Vápenka Ondreja Gaša v Kysaku – Kysacká Vápenka

Spravodaj Kam za pamiatkami smer Čierna hora
Podkategória: Technické pamiatky

Lokalizácia: Čierna hora a Hornádska dolina

Súradnice GPS:
N 48°50.603′ E 021°12.607′

Všeobecné informácie

Medzi významné a nezanedbateľné zamestnanie Kysačanov v minulosti patrilo pálenie vápna.

Vápenka Ondreja Gaša

Vápenkárstvo z pravidla vykonávali bohatší gazdovia.

Dodnes sú v okolí obce viditeľné stopy vápeniek, z ktorých najzachovalejšia je vápenka Ondreja Gaša na úpätí kopca juhozápadne od obce.

Nazývana aj ako Kysacká Vápenka.

Nachádza sa na začiatku malej záhradkárskej lokalite na okraji lesa.

Vápenka je svedkom tradičného ľudového zamestnania starých Kysačanov.

Bolo postavená po prvej svetovej vojne z pálenej tehly.

Práve v časoch prvej ČSR zaznamenala výroba vápna v tomto regióne svoj najväčší rozmach, keď sa namiesto drevených domov  začali stavať domy murované.

Vápenka Ondreja Gaša

Výška vápenky Ondreja Gaša je približne 10 metrov.

Má tvar 8 stranného hranola, ktorý sa do výšky zužuje.

Dĺžka vápenky je približne 8 metrov.

V peci sa kúrilo drevom a vápenec sa vypaľoval 10-72 hodín.

Vápenec sa ťažil v okolitých kopcoch.

Vápenka Ondreja Gaša

Ku vápenke sa zvážal lanovou dráhou.

História vápenkárstva na našom území

Vápno je vedľa sadry najstarším spojivom.

Používalo sa aj na farbenie stien a zmiešané s popolom aj ako hnojivo.

Na území Slovenska sa vyrábalo už v staroveku.

Vápno sa používalo pri výrobe malty na stavby domov, kaštieľov, kúrií, cirkevných stavieb.

K rozvoju pálenie vápna dochádzalo v 13. a 14. storočí v súvislosti s výstavbou hradov a kamenných kostolov.

Pôvodne sa vápno pálilo v takzvaných Milieroch (hranica na pálenie vápna alebo dreveného uhlia), neskôr sa začalo páliť v peciach šachtových a kruhových.

Malí výrobcovia však stále užívali jednoduchšie a menej nákladné lievikovité pece šachtové.

Jednalo sa napríklad o sedliakov, ktorí sa v menej úrodných podhorských oblastiach boli nútení zaoberať ďalšou činnosťou.

sedliacka vápenka

Tieto pece sa tiež niekedy nazývajú ako sedliacke pece a pálilo sa v nich v niektorých prípadoch takmer až do polovice 20. storočia.

Význam výroby vápna sa zvýšil na konci 18. storočia v súvise s nárastom budovania murovaných stavieb.

K ďalšiemu rozvoju vápenkárstva došlo v 19. storočí, kedy bola potreba hromadnej produkcie pre rozvíjajúce sa stavebnú výrobu, poľnohospodárstvo i cukrovarníctve.

Boli postavené rôzne typy moderných pecí a z pôvodne remeselnej výroby sa stalo samostatné priemyselné odvetvie.

Naši predkovia poznali aj hygienické účinky vápna.

Základnou surovinou bol vápenec.

Jeho kvalita je spätá s druhom vyrábaného vápna.

Z chemického hľadiska ide o uhličitan vápenatý, ktorý sa vyskytuje v prírode s rôznym obsahom prímesí.

Prístupová cesta

K vápenke sa dostanete po poľnej ceste (je vyznačená dole na mape), ktorá začína od bývalého JRD.

 

Blízke stredisko, turistické centrum, obec alebo mesto:

Fotogaléria:

Vápenka Ondreja Gaša v Kysaku

Fotograf: Marcel Chovančák


Mapy

Turistická mapa

Cykloturistická mapa

 

Share
UbytovanieStravovanieRádio
↓


TOPlist TOPlist