzajúcich storočiach.

V decembri roku 1966 sa stal obeťou požiaru, ktorý vypukol vo zvonici.

Požiar vznikol od trafostanice vo veži prehoreli nosné trámy a zvon sa zrútil do horiacich trosiek.

Počas hasenia požiaru sa zvon roztrhal tepelným pnutím pri styku s vodou.

Trosky zvona ležali vyše dvadsať rokov deponované vo Východoslovenskom múzeu.

Zničený zvon bol zrekonštruovaný a vystavený na priestranstve pred vežou a Dómom sv. Alžbety až v roku 1989.

Zvon reštauroval pán Jiři Svoboda z rodinnej firmy zvonolejárov Dytrichovcov.

Funkčnú kópiu Urbanovho zvona odliali ako dar mestu Košice majstri Východoslovenských železiarní v roku 1996, od kedy je zavesený opäť v Urbanovej veži.

Po obvode Urbanovej veže bola v rokoch 1911-1912, 1943-1944 a v roku 1947 vystavaná arkádová chodba a do vonkajších múrov veže vsadené ďalšie náhrobné kamene pochádzajúce zo stredovekého cintorína, ktorý sa podľa stredovekých zvyklostí rozprestieral okolo farského kostola.

Súbor 36 náhrobných kameňov z obdobia od prvej polovice 14. storočia až do druhej polovice 17. storočia si zasluhuje mimoriadnu pozornosť, a to nielen pre jeho historický význam a skutočnosť, že spolu s kolekciou kaplnky sv.Michala tvoria ucelený súbor so zastúpením slohových období od pozdnogotického až po včasnobarokové, ale aj diela prezentujúce úroveň stredovekého kamenárskeho umenia.

V rokoch 1967 až 1971 bola veža opravená a reštaurovaná s podobou jej druhej renesačnej fázy.

V interiéry veže bola vytvorená oceľová konštrukcia ôsmych poschodí (pôvodne ich veža mala iba štyri).

Východoslovenské múzeum tu v rokoch 1977 – 1994 zriadilo expozíciu umeleckého kovolejárstva a zvonolejárstva.

Koncom 70. rokoch tu nainštalovali akustickú aparatúru, ktorá v určené hodiny imitovala zvonkohru hrajúcu rôzne ľudové a budovateľské piesne.

Spolu s Dómom svätej Alžbety a Kaplnkou svätého Michala bola Urbanová veža vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

V súčastnosti Košický samosprávny kraj a Východoslovenské múzeum Košice zachovajú vo veži výstavu voskových figurín.

V múzeu voskových figurín nájdete osobnosti, ktoré sú spojené s dejinami Košíc:

Evliya Čelebi, Svätá Alžbeta Durínska, Uhorský Simplicissimus, Majster Štefan (Stephen Lapicidus, Stephan Steynmentz), Žigmund Luxemburský s Heroldom (1368-1437), Matej Korvín (1443-1490), Pútnik, Janko Borodáč (1892-1964), Abebe Bikila (1932-1973), Andy Warhol (1928-1987), František Rákoczi II (1676-1735), Štefan B. Roman (1921-1988), Jonáš Záborský (1812-1876), Ján Bocatius (1569-1621), Július Jakoby (1903-1984), Ondrej Szabó, Janka Guzová-Becková (1917-1993), Gabriel Bethlen a Katarína Brandeburská (1580-1629)